Šefčovič: Južný koridor je pre EÚ prioritou

Zdroj: Wikimedia

„Intenzívne pracujeme na tom, aby sa Južný plynovodný koridor, ktorý prepojí Kaspické more s Európou, stal realitou,“ vyhlásil podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič počas 25. ročníka konferencie Energetickej charty.

„Problematika diverzifikácie dodávok zemného plynu je pre EÚ mimoriadne dôležitá. Na minulotýždňovom stretnutí zástupcov stredomorského regiónu sme diskutovali o možnosti zriadenia regionálneho LNG terminálu. Je tu veľký záujem,“ povedal Šefčovič.   

Južný koridor, s celkovou dĺžkou 3500 kilometrov, by mal prechádzať  siedmimi krajinami a zahŕňať viac ako tucet energetických spoločností. Celkové investície do projektu predstavujú približne 50 miliárd dolárov.

Hlavnou úlohou Južného koridoru bude do EÚ dodávať plyn z najväčšieho azerbajdžanského ložiska Shah Deniz. Do Európy by Azerbajdžan mohol priviesť asi 10 miliárd kubických metrov plynu ročne. Pre porovnanie, len krajiny V4 ročne potrebujú doviesť približne 33 miliárd.

V prípade priaznivých podmienok by EÚ mohla Južný koridor využiť aj na dovoz zemného plynu z krajín ako Irak, Turkmenistan, či Irán.

Európska komisia vkladá do plynovodu veľké nádeje. Slovenský podpredseda sa dnes (28.november)osobne stretne s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Aliyevom, aby sa „porozprávali o projekte Južného koridoru.“ Informovala o tom Delegácia EÚ v Baku.

Južný tok ostáva v úzadí

Plynovodný projekt Južný tok, podporovaný Ruskou federáciou, bol dočasne pozastavený. Komisia rozhodla, že odporuje logike tzv. tretieho energetického balíčku, ktorý v rámci liberalizácie energetického trhu požaduje oddelenie ťažby a distribúcie plynu. Dodávateľ tak nemôže byť aj vlastníkom plynovodnej infraštruktúry.

Trasa Južného toku má viesť popod Čierne more do Bulharska, cez Srbsko, Maďarsko, Slovinsko až do Talianska a rakúskeho Baumgartenu. Diverzifikovali by sa tak tranzitné cesty zemného plynu do Európy a obišlo by sa problematické územie Ukrajiny.

Projekt Južný tok však pre Európu nerieši problém závislosti na jednom dodávateľovi zemného plynu. „Južný tok má diverzifikačný potenciál skôr z pohľadu Ruskej federácie. My by sme ostali závislí na ruskom plyne. Tento projekt nevytvára konkurenčné tlaky, či konvergenciu cien,“ povedal predseda predstavenstva spoločnosti eustream Tomáš Mareček počas Stredoeurópskej energetickej konferencie v Bratislave.

Ruská strana na druhej strane tvrdí, že sa len pokúša odstrániť tranzitné riziká pre európskych spotrebiteľov. „Pokiaľ európski zákazníci vyžadujú zníženie rizík my im ich dodáme,“ vyhlásil pre gazeta.ru ruský minister pre hospodársky rozvoj Alexei Ulyukayev.

Ak Gazpromu nebude umožnené v projekte pokračovať, Európska komisia by mala prevziať zodpovednosť v prípade, že príde k prerušeniu dodávok plynu do EÚ, myslí si Ulyukayev.

Projekt má podporu nových tranzitných krajín. Maďarsko už prijalo opatrenia, aby bolo možné začať s kontroverznou výstavbou. Naopak nová bulharská vláda odmieta vydať povolenie bez súhlasu Európskej komisie. Bulharsko je jediná krajina, voči ktorej bolo oficiálne začaté právne stíhanie vo veci porušenia hospodárskej súťaže v súvislosti s Južným tokom.