V centre rokovaní Medvedeva a Merkelovej je energetika

Na tohtoročnom stretnutí lídrov Nemecka a Ruska, ktoré sa koná pravidelne každý rok, by prezident Dmitrij Medvedev mohol dosiahnuť svoj dlhodobý cieľ: bližší prístup k spotrebiteľom na najväčšom trhu pre ruský plyn.

Hovorkyňa prezidenta Medvedeva Natalia Timakova uviedla, že počas včerajšej neoficiálnej večere „lídri diskutovali o ruskej a nemeckej ekonomickej spolupráci v kontexte bilaterálnych dohôd a dokumentov, naplánovaných na podpis, ktoré budú výsledkom oficiálnych bilaterálnych rozhovorov v utorok.“

Počas večere sa hovorilo o súčasnej ekonomickej situácii v Európskej únii aj o medzinárodných otázkach, napríklad o Líbyi.

Dnes bude Medvedev s kancelárkou Angelou Merkelovou v Hannoveri diskutovať najmä o pevnejších väzbách v oblasti energetiky, v snahe uspokojiť potenciálny nárast nemeckého dopytu po ruskom plyne.

Nové partnerstvo

„Rozhodnutie Nemecka uzavrieť do roku 2020 svoj jadrový priemysel otvára nové príležitosti (energetickému) partnerstvu … vrátane zvýšených dodávok ruského plynu pri využití kapacity plynovodu Severný tok,“ uviedol Kremlin v komuniké, ktoré vydal pred bilaterálnym stretnutím.

Fóra na vysokej úrovni sa okrem najvyšším politickým predstaviteľov zúčastnia aj ministri oboch krajín a výkonní riaditelia významných spoločností.

Minulý týždeň ruský Gazprom, ktorý má monopol na vývoz ruského plynu a je najväčšou plynárenskou spoločnosťou na svete, potvrdili exkluzívne rokovania o strategickom partnerstve pri výrobe elektriny v Európe s nemeckým koncernom RWE. Spoločne chcú postaviť nové alebo rozšíriť existujúce elektrárne na plyn a uhlie vo viacerých európskych krajinách.

Spomínaným Severným tokom, ktorý vedie popod Baltské more do Nemecka, sa má transportovať 63 miliárd metrov kubických (bcm) plynu ročne. Obchádza Bielorusko i Ukrajinu, ktorých cenové spory viedli viackrát ohrozili dodávky do Európy.

Prvé potrubie Severného toku, ktorým sa dopraví 27,3 bcm plynu (70 % objemu, ktoré Nemecko doviezlo z Ruska v roku 2010) – sa spustí v októbri, druhé budúci rok. Ruský premiér Vladimir Putin v piatok (15.7.) dokonca uviedol, že k Severnému toku sa môže pridať ešte ďalšie potrubie.

Gazprom sa musel vyrovnať s nižšími cenami zemného plynu na spotových trhoch a slabým predajom v čase poklesu európskeho hospodárstva. Po udalostiach v japonskej atómovej elektrárni Fukušima I sa mu však darí opäť si vydobyť v Európe silnú pozíciu. Predpokladá, že jeho európski zákazníci radi prijmú nové 20-ročné kontrakty pre dodávky plynu.

Európania však citlivo vnímali snahu Gazpromu o zblíženie a v minulosti ho považovali za snahu Ruska získať politickú moc zvyšovaním závislosti kontinentu na ruskom plyne.

„Vždy sme hovorili, že sme radi za každého ruského investora, ktorý zaistí pracovné miesta v Nemecku a vytvorí nové. Rusi sú rovnako vítaní ako Američania a Francúzi,“ uviedol Eckhard Cordes, riaditeľ obchodného združenia, ktoré sa špecializuje na kontakty medzi Nemeckom a východnou Európou. „Platí to aj pre účasť v energetickom sektore.“

Problematické oblasti

Ešte pred príchodom ruskej delegácie ovplyvnila atmosféru rokovaní postava premiéra Putina, ktorého nemecká organizácia Quadriga nominovala na cenu, ktorú každoročne udeľuje jednotlivcom i skupinám za zásluhy v oblasti politických, ekonomických a kultúrnych aktivít. Nominácia však vyvolala nevôľu zo strany starších nositeľov ceny a ďalších aktivistov, ktorí kritizovali Putinove pôsobenie v KGB a obviňujú ho zo snahy potlačiť demokraciu a ľudské práva v Rusku, a ruský premiér ju napokon nezískal.

Ďalšími problematickými oblasťami môžu byť vízové obmedzenia, komplexné investičné pravidlá i liberalizácia trhu. Cordes kritizoval ruské pravidlá, ktoré vyžadujú, aby v produktoch zahraničných firiem figurovala určitá minimálna úroveň „miestneho obsahu“, inak čelia vysokým dovozným clám.

Napríklad zahraničné automobilky majú v Rusku nárok na nižšie clá na súčiastky, ak vyrobia najmenej 300 tisíc áut ročne a zaistia, že najmenej 60 % súčiastok pochádza z domácich ruských zdrojov. Putin v piatok zdôraznil, že tieto stimuly pre automobily nevymení ani za členstvo vo WTO, o ktoré dlhodobo usiluje.

Ani miesto dnešných rokovaní nie je náhodné – v Hannoveri sídli výrobca automobilov Volkswagen.

Cordes tiež vyzval k privatizácii štátnych podnikov a podpore stredného podnikania s cieľom povzbudiť väčšiu konkurenciu v Rusku, ktorého hospodárstvo je navyše pomerne úzko profilované.

Christof Römer z Kolínskeho inštitútu pre ekonomický výskum podotkol, že hoci je Rusko bohaté na prírodné zdroje, zostáva relatívne chudobné na tradičné výrobné odvetvia ako je elektronika či chemikálie.

„Rusko sa príliš sústreďuje na prírodné zdroje, v porovnaní s Čínou a Indiou, ktoré začali expandovať do mnohých ďalších oblastí,“ povedal pre Deutsche Welle. „Krajina by mala povzbudiť väčšie nemecké investície a transfer know-how. Je to kľúčové pre udržateľný rast.“