Západ pritvrdzuje sankcie voči Iránu

zdroj: flickr, autor: iran made it

Spojené štáty označili Irán za oblasť „primárnych obáv z prania špinavých peňazí“, čo podľa tamojšej legislatívy znamená, že krajina je podozrivá z podporovania terorizmu, držby zbraní hromadného ničenia a nekalých finančných operácií. Americká vláda zároveň dala na čiernu listinu 11 spoločností a inštitúcií podozrivých z podpory jadrového programu a rozšírila sankcie voči firmám angažovaným v oblasti ropného a petrochemického priemyslu.

Washington však napokon zo zoznamu cieľov sankcií vylúčil iránsku centrálnu banku Markazi, keďže tento krok by ju odrezal z medzinárodného finančného finančného systému, čo by mohlo mať za následok prudký nárast cien za ropu a tým ohroziť obnovu americkej a európskej ekonomiky. Americkí predstavitelia však uviedli, že ich kroky sú varovaním pre vlády a podnky v Európe, Ázii a Latinskej Amerike, aby znížili mieru svojho obchodovania s iránskou centrálnou bankou a nákup ropy z tejto oblasti, keďže ďalšie opatrenia budú nasledovať, uvádza denník Wall Street Journal.

V podobnom duchu prikázala britská vláda všetkým finančným inštitúciám, aby prestali podnikať s Iránom, vrátane iránskej centrálnej banky. Zdroj však uviedol, že tieto opatrenia sa priamo nedotknú obchodu s iránskou ropou.

Kanada vyhlásila, že zakáže export všetkých tovarov využívaných v iránskom petrochemickom, ropnom a plynárenskom sektore a „prakticky zablokuje všetky transakcie s Iránom“, vrátane tamojšej centrálnej banky. Jedinou výnimkou bude zasielanie peňazí iránskych Kanaďanov domov do vlasti.

Napriek tomu, že Francúzsko nepodniklo žiadne konkrétne kroky, krajiny vyzvala EÚ a ďalšie štáty, aby s okamžitou platnosťou zmrazili aktíva iránskej centrálnej banky a pozastavili nákup iránskej ropy. EÚ diplomati medzi časom potvrdili, že vlády jednotlivých členských štátov by mohli dosiahnuť dohodu ohľadom Iránu a firiem, či osoby, na ktoré by sa rozšírili sankcie.

Séria najnovších opatrení je odpoveďou na správu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) z 8.novembra tohto roku,  kde sa uvádza, že Irán pracuje na vytváraní atómovej bomby a je možné, že tajne pracuje na výskume spojenom s touto oblasťou. Tento dokument, výzvy amerických zákonodarcov a špekulácie médií ohľadom možného útoku Izraela na jadrové zariadenia Iránu amerického prezidenta priviedli k tomu, aby požadoval väčšie sankcie voči Teheránu.

Sankcie Iránu väzy nezlomia

Analytici však neveria, že tieto kroky Irán donútia zastaviť svoj jadrový program. Ten Spojené štáty a jeho spojenci podozrievajú z toho, že je len zásterou pre získavanie jadrových zbraní. Irán však naopak tvrdí, že mu ide o využívanie jadrového programu na mierové účely.

„Je toto tá posledná slamka, ktorá Iránu zlomí väzy? Nie,“ tvrdí George Perkovich, riaditeľ programu jadrovej politiky v americkom think-tanku Carnegie Endowment for International Peace. Rozsah jednostranných krokov plánovaných zo strany západných krajín navyše odzrkadľuje ťažkosti s presviedčaním Ruska a Číny, aby nevetovali ďalšie opatrenia na úrovni Bezpečnostnej rady OSN, kde už podporili štyri predošlé rezolúcie o sankciách. Ruské ministerstvo zahraničných vecí nové americké sankcie podľa agentúry Interfax označilo za „neprijateľné a v rozpore s medzinárodným právom“.

Hra, kde nikto nevyhráva

Americké sankcie už mnohým medzinárodným ropným spoločnostiam a obchodníkom extrémne skomplikovala možnosti získať financovanie zo strany banky na obchodovanie s iránskou ropou, z ktorej menej ako tretina ide do Európy a zvyšok prúdi do Číny a Indie.

Iránsky minister pre obchod Mehdi Ghazanfari priznal, že sankcie síce zasiahli ich ekonomiku, no západné krajiny zároveň upozornil, že tým zraňujú aj svoje vlastné záujmy. „Sankcie sú hrou, kde prehrávajú obe strany. Ak neinvestujú do našej ropy, stratia príťažlivý trh,“ uviedol Ghazanfari na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila pred vyhláseniami Spojených štátov a Veľkej Británie. Iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád už niekoľko krát povedal, že sankcie nemajú veľký efekt a v niektorých ohľadoch dokonca posilňujú ich ekonomiku, keďže ich nútia hľadať riešenia v rámci krajiny.

Pozície

Eduard Kukan (EĽS-SDKÚ-DS) pri prijímaní uznesenia o Iráne v Európskom parlamente povedal: „Dnešný režim v Iráne, ktorý inštrumentalizuje násilie ako nástroj moci používaný k mučeniu svojich odporcov treba odsúdiť a sankcionovať. Popravy, poškodzovanie práva zatknutých, odsudzovanie obhajcov občianskych práv a nedodržiavanie základných politických dohôd o občianskych a politických právach nie sú akceptovateľné na základe nijakých štandardov. Toto všetko sa v Iráne deje v čase, keď dochádza k zmene autoritárskych režimov v Arabskom svete a keď vyjadrujeme našu solidaritu s bojovníkmi za ľudské práva v tejto časti sveta. Verím, že dodržiavanie základných ľudských práv je základom normálneho fungovania každej spoločnosti bez ohľadu na to, aká v nej prevláda kultúra, viera alebo etnikum Verím, že donekonečna nemožno zvyšovať represie voči tým, ktorí bojujú za svoje základné práva.“