„Je to zlá rezolúcia,“ skonštatoval autor analýzy o rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1973, ktorá legalizovala použitie vojenskej sily v Líbyi. Svoj záver podložil tým, že umožňuje rôzny výklad, otvára cestu svojvôli štátov a organizácií, obchádza princíp národnej suverenity a vytvára priestor pre nátlakovú demokraciu. Zaisťovanie bezletovej zóny sa premenilo na ničenie líbyjskej armády aj s „nutnými nechcenými vedľajšími dôsledkami“, t.j. mŕtvymi civilistami.
Profesor Krejčí vysvetľuje „strašidlo panarabskej revolúcie“, pričom poukazuje na spoločné znaky ale i odlišnosti medzi jednotlivými krajinami moslimského a arabského sveta. Hoci vychádza z toho, že „moslimská spoločnosť je iná než západná“, pripomína názor analytika Mohammeda Khana, ktorý „sa domnieva, že vzorom pre vytvorenie panarabskej jednoty by mohla byť Európska únia“.
Auto upozorňuje na rôznu intenzitu a vývoj nepokojov v Saudskej Arábii, Bahrajne, Egypte, Tunisku, Jemene, Sýrii či Alžírsku, ktoré sú zatienené vojenskou intervenciou proti Muammarovi Kaddáfímu. Zdôrazňuje „sebecké motívy“ západných krajín v Líbyi, najmä „zápach ropy“ a snahu Sarkozyho riešiť domáci prepad popularity.
„Kaddáfího poňatie vlády nevyhovuje ani liberálom, ani autoritatívnym a feudálnym arabským elitám. Ale hlavne: funguje veľmi sporne i doma,“ píše autor, pričom vyzdvihuje aj fakt, že pod jeho vedením sa Líbya stala africkou krajinou s najvyššou životnou úrovňou na obyvateľa.
V súvislosti s možným ukončením bojov v krajine Oskar Krejčí uvádza, že rezolúcia 1973 „nedala interventom mandát na zvrhnutie Kaddáfího“ a ponúka tri možné scenáre vývoja:
(1) vylodenie spojencov, nový režim v krajine na čele so Západom sformovanou mocenskou elitou, pričom hrozí povstanie iracko-afgánskeho typu;
(2) rozdelenie Líbye na východnú časť s vyššie uvedeným politickým usporiadaním a západnú, kde budú pokračovať snahy o zvrhnutie Kaddáfího;
(3) zdevastovanie krajiny, k moci sa dostanú neznáme skupiny rebelov, zosilnie kmeňová rivalita, rovnako ako vplyv extrémistov a fundamentalistov.
Celú analýzu v českom jazyku nájdete na tejto linke.
Prof. PhDr. Oskar Krejčí, Csc. je prorektorom Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov Praha a učí na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.
Štúdia vyšla v rámci spoločného projektu združenia Res publica a VŠMVV Praha Pro a Proti.