Andor: Slovensko nemá šancu splniť sociálne ciele do 2020 bez štrukturálnych zmien

Komisár pre sociálne záležitosti László Andor, Zdroj: Európska komisia

Nezamestnanosť a sociálne ukazovatele sú podľa komisára Andora najrelevantnejšími pri demonštrovaní  rozsahu súčasnej krízy v EÚ. Neilustrujú však len fakt, že miera nezamestnaných v celej  EÚ dosahuje priemerne 11 % a v eurozóne 12 %, ale aj polarizáciu, ktorá vo vnútri únie vzniká v podobne rozširujúcich sa rozdielov medzi členskými štátmi.

Kým niektoré sú relatívne stabilné z finančného, ekonomického a sociálneho hľadiska a v uplynulých rokoch zaznamenali dokonca rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, iné, najmä tie na juhu, zápasia s dlhodobou recesiou, rastúcou nezamestnanosťou a rapídne sa zvyšujúcim rizikom chudoby.

„Musíme sa tým vážne zaoberať, pretože tieto trendy sa v poslednom období prejavujú s naozaj alarmujúcou rýchlosťou,“ zdôraznil komisár. Upozornil, že dynamika krízy je zakotvená v slabinách eurozóny. Preto podľa jeho slov mnohé snahy o zvrátenie recesie, nezamestnanosti a polarizácie v EÚ sú spojené s reformou menovej únie.

Pri pohľade na Slovensko z tejto perspektívy, možno rozlíšiť dve fázy. V prvej v roku 2009, sa mnohé krajiny prepadli do recesie, čo bolo všeobecným trendom po finančnom kolapse a Slovensko nebolo výnimkou a zaznamenalo výrazný pokles HDP a rast nezamestnanosti. Jedine Poľsko si v EÚ vtedy udržalo rast.

Uplynulé dva roky sú však o inom type krízy, ktorá je spojená s polarizáciou. V tejto fáze Slovensko zaznamenáva rast, čo je podľa Andora znakom relatívnej stability a sily ekonomiky. „Myslím si, že ide o veľmi významný úspech, najmä keď sme mnohé slabšie, prevažne južné štáty, videli spadnúť späť do recesie a čelia vážnym dôsledkom,“ konštatoval, no zároveň dodal, že skutočnosť, že Slovensko zažilo hospodársky úspech v uplynulom desaťročí a relatívne dobrú výkonnosť počas krízy, nemalo by prehliadať niektoré výzvy, ktorým čelí.

Konkrétne podčiarkol relatívne vysokú štrukturálnu nezamestnanosť, veľké regionálne nerovnováhy a nedostatok pokroku v integrácii Rómov na pracovnom trhu a do spoločnosti.

Vzhľadom na to, že v súčasnosti prebiehajú intenzívne diskusie o budúcom finančnom rámci pre rozpočet do roku 2020, pripomenul, že Komisia návrh koncipovala tak, aby bol v jednej línii s dosahovaním cieľov stratégie Európa 2020. Podľa národných cieľov by do konca dekády mala miera zamestnanosti občanov vo veku 20 – 64 rokov dosiahnuť 71 – 73 % a 170 tisíc ľudí by sa malo vymaniť z rizika chudoby.

„Slovensko, rovnako ako mnohé ďalšie krajiny, nemá prakticky žiadnu šancu dosiahnuť tieto ciele stratégie Európa 2020, bez toho, aby veľmi zásadne nevyriešilo uvedené štrukturálne problémy,“ zdôraznil komisár.

Poukázal tiež, že Slovensko patrí medzi osem krajín EÚ s najvyššou nezamestnanosťou mladých, spolu s Portugalskom, Španielskom, Gréckom, Lotyšskom, Litvou a Írskom. Pripomenul iniciatívu Príležitosti pre mladých, v rámci ktorej vznikli akčné tímy, ktorých úlohou bolo preprogramovať nevyužité alokované prostriedky EÚ (dokopy 10 miliárd eur) na podporu zamestnanosti mladých. Bez práce je v týchto krajinách viac ako 30 % mladých, čo chcú pracovať. 

„Ak tento problém nevyriešime, bude viesť k vzniku stratenej generácie,“ poukázal. Pripomenul novú iniciatívu implementovať v členských štátoch tzv. "Záruku pre mladých". Táto schéma už funguje v Rakúsku, Fínsku a Švédsku. Má zaručiť, že mladí neostanú bez práce viac ako štyri mesiace. Musia dostať kvalitnú pracovnú ponuku, možnosť pre ďalšie vzdelávanie alebo stáž.

Implementovať záruku má pomôcť nový 6-miliardový nástroj Iniciatíva pre zamestnanosť mladých. Je určený pre regióny, kde nezamestnanosť mladých presahuje 20 %. V prípade Slovenska ide o všetky okrem Bratislavy. V tomto kontexte je podľa jeho slov dôležité aj zlepšiť silu a kvalitu vzdelávania, najmä odborného.

Uznal však, že  súčasná generácia je priemerne oveľa vzdelanejšia ako predchádzajúca. Podľa jeho slov to demonštruje, že súčasná miera nezamestnanosti a osobitne medzi mladými ľuďmi nie je problémom na strane ponuky. Vysokú nezamestnanosť v čase krízy pripísal najmä nedostatku dopytu.

Komisia preto pred rokom prijala balík pre zamestnanosť, v ktorom členské štáty povzbudzovala k podpore dopytu na pracovnom trhu napríklad cez daňové opatrenia. Záruku pre mladých označil za nástroj, ktorý rieši aj stranu ponuky, aj dopytu. Zdôraznil, že ak mladá generácia nebude mať istú mieru istoty, že bude môcť začať pracovať, potom vznikne významná škoda. Krátkodobá kríza sa stane dlhodobou.

Poukázal však aj na rozdiely medzi krajinami či regiónmi. V Nemecku, Švédsku či Holandsku je dopyt vysoký. V mnohých sektoroch sú firmy naozaj zúfalé, aby našli vhodnú pracovnú silu.

„Musíme preto pracovať aj na strane dopytu a tiež na otázke súladu na pracovnom trhu. Preto treba zároveň pracovať aj na strane ponuky. Čelíme štrukturálnym zmenám, celá európska ekonomika sa presúva smerom k zelenšej ekonomike, európska pracovná sila starne, celá spoločnosť starne, čo samo osebe ovplyvňuje zloženie pracovnej sily, ale aj dopyt napríklad v zdravotníctve či službách dlhodobej starostlivosti,“ vysvetlil. Zároveň poukázal na technologický pokrok a nevyhnutnosť nových zručností v oblasti IKT.

Na margo kľúčových tohtoročných diskusií o budúcom rozpočtovom období priznal, že členov Komisie veľmi sklamalo, že Európska rada presadila také výrazné škrty oproti pôvodnému návrhu. Je však podľa neho napriek tomu veľmi dôležité teraz dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom, aby krajiny nečelili neistote s finančným plánovaním a aby sa nové programy mohli spustiť od 1. januára 2014.

„Chceme zabezpečiť, aby Slovensko bolo v budúcom období lepšie podporované z fondov EÚ na riešenie veľmi zložitých problémov v oblasti zamestnanosti a sociálnej integrácie a výsledky budú potom v nadchádzajúcom programovom rámci veľmi presvedčivo viditeľné,“ uzavrel.