NBS: Len dohľad neprelomí bludný kruh medzi bankami a štátmi

foto: Znak eura pred budovou Európskej centálnej banky, zdroj: TASR

Ministri financií k finálnemu stanovisku o prvom pilieri bankovej únie, čiže jednotnom bankovom dohľade, dospeli po nočných rokovaniach 13. decembra 2012. Stalo sa tak len pár hodín pred začiatkom zimného summitu Európskej rady, ktorá ich postoj potvrdila.

Prekonali kľúčové rozdiely a Európska centrálna banka nakoniec dostala právo priameho dohľadu nad 150 – 200 bankami eurozóny s aktívami v hodnote viac ako 30 miliárd eur, alebo ak predstavujú viac ako pätinu hospodárskeho výkonu domácej krajiny. Centrálna banka však bude môcť dohliadať aj na menšie banky v prípade, že sa vyskytnú problémy.

Ministri tiež vyriešili otázku konfliktu záujmov medzi úlohou supervízora a správcu menovej politiky. Vznikne sprostredkujúci medzičlánok, ktorý bude riešiť prípadné spory s národnými orgánmi dohľadu. Celý systém by mal byť implementovaný do roku 2014. Európska centrálna banka má podľa časového harmonogramu svoje nové právomoci v plnom rozsahu vykonávať od marca 2014.

Národná banka Slovenska ako národný orgán bankového dohľadu v januárovom čísle bankového časopisu Biatec načrtla viaceré nevyriešené otázky. Za kľúčovú oblasť, ktorej by ďalšie rokovania mali venovať pozornosť, označila práve rozdelenie kompetencií medzi ECB a národnými orgánmi dohľadu. „Aby sa minimalizovalo riziko prípadných kompetenčných konfliktov a zároveň sa skrátil čas prípravy vykonávacieho predpisu ECB,“ vysvetľuje NBS.

Otvorená je aj otázka vzťahu medzi ECB a Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA), aby nevznikla nerovnováha v regulácii medzi bankami v eurozóne, ktorých štáty budú súčasťou mechanizmu a bankami štátov, ktoré sa nezapoja.

„Niektoré štáty v tejto súvislosti poukazujú na fragmentáciu jednotného trhu. Nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu by malo veľmi presne špecifikovať, aké nariadenia by mohla ECB vydávať,“ píše národná banka.

Zároveň upozornila na nedoriešenú otázku jazykového režimu, ktorý sa bude v rámci mechanizmu uplatňovať. Podľa súčasnej európskej legislatívy budú môcť banky komunikovať s ECB vo svojich národných jazykoch, v ktorých by mali byť vydávané i rozhodnutia ECB. NBS poukázala na náročnosť tejto požiadavky na ľudské zdroje.

"Istým precedensom by mohla byť nová právna úprava európskeho patentu s jednotným účinkom, na základe ktorej sa v tejto oblasti zavádza používanie len troch jazykov konania pred Európskym patentovým úradom – angličtiny, francúzštiny a nemčiny," navrhla NBS.

Dôležitým problémom podľa banky zároveň ostáva aj nadväznosť jednotného mechanizmu dohľadu na druhý a tretí pilier bankovej únie. Prvý pilier síce deleguje široký rozsah kompetencií z národnej úrovni na ECB, prípadné náklady spojené so zlyhaním banky však budú znášať národné rozpočty.

„Vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu teda samo o sebe nenapĺňa účinne cieľ vytvorenia bankovej únie, ktorým je prelomenie začarovaného kruhu medzi bankami a štátmi. Vzniká preto silný tlak na dobudovanie druhého a tretieho piliera bankovej únie (paneurópsky rezolučný fond a paneurópsky fond ochrany vkladov financovane bankami a napojene na ESM ako veriteľa poslednej inštancie), tak ako to uvádzajú závery Európskej rady z júna 2012,“ zdôraznila NBS.

Hlavy štátov a vlád počas summitu Európskej rady 13. – 14. decembra 2012 vyzvali k prijatiu smernice o ozdravení bánk a riešení krízových situácií a smernice o systémoch ochrany vkladov pred júnom 2013, pričom k dohode na úrovni Rady by malo dôjsť do konca marca 2013.