Pakt stability a rastu: Štáty obmedzili jeho voľnejší výklad

foto: Valdis Dombrovskis v Rade EÚ (zdroj: Rada EÚ)

Ministri financií EÚ minulý týždeň (8. decembra) po prvýkrát sformulovali spoločné stanovisko k usmerneniam o flexibilite pri výklade pravidiel Paktu stability a rastu.

Tie v januári 2015 predstavila Európska komisia.

Jej snahou bolo dať štátom určitý manévrovací priestor pre posilnenie investícií v čase slabého hospodárskeho rastu. Komisia bola tiež ochotná zľaviť z nárokov v prípade, že sa krajiny púšťajú do štrukturálnych reforiem, ktoré v čase realizácie predstavujú tlak na verejné financie.

Pakt je základom pravidiel fiškálnej disciplíny v eurozóne, posilnenej v dôsledku dlhovej krízy. Okrem iného obmedzuje verejný dlh na pomer 60 % k HDP a deficit na 3 % HDP. Špecifikuje postup a termíny, v akých sa krajiny majú k týmto cieľom dopracovať aj prípadné sankcie, ak tak neurobia.

Európska komisia usmerneniami reagovala napríklad na francúzske sťažnosti o „posadnutosti úsporami“ v európskej reakcii na krízu, ktorú do veľkej miery formovalo Nemecko.

Francúzsko opakovane dostalo zo strany Európskej komisie viac času na nápravu svojich verejných financií, čo spôsobilo nevôľu v krajinách spĺňajúcich rozpočtové pravidlá a viedlo k diskusii o dvojitom metri v rámci európskeho hospodárskeho riadenia.

Dlhé diskusie

Členské štáty o usmerneniach pre flexibilnejší výklad Paktu diskutovali mesiace za zatvorenými dverami.

Krajiny ako Francúzsko a Taliansko prístup Komisie uvítali. Naopak Nemecko, Fínsko a zopár ďalších krajín malo pocit, že zašla v benevolencii až príliš ďaleko.

Sporných bodov je niekoľko.

Členské štáty predovšetkým oslabili najkontroverznejší bod oznámenia v tzv. nápravnej časti Paktu. Podľa Komisie mali členské štáty dostať viac času na úpravu svojich verejných financií aj vtedy, ak veľké reformy len plánovali, ale ešte neboli legislatívne zakotvené.

Komisia vo svojom oznámení hovorila o „pláne štrukturálnych reforiem… vrátane detailných a overiteľných informácií ako aj dôveryhodný časový plán pre implementáciu a výsledky“.

Argumentovala, že len rozvíja, to čo je obsahom znenia Paktu, kde sú štrukturálne reformy spomenuté ako „relevantný faktor“ pri stanovení termínov pre procedúru nadmerného deficitu.

Rada však špecificky tvrdí, že „plán oznamujúci budúce reformy, ktorý je len manifestom politických zámerov alebo želaní nespĺňa podmienky“ na udelenie dlhšieho času pred tým, než nastúpia sankcie.

Komisia vidí priestor na flexibilitu aj tam, kde sa členské štáty rozhodli pre veľké investičné projekty, pretože to vidí ako „špecifickú aplikáciu“ klauzuly o štrukturálnych reformách z Paktu. Nemecko s týmto výkladom nesúhlasí.

Žiadalo preto, aby štáty, ktoré budú chvieť túto klauzulu využiť, museli poskytnúť „detailnú informáciu príspevku investičného projektu pre implementáciu štrukturálnych reforiem a overiteľné vplyvy na rozpočet.“

Povinné by malo byť aj nezávislé hodnotenie dlhodobého vplyvu reforiem na verejné financie zo strany rozpočtových rád, ktoré už dnes dohliadajú na správnosť čísiel v rozpočtových plánoch.

Ministri riešili aj otázku, či môžu krajiny využívať viacero flexibilít. Oznámenie Komisie takúto možnosť nevylučovalo. Členské štáty ale tvrdia, že krajina, ktorá sa nachádza v procedúre nadmerného deficitu, môže každú z výnimiek (investičnú a reformná) použiť len raz.

Komisia nezhody s členskými štátmi bagatelizuje. Podľa podpredsedu pre eruo a sociálny dialóg EK Valdisa Dombrovskisa je pozícia štátov „kompatibilná s duchom a textom“ januárového oznámenia Európskej komisie. Odmieta, že by pozícia Rady obmedzovala využitie „flexibility“.

Spoločnú verziu pravidiel aplikácie Paktu rastu a stability musia formálne ministri schváliť ešte v decembri, aby sa spoločne dohodnuté pravidlá mohli uplatňovali na budúcoročný rozpočtový cyklus.