Schäuble: Úprava zmlúv je nevyhnutná pre solídnosť bankovej únie

Problémová španielska banka BANKIA, Zdroj: TASR/AP Photo/Paul White

Wolfgang Schäuble na názorových stranách denníka Financial Times vyzýva k dvojfázovému prístupu smerom k európskej bankovej únii. Podľa jeho slov obmedzený rámec vytvorený bez zmeny európskych zmlúv by mal slúžiť len na získanie času na ich neskoršiu úpravu.

Ako píše, kým dnešné zmluvy poskytujú primerané základy pre zavedenie nového systému celoeurópskeho bankového dohľadu a jednotného mechanizmu na riešenie bánk v problémoch, „bez pochýb však nie sú dostatočné na ukotvenie nového silného ústredného rezilučného orgánu“.

Záchrana Cypru z jeho pohľadu ukázala, že akcionári a veritelia potrebujú predvídateľnosť pri reštrukturalizácii bánk. „Postihnutí budú usilovať o nápravu,“ poukázal a zároveň vysvetlil, že na riešenie takýchto situácií treba pevný právny základ.

Nejde o prvý prípad, keď Berlín žiada zmenu zmlúv na podporu bankovej únie. Schäuble už minulý mesiac upozorňoval, že súčasný právny rámec pre reštrukturalizáciu bánk je pochybný a že na vytvorenie inštitúcií pre dohľad nad európskymi bankami treba ich úpravu.

„EÚ nemá donucovacie prostriedky na vymáhanie uplatňovania rozhodnutí. Jej historické korene sú mladé. Jej demokratická legitimita by sa mohla zlepšiť. To, čo má, sú úlohy definované v jej zmluvách,“ konštatuje.

Dva kroky

Európski lídri sa v júni 2012 zaviazali k bankovej únii, ale odvtedy sa prejavili hlboké názorové rozdiely vo víziách ako by schéma mala vyzerať. Nemecko osobitne vznáša pochybnosti a o jej celkovej uskutočniteľnosti.

Prvým krokom je vytvorenie jednotného systému dohľadu pod kontrolou ECB, ktorý by mal byť funkčný od polovice roka 2014. Druhým pilierom je rezolučný mechanizmus, vrátane fondu na uzatváranie skrachovaných bánk. S ním sa však spája najviac pochybností. Veľký otáznik teda visí aj nad tretím krokom – jednotnou schémou garancií vkladov.

Zmena Lisabonskej zmluvy by predstavovala zdĺhavý proces. Vyžaduje si súhlas všetkých členských štátov, pričom niektoré by museli vypísať referendum. „Úprava zmlúv nejaký čas trvá,“ priznal nemecký minister financií. Ním navrhovaný dvojfázový prístp by teda mohol začať s rezolučným mechanizmom založenom na sieti vnútroštátnych orgánov.

„Miesto jedného európskeho rezolučného fondu, na ktorého naplnenie by sektor potreboval mnohé rokov – by sa model opieral o národné prostriedky, ktoré už existujú vo viacerých členských štátoch,“ vysvetľuje.

„Bankovú úniu tohto druhu by sme mohli mať aj bez revízie zmlúv. Toto by bola banková únia s drevenou, nie oceľovou konštrukciou. Slúžila by však svojmu účelu a získala by čas pre vytvorenie právneho základu pre náš dlhodobý cieľ – skutočnú európsku nadnárodnú bankovú úniu,“ pokračuje.

 „Obmedzené zmeny zmluvy by neposkytli len bezpečný právny základ pre európsky rezolučný orgán, môžu tiež vytvoriť lepšie hranice medzi funkciami dohľadu a menovými úlohami ECB,“ zdôraznil.