Pozadie
Biometria je identifikácia alebo verifikácia ľudí podľa jedinečných fyzických znakov alebo zvykových čŕt jedinca. Biometria teda umožňuje buď identifikovať človeka, ktorého identitu nepoznáme, podľa jeho neopakovateľných a nenapodobiteľných znakov. Takýto postup sa bežne využíva napr. v kriminalistike (identifikácia nájdenej mŕtvoly podľa fotografie, odtlačkov prstov, analýzou vzorky DNA a pod.). Biometria však umožňuje overiť aj to, či človek je naozaj identický s osobou, za ktorú sa vydáva, napr. predložením identifikačného či cestovného dokladu. Moderné informačno-komunikačné technológie umožňujú túto identifikáciu či verifikáciu vykonať rýchlo a pohodlne prakticky kdekoľvek a kedykoľvek. Jednotlivé biometrické znaky je totiž možné „previesť“ do elektronickej podoby a uchovať ich napr. v miniatúrnom čipe, ktorý môže byť vložený do bežného identifikačného či cestovného dokladu.
Biometrické prvky
Výhodou biometrických prvkov, na rozdiel od iných spôsobov identifikácie či verifikácie ľudí je, že sú:
- univerzálne – biometrický prvok existuje u všetkých ľudí
- jedinečné – biometrický je taký prvok, ktorý bezpečne a s úplnou istotou odlišuje jedného človeka od všetkých ostatných
- stále – každý človek si tento prvok zachováva a to aj napriek starnutiu.
Biometrické prvky rozdeľujeme do dvoch základných skupín. V prvej sú prvky obsahujúce stabilné údaje. Ide o fyzické alebo fyziologické vlastnosti ľudí:
- odtlačky prstov,
- očná dúhovka,
- očná sietnica,
- ľudská tvár,
- markanty hlavy,
- tvar ucha,
- pach tela,
- hlas,
- vzorka DNA.
Druhou skupinou biometrických prvkov sú nestabilné údaje alebo charakteristiky správania sa:
- vlastnoručný podpis
- analýza stláčania tlačidiel.
Biometrické identifikačné a verifikačné systémy dokážu určiť priamo identitu človeka. Nie je teda potrebné určovať predmety alebo kódy, s ktorými daný jedinec manipuluje.
Čítanie biometrických údajov
Ukladanie a čítanie biometrických údajov v digitálnej forme nepredstavuje v súčasnosti žiaden technologický či technický problém. Možno ich ukladať na prenosné médiu, čím sa zaručuje ich flexibilita a využiteľnosť prakticky kdekoľvek. Biometrické čítačky sa používajú všade tam, kde je treba zabezpečiť vysokú spoľahlivosť, transparentnosť, bezpečnosť a zároveň jednoduchosť a komfort. Ich prínosy:
- neoklamateľné – kontrola ľudí, nie predmetov,
- nulové prevádzkové náklady – žiadne réžie spojené s prevádzkou identifikačných predmetov,
- rýchlosť – nie je potreba nič hľadať,
- praktickosť – nič sa nenosí, nie je čo stratiť alebo zabudnúť,
- jednoznačnosť – identifikácia je jednoduchá a výsledok je okamžite zrejmý,
- efektívnosť – priame dátové prepojenie do počítačových databáz pre automatické spracovanie transakcií,
- spoľahlivosť – osvedčené technológie,
- cena – porovnateľná s inými, napr. čipovými technológiami.
Otázky a očakávané kroky
Je teda pochopiteľné, že už dlhodobo sa uvažovalo o používaní iných identifikátorov ako fotografie na dokladoch, ale až v súvislosti s teroristickými útokmi dostala debata reálnu podobu. To viedlo Radu Európskej únie k tomu, aby 13. decembra 2004 schválila nariadenie č. 2252/2004 o normách pre bezpečnostné a biometrické prvky v cestovných pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi. Podľa tohto nariadenia sú všetky členské krajiny EÚ povinné zaviesť prvé biometrické prvky (tvár) do novo vydávaných cestovných dokladov do konca augusta 2006 a ďalšie biometrické prvky (otlačky prstov) do konca februára 2008. Tieto biometrické charakteristiky budú používané pre overovanie autenticity pasov a víz a taktiež pre overovanie identity držiteľa pasu.
Viaceré členské krajiny EÚ (napr. Francúzsko či Veľká Británia) však plánujú zaviesť biometrické prvky aj do domácich ID kartách a je pravdepodobné, že k tomu pristúpia aj ďalšie štáty. Dnes to už totiž nie je otázka technológie. Dokonca aj z hľadiska ceny sú tieto technológie bežne prístupné. Avšak pri zápise biometrických znakov do elektronickej podoby sú prítomné tzv. hrubé údaje, výberové a ochranné algoritmy (kryptografia atď) a šablony. Hrubé údaje pritom predstavujú informáciu, ktorú treba v zmysle čl. 8 Smernice 95/46/ES považovať za „citlivý údaj“. Ppreto je potrebné spracovávať biometrické prvky ako citlivé údaje z hľadiska ochrany súkromia (ochrana osobných údajov).