Komisia upraví smernicu o uchovávaní údajov

zdroj: flickr, autor: LavaTwilight

Komisia včera (18.4.) vydala hodnotiacu správu o implementácii smernice o uchovávaní telekomunikačných údajov z roku 2006. Tá v reakcii na nové bezpečnostné výzvy po teroristických útokoch v Madride (2004) a v Londýne (2005) stanovila telekomunikačným spoločnostiam vo všetkých členských krajinách povinnosť uchovávať identifikačné údaje o odosielateľovi, prijímateľovi, čase a mieste akéhokoľvek telefonátu či emailu.

Podľa obhajcov práva na súkromie šlo o prehnanú reakciu. Takisto viacerí zákonodarcovia argumentujú, že nevyhnutnosť takýchto opatrení nie je preukázaná.

Aj podľa samotného Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov Petera Hustinxa ide „bezpochyby o nástroj najviac zasahujúci do súkromia, ktoré kedy EÚ prijala“ a „podstatný zásah“ do práva na súkromie.

Európsky parlament sa výrazne podieľal na formovaní protiteroristickej legislatívy EÚ a vytrvalo kritizoval, že prísne opatrenia porušujú základné práva občanov a podnecujú dohľad nad spoločnosťou.

Predovšetkým poslanci z Nemecka, Rakúska a Švédska podporujú kratšiu dobu uchovávania dát a cielenejšie vyhľadávanie.

V súčasnosti smernica vyžaduje uchovávanie balíka údajov (emaily, telefonáty, vrátane internetového, IP adresy) o komunikácii všetkých svojich zákazníkov za účelom „vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov tak, ako boli definované v zákonoch členských štátov“, a to v horizonte od 6 mesiacov do 2 rokov (závisí na rozhodnutí členského štátu).

Europoslanci by novelou obdobie radi skrátili na 3 mesiace. Odvolávajú sa na kriminálnych vyšetrovateľov, podľa ktorých je to adekvátne obdobie pre získanie informácií na odsúdenie páchateľa.

Ide o narušenie súkromia alebo o boj so zločinom?

Komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmström v pondelok uviedla, že uchovávané „údaje sa používajú ako dôkazy nielen na to, aby bolo možné odsúdiť páchateľov závažných trestných a teroristických činov, ale aj na zbavenie nevinných osôb podozrenia.“

Citovala pritom niekoľko situácii, kedy boli prijaté pravidlá úspešne použité – pri operácii Rescue, počas ktorej sa zistila totožnosť 670 podozrivých členov medzinárodnej siete pedofilov, zabránenie prepašovaniu heroínu v hodnote 40 miliónov eur z Afganistanu na britské ostrovy, či chytenie podvodníkov, ktorí v Poľsku a Maďarsku okrádali starších ľudí pod zámienkov, že sú ich príbuzní.

Priznala však, že je smernicu bude potrebné upraviť: „Mám v úmysle preskúmať smernicu s cieľom vyjasniť, kto má prístup k údajom, ako aj účel tohto prístupu a postupy na jeho získanie.“ Je ochotná diskutovať aj o skrátení obdobia pre povinné uchovávanie. Zároveň ale jasne odmietla trojmesačnú metódu „rýchleho zmrazenia“, ktorú presadzuje Nemecko i niektorí europoslanci.

Členské krajiny zaujali rôzny postoj

Komisia hrozí napríklad Nemecku pokutou za netransponovanie smernice, kvôli výroku jeho ústavného súdu. Ten rozhodol v prospech kratšieho obdobia. Pozíciu Berlína podporuje aj Rakúsko a Švédsko, ktoré tiež dosiaľ neprijali vyžadovanú národnú legislatívu.

Podľa ústavných súdov Českej republiky i Rumunsku smernica odporuje článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý chráni súkromie pokiaľ to nie je nevyhnutné v záujme národnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Naopak v Poľsku sa zaviedla maximálna dvojročná doba uchovávania údajov, pričom národné právo presne nešpecifikuje, že opatrenia smernice sa majú použiť len v prípade závažných trestných činov.

Novela slovenského zákona o elektronických komunikáciách s účinnosťou od 1. apríla 2008 zaviedla dve obdobia uchovávania prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán 6 a 12 mesiacov, pričom uvádza na aké účely sa uchovávajú.

Rakúska europoslankyňa Eva Lichtenberg (Zelení) kritizuje práve „nepresnú definíciu závažných zločinov“ v smernici.

Najmä menší poskytovatelia telekomunikačných služieb sa sťažujú na súvisiace vysoké náklady. Niektoré členské krajiny operátorom náklady preplácajú, iné nie.

Medzi krajinami existujú veľké rozdiely v tom, aké orgány majú prístup k údajom. V štrnástich krajinách k nim majú prístup aj spravodajské služby či armáda, v šiestich krajinách navyše aj daňové a colné orgány. V jedenástich krajinách sa pred ich sprístupnením vyžaduje autorizácia súdu. Jediné Írsko vyžaduje výlučne písomnú žiadosť o sprístupnenie.

Pozície

Martin Vidan zo spoločnosti Slovak Telekom pre EurActiv uviedol: „Pri plnení povinností vyplývajúcich zo zákona cítime zodpovednosť, a preto dlhodobo zdôrazňujeme princípy ochrany súkromia občanov, ako aj náš záujem zvýšiť efektívnosť zákonnej súčinnosti s orgánmi štátu (keďže náklady doposiaľ znášajú operátori sami)."

Richard Fides, hovorca spoločnosti Orange Slovensko vysvetlil, že opatrenia smernice plnia v rozsahu stanovenom novelou zákona o elektronických komunikáciách, pričom „v Slovenskej republike sa štát finančne nepodieľa na plnení tejto povinnosti, t.j. operátorom neprepláca žiadne náklady na uchovávanie údajov, ani na ich poskytovanie oprávneným orgánom štátu.“

Dodal, že „povinnosť vyplývajúcu zo smernice vnímame ako ekonomicky nevyváženú záťaž celého telekomunikačného priemyslu, ktorý musí zabezpečovať túto povinnosť vo verejnom zaujme bez akejkoľvek náhrady, ale aj ako silný zásah do ochrany súkromia každého jedného užívateľa elektronických komunikačných služieb.“

Vo vlastnom hodnotení smernice združenie za Európske digitálne práva (EDRi) uviedlo, že občania „smernicou o uchovávaní údajov nič nezískali, ale stratili svoje súkromie.“ V stanovisku EDRi sa píše: „Táto smernica v súčasnosti vyžaduje dlhodobé nekritické uchovávanie údajov každej elektronickej komunikácie každej osoby v Európskej únii.“

Europoslanec Jan Philipp Albrecht (Nemecko, Zelení) v stanovisku na pondelkové hodnotenie Komisie uviedol, že smernica „bola a zostáva prehnanou odpoveďou na teroristické útoky v Európe. Nie je žiaden dôkaz o tom, že ďalekosiahle uchovávanie dát viedlo k akýmkoľvek konkrétnym výsledkom okrem ohrozenia občianskych slobôd. V následnosti po jasných rozhodnutiach ústavných súdov v Nemecku, Rumunsku a Českej republike, je teraz najvyšší čas na zrušenie tejto smernice.“