Zvládne jednotný digitálny trh rýchle zmeny?

(zdroj: Norlando Pobre/Flickr)

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Budúcnosť broadbandu v Európe

Podľa ideálneho scenára má vytvorenie jednotného digitálneho trhu európskemu hospodárstvu priniesť dodatočných 415 miliárd eur ročne. Zákazníci majú získať lepší prístup k tovarom a službám, tvorcovia obsahu väčšiu právnu istotu.

Európska komisia včera predstavila návrh nariadenia, ktorý zacieli na znevýhodňovanie spotrebiteľov na základe miesta bydliska (geo-blocking), návrh nariadenia o cezhraničných zásielkových službách, revíziu nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa a aktualizovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách.

Čítajte viac: Komisia predstavila 16 iniciatív pre vznik jednotného digitálneho trhu

Zvyšné legislatívne návrhy má Komisia predstaviť počas nasledujúcich siedmich mesiacov. Odborníci z washingtonského think-tanku Brookings Institution ale tvrdia, že cieľ vytvoriť pravidlá, ktoré sa flexibilne prispôsobia budúcim zmenám, je sotva dosiahnuteľný.

„Na rozdiel od pomalej tvorby politiky v EÚ pracujú biznis modely technologických spoločností s úplne iným receptom na úspech,“ uviedol vo svojej štúdii Stuart Brotman z Centra technologických inovácií v Brookings Institution.

Aj stratégia pre jednotný digitálny trh by podľa neho mala viac operovať v digitálnom kontexte. Znamená to, že by sa mala stále vyvíjať, nikdy nebyť úplne definovaná a istá, ale vždy pripravená zmeniť smer podľa ponuky a dopytu na trhu.

Brotman dodáva, že v prípade geo-blockingu zostávajú veľké rozdiely v záujmoch spotrebiteľov a podnikateľov. Samotný podpredseda Komisie pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip včera o nariadení o neopodstatnenom geografickom blokovaní (2016/0152(COD) povedal, že to „nie je najambicióznejší návrh na svete“.

Zatiaľ sa mešká málo

Spravodajský portál Politico.eu na začiatku mesiaca pripomenul, že niektoré procesy, ktoré sú súčasťou vytvárania jednotného digitálneho trhu meškajú. Predstavenie reformy autorských práv bolo naplánované už na koniec minulého roku, meškajú tiež spoločné štandardy pre prepojené digitálne zariadenia či reforma telekomunikácií.

Európska komisia napriek tomu sľubuje, že do konca roku 2016 predstaví aj zvyšné legislatívne návrhy. [EurActiv.com, 6. 5. 2016]

Viacerí experti tvrdia, že sa v niektorých oblastiach jednotného digitálneho trhu vytvorí opozícia francúzsko-nemeckého tandemu a ostatných krajín. Napovedá tomu aj list, ktorý tento týždeň adresovalo holandskému predsedníctvu Rady EÚ 23 ministrov zo 14 členských štátov. V ňom dôsledne varujú pred prípadnými trhovými bariérami a prísnou reguláciou internetových platforiem. [EurActiv.sk, 23. 5. 2016]

Príčiny, prečo chcú Berlín a Paríž vytvoriť dodatočný reštriktívny rámec na online platformy, tento týždeň jasne pomenoval Duncan Robinson z Financial Times. Nemci sa obávajú toho, aký dopad bude mať dominancia spoločnosti Google na domácich poskytovateľov internetových služieb. Francúzom ide hlavne o ochranu ich audiovizuálnych diel.

Ľudské práva v digitálnom veku

Plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu včera taktiež diskutovalo o návrhoch Európskej komisie v oblasti digitálneho trhu. Pozornosť sa sústredila na odstraňovanie prekážok pri elektronickom predaji tovarov a služieb a na transatlantickú dátovú dohodu Privacy Shield.

Parlament ale tento týždeň hostil aj akciu, ktorá sa na digitalizáciu pozrela pohľadom deviatich laureátov Sacharovovej ceny. Sophie Bussonová, ktorá ocenenie za boj za ľudské práva získala v roku 2005, okrem iného povedala: „Internet je na jednej strane dôležitým nástrojom pre ochrancov ľudských práv, keďže umožňuje prístup k informáciám a poskytuje priestor pre debatu. No niekedy sa, a to často s pomocou súkromných firiem, stáva veľmi silným nástrojom vlád.“

Obavy z toho, ako jednotlivé krajiny narábajú s osobnými dátami od občanov, sú však predpokladom vytvárania bariér proti ich cezhraničným presunom, čo následne komplikuje prácu podnikateľov. Jedným z riešení môže byť revidovaná smernica o ochrane údajov v elektronických komunikáciách (2002/58/ES). Verejná konzultácia jej reformy potrvá do 7. júla 2016.