Ako obmedziť migračnú vlnu? Brusel navrhuje investičný fond na štýl Junckera

Utečenci v Grécku. Zdroj: TASR/AP (Amel Emric)

Migračné tlaky neustanú, zvyknite si. Európska komisia ich označila za „novú normu“, keď v utorok 7. júna oznámila dve opatrenia s cieľom obmedziť prílev utečencov na jednej strane a prijať vysokokvalifikovaných migrantov na druhej strane.

V prvom prípade sa chce Komisia zamerať na prvotné príčiny utečeneckej vlny, v druhom na reformu systému Modrých kariet.

Čítajte aj: Mogheriniová hľadala v OSN podporu pre prehľadávanie pašeráckych plavidiel

Brusel si pre oznámenie návrhov zvolil deň, keď Vysoký komisár OSN pre utečencov oznámil nové štatistiky o úmrtiach utečencov v Stredozemnom mori. Od začiatku roku zahynulo pri pokuse dostať sa do Európy 2 814 ľudí, pričom za celý rok 2015 ich zomrelo 3 771.

Partnerstvá šité na mieru

Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans predstavil v utorok „rámec partnerstva“ pre nečlenské štáty, ktorý neskôr ušije na mieru každému z nich. Záležať bude, či ide o krajinu pôvodu, tranzitu, alebo krajinu, kde sa migranti zhromažďujú.

Podľa médií, ktorým sa dostala do rúk neoficiálna verzia stratégie, zvažuje európska exekutíva deväť krajín: Jordánsko, Libanon, Tunisko a neskôr Niger, Nigéria, Senegal, Mali a Etiópia.

Chce tým zachraňovať životy na mori, zvyšovať počet návratov a zlepšovať život ľudí v krajinách emigrácie.

Turecko: modelový príklad

„Každý región a každá krajina by mala niesť podiel zodpovednosti pri riešení. Súhlasím s tým, že by sa Únia mala viac sústrediť na pomoc oblastiam pôvodu migrácie, ako Afrika a Blízky východ,“ uviedol pre EurActiv.sk slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS).

Za modelovú označil Brusel dohodu, ktorá sa podarila uzavrieť s Tureckom. „Prepojenie riadenia migrácie oboma stranami prinieslo nebývalú úroveň spolupráce,“ píše vo vyhlásení.

Podľa britského denníka The Guardian, ktorý mal k celej stratégii prístup, chce Komisia podmieniť spoluprácou na migrácii celkové vzťahy s inými krajinami vrátane obchodnej či vízovej politiky.

Z troch miliárd šesťdesiat

Timmermans zároveň tiež avizoval, že Únia má vyčleniť 8 miliárd eur počas nasledujúcich piatich rokov pre investície v krajinách pôvodu. Peniaze majú pochádzať z rôznych už existujúcich programov vrátane rozvojovej pomoci aj z príspevkov členských štátov.

Na jeseň chce Komisia navyše predložiť návrh nového vonkajšieho investičného plánu na zlepšenie podnikateľského prostredia v objeme 3,1 miliardy eur. S pomocou príspevkov štátov a súkromných investorov by mal sa nový fond nafúknuť až na 62 miliárd eur.

Čítajte aj: Junckerovmu investičnému fondu sa darí lepšie, ako sa čakalo

Komisia sa odvoláva na sľuby, ktoré dali európske štáty rozvojovým krajinám na novembrovom samite o migrácii vo Vallette.

Ľudskoprávna kritika

Návrh Komisie ešte nebol oficiálny a už si vyslúžil kritiku zástancov ľudských práv.

Jedna z verzií stratégie sa totiž odvoláva na nástroj „Lepšie riadenie migrácie“, ktorý má pomáhať krajinám ako Sudán a Eritrea s vybavením pre donucovacie zložky.

„EÚ musí zvážiť veľmi opatrne, ako veľa je pripravená obetovať na oltár migrácie. Budú vyjednávať s režimami, ktoré si doteraz držali od tela,“ povedala pre The Guardian Sara Tesorieri z organizácie Oxfam.

V dokumentoch, ktoré Komisia zverejnila sa nástroj „Lepšie riadenie migrácie“ nespomína.

Európske, nie národné modré karty

Hoci Komisia chce zlepšiť život v krajinách pôvodu, zároveň predstavila návrh na prijímanie vysokokvalifikovaných migrantov. „Systém modrých kariet EÚ, ktorý bol prijatý v roku 2009, sa v doterajšej praxi ukázal ako nedostatočný a neatraktívny,“ píše európska exekutíva vo vyhlásení.

Konštatuje, že iba 31 percent vysokokvalifikovaných migrantov z krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá združuje najrozvinutejšie štáty sveta, si vybralo za svoju destináciu EÚ.

„Legálna migrácia Európu vždy posilňovala. Už dnes sa potýkame s nedostatkom odborníkov v mnohých oblastiach. Systém modrej karty umožní takýmto ľuďom bezpečne a legálne vstúpiť na naše územie a pôsobiť na pracovnom trhu. Musí však byť dostatočne preukázaná ich schopnosť a ochota integrovať sa,“ uviedol pre tlačový servis Európskeho parlamentu poslanec Ivan Štefanec (KDH, EĽS).

Nový návrh zavádza jeden systém pre celú EÚ a nahrádza tak paralelné vnútroštátne systémy. Komisia v tejto oblasti predstavila odporúčania pre členské štáty aj legislatívny návrh.