Audítori očakávajú nedostatok financií na vyraďovanie reaktorov

V rámci rokovaní o pristúpení do EÚ sa Bulharsko, Litva a Slovensko zaviazali k predčasnému odstaveniu a následnému vyradeniu ôsmich nemodernizovateľných jadrových reaktorov. Súvisiace mimoriadne sociálne, hospodárske a finančné bremeno tohto záväzku sa Európska komisia rozhodla zmierniť tým, že krajinám poskytla finančný príspevok.

Pre obdobie rokov 1999-2013 tvorí túto pomoc zo zahraničia suma 2,85 miliardy eur. 1367 miliónov eur putuje na vyradenie elektrárne v litovskej Ignaline, 867,8 milióna eur na vyradenie štyroch blokov bulharskej elektrárne v Kozloduji a 613 miliónov eur na vyradenie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach (V1).

K 31. decembru 2010 Komisia viazala vyše 70 % finančných prostriedkov z príspev­ku EÚ, t.j. 2,066 miliardy eur. Hlavným prispievateľom do troch medzinárodných fondov na podporu vyraďovania jadrových zariadení je EÚ (96 % z celkovej sumy). Do roku 2004 sumou 60 miliónov eur prispelo aj samostatne 14 členských krajín EÚ, Nórsko a Švajčiarsko. Platby zmluvným dodávateľom pred­stavovali 1,03 miliardy eur. 60 % z tejto sumy sa použilo na opatrenia v súvislosti s vy­raďovaním a 40 % na opatrenia na zmiernenie dôsledkov.

Deficit ohrozuje dokončenie procesu vyraďovania

Osobitná správa, ktorú Dvor audítorov (ECA) vydal v stredu (8.2.) zhŕňa závery z auditu, počas ktorého sa skúmalo, či boli opatrenia financované EÚ navrhnuté v súlade s identifikovanými potrebami a vykonávané podľa plánu a či boli mechanizmy správy primerané.

ECA potvrdil, že všetky tri krajiny odstavili reaktory v súlade so svojím záväzkom v období ro­kov 2002 až 2009. Palivo bolo z reaktorov sčasti odstránené, hlavné prípravné práce sa zrealizovali a vo všetkých troch lokalitách sa začali demontážne práce.

„Po desiatich rokoch poskytovania pomoci EÚ je pokrok pomalý, pretože v rámci mnohých projek­tov stále prebiehajú prípravné činnosti. Keďže neexistuje žiadne komplexné posúdenie potrieb, situácia je pomerne nejasná,“ kritizovali audítori.

Koniec vyraďovania by mal podľa aktuálnej prognózy nastať v Bohuniciach V1 v roku 2025, v Ignaline o 4 roky neskôr a v Kozloduji v roku 2035.

V súvislosti s objemom finančné zdrojov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, audítori zistili, že nebudú po­stačovať. Deficit financovania je značný – približne na úrovni 2,5 miliardy eur. „To ohrozuje dokončenie procesu vyraďovania,“ uvádza sa v správe.

V prípade vyraďovania dvoch blokov v Bohuniciach schodok odhadli na 426 miliónov eur.

Očakávaný schodok by mohol zmierniť návrh Európskej komisie o poskytnutí dodatočnej pol miliardy eur. V prípade Slovenska by mohlo ísť o sumu 105 miliónov eur. O návrhu sa v súčasnosti diskutuje v Rade a Európskom parlamente. Podpora EÚ však má byť podmienená vyčlenením primeraných dodatoč­ných zdrojov dotknutými členskými štátmi.

Oneskorenia a prekročenia nákladov

Dvor audítorov zároveň dospel k záveru, že v dôsledku pomerne voľného strategické­ho rámca programy nezískavajú všetky výhody, ktoré by sa mohli dosiahnuť a zodpovednosť je príliš rozptýlená. Taktiež neexistuje celkové posúdenie pokroku v procese vyraďovania a zmiernenia účin­kov predčasného odstavenia a pri hlavných projektoch infraštruktúry sa zaznamenali oneskorenia a prekročenie stanovených nákladov.

V správe sa napríklad uvádza, že v Kozloduji bola zvolená experimentálna technológia plazmového tavenia bez toho, aby sa primerane preukázala jej účinnosť a riadne zvážili náklady na projektovanie a vybudova­nie, čo viedlo k navýšeniu asi o 30 miliónov eur v porovnaní s pätinou ceny za tradičné technológie.

V Litve sa v čase vykonávania auditu v porovnaní s pôvodnými lehotami výrazne oneskorovali veľké projekty infraštruktúry a celkové náklady na dočasné zariadenie na vyhoreté palivo sa zvýšili o 22 miliónov eur (15,6 %).

V čase auditu (2010) už malo byť v lokalite Bohunice v prevádzke dočasné zariadenie na uskladnenie rádioaktívneho odpadu, avšak stále pre­biehala len verejná súťaž. Zariadenie na uskladnenie materiálov z vyraďovania tak zaostávalo o viac než jeden rok.

V správe sa tiež píše, že programy zatiaľ nevy­volali potrebné organizačné zmeny, ktoré by prevádzkovateľov pretransformovali na účinné vyraďovacie organizácie.

Komisia: Nie je to nezvyčajné

Súčasťou správy ECA sú aj reakcie Európskej komisie, ktorá uviedla: „Oneskorenia a prekročené náklady nie sú nezvyčajné, keďže projekty financované týmito programami sú často dlhodobé, kom­plexné a politicky citlivé.“

Dodala, že bloky odstavených reaktorov sú už nie­koľko rokov predmetom bezpečnej údržby až do úplného odstránenia z jadier reakto­rov. Stra­tégie vyradenia v Bulharsku a na Slovensku boli revidované a aktualizované. Bohunice disponujú základnou infraštruktúrou nakla­dania s odpadom a získali povolenie na vyra­denie pre fázu 1, a to v júli 2011. V Bulharsku sa vybudoval sklad vyhoreného suchého paliva, ako aj pro­jekt a dodávka hlavného vybavenia pre prvú fázu vyradenia. V Litve sú niektoré hlavné zariadenia infraštruktúry skladovania odpadu tesne pred dokončením a zariadenie na mera­nie voľného úniku je dokončené.

Komisia pripomenula, že zodpovednosť za vyradenie a finan­covanie vyradenia nesú členské štáty, v kto­rých sa jadrová elektráreň nachádza. „Nie je úlohou EÚ kryť akýkoľvek schodok vo finan­covaní,“ uviedla.

Financie zo štrukturálnych fondov?

Dvor audítorov upozornil, že stále nie sú úplné celkové odhady nákladov, pretože nie sú k dispozícii kľúčové informácie o rádioaktívnom odpade a/alebo o zariadeniach a technológiách potrebných na jeho spracovanie. Hoci sa financovala široká škála činností na zmiernenie následkov predčasného odstavenia jadrových zariadení, rozsah dosiahnutého zmiernenia je podľa ECA taktiež neznámy.

Audítori preto odporučili, aby Komisia vypracovala podrobné posúdenie potrieb, postup programov, činnosti, ktoré je ešte potrebné vykonať, ako aj celkový plán financovania s uvedením zdrojov finančných prostriedkov. Pred vynaložením ďalších finančných prostriedkov by Komisia mala zanalyzovať disponibilné zdroje a očakávané prínosy.

Ďalšia finančná pomoc po roku 2013 by mala vychádzať z hodnotenia jej pridanej hodnoty pre EÚ, v ktorom sa stanovia konkrétne činnosti, ktoré sa majú financovať z rozpočtu EÚ a zohľadnia sa aj iné nástroje finan­covania, napríklad štrukturálne fondy.

Oslovená Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) dosiaľ neposkytla k osobitnej správe Dvoru audítorov svoje stanovisko.