Energetický výskum: EÚ zainvestuje miliardy eur

Zdroj: Kevin T. Houle, www.creativecommons.org

Brusel vyzýva, aby dostal energetický výskum v najbližších desiatich rokoch o 50 miliárd eur viac. Verejný a súkromný sektor by mal zvýšiť ročné investície zo súčasných troch miliárd na 8 miliárd eur.

Oznámenie o financovaní nízkoemisných technológií stanovuje, ako majú byť tieto prostriedky rozdelené medzi jednotlivé kľúčové technológie, ktoré môžu pomôcť Európe vymaniť sa z 80% závislosti na dovážaných fosílnych palivách, a znížiť emisie skleníkových plynov o 80% do roku 2050.

Výskumné priority boli definované v Pláne strategických energetických technológií (SET plán), vydanom na jeseň 2007.

Plán financovania mal byť vydaný už minulý rok, zdržala ho však hospodárska kríza. Podľa komisára Piebalgsa sa v jej dôsledku museli hľadať nové spôsoby, ako naštartovať rast. Čas si vyžiadalo aj navrhovanie cestových máp rozvoja jednotlivých technológií.

Obnoviteľné zdroje, ale aj jadro a CCS

Z celkového balíka má ísť 6 miliárd na výskum využitia veternej energie, z ktorej by podľa Bruselu Európa mohla do roku 2020 vyrábať až pätinu elektrickej energie. Výskum sa má zamerať na pobrežné elektrárne v moriach, ktoré sa javia ako najvýhodnejšie. Investície pôjdu do novej generácie turbín a nových štruktúr.

Solárna energetika dostane 16 miliárd eur na vývoj fotovoltaických konceptov a veľkých elektrární fungujúcich na princípe koncentrácie slnečnej energie (CSP). Tento zdroj by mal za desať rokov zabezpečiť 15% potreby elektriny v EÚ.

Výskum v bioenergetike dostane 9 miliárd eur. Cieľom je aby sa takto vyrobilo 14% energie v EÚ, pri rešpektovaní kritérií trvalej udržateľnosti.

Ďalšie dve miliardy majú smerovať do výskumu elektrických sietí, ktoré majú byť schopné integrovať energiu z obnoviteľných zdrojov a prispieť k tvorbe jednotného trhu s elektrinou. Trendom je vytváranie „inteligentných sietí“, ktoré dokážu riešiť fluktuácie v dodávke i spotrebe.

Finančný balík však nie je zameraný len na obnoviteľné zdroje. Výskum technológie zachytávania a uskladňovania uhlíka (CCS) má dostať 13 miliárd na konštrukciu 12 demonštračných projektov. sedem miliárd dostane jadrová energetika na spustenie reaktorov štvrtej generácie.

Vo finančnom pláne sa ocitlo aj jedenásť miliárd na program „inteligentných miest“. Komisia tak chce vyvrátiť kritiku, že v SET pláne nemyslí na energetickú efektívnosť. Peniaze sú určené na modernizáciu 25-30 miest nízkoemisnými budovami a dopravou. Výsledkom má byť, že v roku 2020 vypustia o 40% menej emisií, než v roku 1990.

Komisia tiež vyzýva na dodatočné zdroje do výskumu prelomových technológií, ako sú motory na solárny pohon, či batérie ukladajúce energiu desať krát efektívnejšie, než súčasné.

Verejno-súkromné partnerstvá

Podľa Komisie sú perspektívnym spôsobom financovania verejno-súkromné partnerstvá. Dokument však nijako nedefinuje, akým spôsobom má byť rozdelená finančná záťaž.

Súkromný sektor v súčasnosti poskytuje 70% a verejný 30% financií pre energetický výskum, s výnimkou jadrovej energetiky. Komisia tvrdí, že ak chceme, aby súkromné firmy v čase recesie investovali do napĺňania verejných cieľov v oblasti ochrany klímy a bezpečnosti dodávok, potrebný je najprv „podstatný nárast“ podielu verejných zdrojov. V projektoch s vyšším rizikom majú verejné financie prebrať silnejšiu úlohu.

Posilnenie spoločného európskeho financovania

Miera intervencie by mala byť optimalizovaná využitím európskych programov, najmä v prípadoch s jasnou európskou pridanou hodnotou. Príkladom sú projekty, ktoré sú príliš drahé na to, aby ich mohla financovať jedna krajina. V súčasnosti pochádza 80% verejných investícií z národnej úrovne.

Oznámenie nehovorí priamo o vytvorení žiadneho nového európskeho programu. Konštatuje však, že „jednou z možností, ktorá sa bude skúmať pri revízii rozpočtu, by malo byť zvýšenie miery verejných investícií na úrovni Spoločenstva“.

Komisár pre vedu a výskum Janez Potočnik zdôraznil, že Komisia iba navrhla základné usmernenia pre investície. Bude na firmách a národných vládach, aby priniesli reálne peniaze.

„Bolo by nadnesené tvrdiť, že dôležitá odpoveď leží v rozpočte Európskej únie“, povedal. Dodal však, že EÚ má už teraz mnoho finančných nástrojov, ktorými môže podporiť nízkoemisné technológie.

Oznámenie napríklad upozorňuje na 300 miliónov emisných povoleniek, ktoré sú v Systéme obchodovania s emisiami (EU ETS) vyčlenené ako „rezerva pre nových členov“. Členské krajiny ich však môžu použiť na pomoc komercializácii technológie CCS, či inovatívnych využití obnoviteľných zdrojov.

Využité môžu byť aj viaceré komunitárne programy – Siedmy rámcový program pre výskum a vývoj, či Európsky energetický program pre obnovu. Komisia však dodáva, že bdue musieť byť posilnený objem ich prostriedkov.

Ďalšie kroky

  • 21.-22.október 2009: Vo Švédsku sa koná energetická konferencia SET plánu