Pri vyraďovaní jadrových elektrární sa má posilniť kontrola

Výbor EP pre priemysel, výskum a energetiku v utorok (19.3.) schválil svoju pozíciu k nariadeniu Rady o vyraďovaní jadrových elektrární troch jadrových elektrární z prevádzky.

„Slovensko, Litva a Bulharsko prevádzkujú jadrové reaktory, ktoré medzinárodná komunita uznala za príliš zastarané. Ich modernizácia, ktorá by zabezpečila splnenie základných bezpečnostných noriem, by bola z pohľadu vynaložených nákladov neefektívna,“ uviedol spravodajca pre túto legislatívu Giles Chichester (Európski konzervatívci a reformisti, UK).

„Komisia by mala zaistiť podmienky pre efektívne, účinné a hospodárne využitie fondov EÚ. Ciele sa musia naviazať na poskytnuté rozpočtové prostriedky a na vytýčenie zmysluplných výkonnostných ukazovateľov, ktoré budú následne monitorované a zaznamenané, nakoľko sú nevyhnutné na realizáciu celého programu,“ dodal.

Výbor schválil uznesenie pomerom hlasov 51( za): 0 (proti): 6 (zdržalo sa).

Dlhšie a viac

Nové nariadenie Rady predĺži finančnú pomoc EÚ pre Bulharsko, Litvu a Slovensko, ktorá bola pôvodne dohodnutá len počas aktuálneho rozpočtového rámca. Vznikne tým nový viacročný asistenčný program na roky 2014-2020. Do novej legislatívy by sa ale mali zaviesť špecifické podmienky a ciele, ktorých naplnenie je predpokladom pokračovania finančnej pomoci pre štyri bloky elektrárne Kozloduj, 2 bloky elektrárne Ignalina a 2 bloky elektrárne Bohunice V1.

Návrh Európskej komisie z novembra 2011 počítal s poskytnutím sumy 114,815 milióna eur počas rokov 2014-2020 na vyradenie dvoch blokov Bohunice V1. V prípade dvoch ostatných elektrární mali sumy prekročiť 200 miliónov eur. Podľa návrhu EK sa tiež programy pre Ignalinu a Bohunice mali čerpať len do roku 2017.

Na zasadnutí Európskej rady vo februári 2013 sa však lídri členských krajín dohodli na navýšení pomoci – 200 miliónov eur pre Bohunice, 260 miliónov eur pre Kozloduj a 400 miliónov eur pre Ignalinu, a to do roku 2020 pre všetky elektrárne.

Keďže pri tomto nariadení EP nemá legislatívnu právomoc, výbor zmenu rozpočtových stropov nenavrhol. V rámci procesu konzultácie ale pripojil niekoľko podmienok.

Podmienky

Prvou podmienkou pre tri krajiny je, aby do začiatku budúceho roka prevzali do vnútroštátneho práva dve smernice, a to smernicu Rady 2009/71/Euratom o jadrovej bezpečnosti a smernicu Rady 2011/70 Euratom o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. Transpozícia prvej z nich u nás prebehla v rámci novely atómového zákona v roku 2011. Druhá by sa mala prijať v rámci novely, ktorú parlament poslal v utorok (19.3.) do druhého čítania. Novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. augusta 2013.

Ďalším kritériom má byť vypracovanie detailného plánu vyraďovania  a jeho predloženie Komisii. Revidovaná plán má byť rozčlenený podľa činností, spolu s harmonogramom a príslušnou štruktúrou nákladov – vrátane vnútroštátneho financovania, ako aj spôsob, akým daný členský štát tieto prostriedky dlhodobo zabezpečí.

Europoslanci navrhujú, aby EK priebežne zhodnotila dosiahnutý pokrok vo vyraďovaní do konca roka 2017 (pôvodný návrh počítal s hodnotením do konca roka 2015). Komisia by tiež mohla prehodnotiť výšku poskytnutých prostriedkov. Úprava financovania však nesmie viesť k ohrozeniu bezpečnosti ktorejkoľvek z jadrových elektrární, uvádza sa v schválenom uznesení.

Ďalšie kroky

  • apríl/máj 2013: hlasovanie o uznesení k nariadeniu v pléne EP