SR neustúpi v nákladoch na odstavenie Bohuníc

Počas zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti v pondelok 26. februára, ktoré sa venovalo otázke finančnej perspektívy EÚ pre obdobie 20013-2020, slovenský veľvyslanec pri Európskej únii Ivan Korčok odmietol kompromisy v otázke nákladov vyraďovania jadrovej elektrárne Bohunice V1.

Korčok spresnil, že hoci ide o otázku odstavovania jadrových zariadení, ktorá sa špecificky dotýka troch krajín – Slovenska, Bulharska a Litvy, EÚ nesmie zabudnúť na to, čo bolo identifikované ako hlavný cieľ odstavenia týchto elektrární v prístupových zmluvách – zvýšenie nukleárnej bezpečnosti v Európe.

„Pripomenul som aj kontext, ktorý si dobre pamätáme, a preto hovorím, že táto otázka sa nemôže dotýkať len troch krajín, ktoré s tým majú obrovské náklady, lebo jadrová bezpečnosť sa dotýka všetkých krajín,“ uviedol Korčok.

Slovensko podľa neho hovorí veľmi jasne a zrozumiteľne, že nehodlá ustúpiť zo svojej vytýčenej pozície: „Boli sme veľmi jasní a zrozumiteľní v našej požiadavke, že toto je súčasť našej negociačnej politiky, kde nebudeme ochotní robiť kompromisy.“

Z pohľadu slovenskej strany je návrh finančných príspevkov na vyraďovanie elektrárne Bohunice tak, ako bol predložený Európskou komisiou, nedostatočný.

„Myslím si, že naším silným a pozitívnym prvkom je to, že Slovensko veľmi dôsledne plní svoje záväzky v rámci vyraďovania, a myslím si, že toto uznáva aj Európska komisia,“ vysvetlil Korčok.

V novembri 2011 Európska komisia navrhla poskytnúť na vyraďovanie troch elektrární dodatočných 500 miliónov eur, z čoho na Bohunice by pripadlo 105 miliónov. Proti návrhu sa okamžite postavila aj Litva. Krajiny argumentujú tým, že predčasným uzavretím energetických zdrojov znížili svoju energetickú bezpečnosť a prišli o desiatky miliárd eur.

Pokiaľ ide o priebeh vyraďovania reaktorov z prevádzky Európsky dvor audítorov na základe dosiaľ poskytnutých prostriedkov zistil, že na dokončenie celého procesu budú vo všetkých troch krajinách chýbať 2,5 miliardy eur. V prípade Bohuníc odhadli schodok vo financovaní na 426 miliónov eur. Audítori skonštatovali prekročenie nákladov vo všetkých troch projektoch vyraďovania, oneskorenia a tiež ďalšie nedostatky.

Ohľadom poskytnutia ďalšej finančnej pomoci po roku 2013 audítori odporučili, že by malo vychádzať z hodnotenia jej pridanej hodnoty pre EÚ a zhodnotiť aj iné nástroje financovania, napr. štrukturálne fondy.

(EurActiv/TASR)