Ukrajina predlžuje životnosť „zombie“ reaktorov

Zdroj: Ukrajina/Bankwatch Network CEE

V apríli si svet pripomenie 30. výročie najväčšej jadrovej katastrofy v Európe, ktorá sa odohrala v ukrajinskej elektrárni Černobyľ.

Len o niekoľko dní neskôr plánuje ukrajinská Štátna inšpekcia pre jadrový dozor začať proces predlžovania životnosti dvoch reaktorov v najväčšej atómovej elektrárni v Európe v Záporoží na východe krajiny, približne 250 kilometrov od bojovej línie.

Ukrajina v súčasnosti prevádzkuje 15 jadrových reaktorov ruskej výroby typu VVER, ktoré zabezpečujú viac ako 50 % potrebnej elektrickej energie krajiny.

Až 12 z nich dovŕši v roku 2020 predpokladanú životnosť. Dva reaktory už boli odstavené, dvom  reaktorom v elektrárni asi 200 kilometrov od hranice s Poľskom už Ukrajina životnosť predĺžila v roku 2010, ďalším dvom v roku 2013 a 2015.

Aktivisti z Bankwatch Network CEE tvrdia, že proces sprevádzalo viacero nezrovnalostí, ktoré vrhajú určité pochybnosti na bezpečnosť starnúcich reaktorov.

Predtým ako môže byť reaktoru predĺžená životnosť, musí ukrajinský jadrový dozor aktualizovať bezpečnostné opatrenia. Podľa ukrajinského Národného ekologického centra však prvý z reaktorov čiastočne nespĺňa 54 a druhý 20 opatrení. Implementáciu 6 z nich jadrový dozor posunul až o 2 roky. Jadrový reaktor je tak podľa aktivistov naďalej v prevádzke aj napriek „vážnym bezpečnostným nedostatkom“.

Ani verejnosť ani susedia

„Ukrajinská vláda sa snaží odradiť verejnosť od účasti na diskusii o tejto problematike,“ povedala počas tlačového briefingu Iryna Holovko z ukrajinského Národného ekologického centra pričom zdôraznila, že štátny prevádzkovateľ jadrových elektrární Energatom žaluje jej organizáciu za zverejňovanie údajne nepravdivých informácií o rizikách spojených so závislosťou krajiny na zastaralej jadrovej technológii.

Kyjev navyše odmietol konzultovať predlžovanie životnosti elektrární s okolitými krajinami, ktoré o to prejavili záujem a to konkrétne so Slovenskom, Rumunskom a Maďarskom. Aarhuský dohovordohovor z Espoo ale podľa Ana-Marii Seman z rumunskej pobočky Bankwatch cezhraničné posudzovanie vplyvov na životné prostredie v týchto prípadoch výslovne prikazujú.

Aktivisti sa domnievajú, že Ukrajina tým pádom nesplnila ani podmienky pôžičky, ktorú poskytli Európska agentúra pre jadrovú energiu (Euratom) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) na zlepšenie bezpečnosti jadrových prevádzok.

Obnoviteľné zdroje zanedbané

Bankwatch Network taktiež upozorňuje, že len minimum európskych zdrojov určených pre Ukrajinu v oblasti energetiky ide na projekty rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Väčšina z z financií je určená práve na zvyšovanie bezpečnosti jadrových reaktorov.

V rozhovore pre EurActiv generálny riaditeľ pre energetiku a prírodné zdroje EBORu, Riccardo Puliti, povedal, že banka do nukleárnej energie na Ukrajine investuje pretože krajina nemá v súčasnosti inú alternatívu.

„Jadrovú energiu na Ukrajine nenahradíte za päť minút, takže sa musíme uistiť, že táto možnosť ostane tak bezpečná ako sa len dá,“ povedal Puliti pričom zdôraznil, že druhým najvyužívanejším palivom v krajine je uhlie, ktoré má neblahé následky pre životné prostredie.

Čítajte aj: Riccardo Puliti – Ukrajina sa pomaly reformuje. Musíme však ostať realistickí

Iryna Holovko sa však domnieva, že uhlie v súčasnosti nepredstavuje možnú „hrozbu“, keďže väčšina uhoľných baní sa nachádza na východe krajiny, teda v časti, ktorá nie je pod kontrolou vlády v Kyjeve. Počas ozbrojeného konfliktu uhoľné kapacity navyše utrpeli značné škody a je nepravdepodobné, že by sa vláde oplatilo investovať do ich obnovy.

Čo Ukrajina v súčasnosti potrebuje je podľa Holovko jasný plán, ako ukončiť závislosť na starnúcej jadrovej infraštruktúre, postupný prechod na obnoviteľné zdroje energie a väčšiu energetickú efektívnosť.