V jadrovej energetike treba pochopiť dôvody rozhodnutí

Výstavba prvej atómovej elektrárne na území Slovenska (ČSSR), dnes Bohunice A1, začala ešte v roku 1958. Avšak po niekoľkoročnej prevádzke bol reaktor odstavený po havárii, ku ktorej došlo pri zavážaní paliva, a pri ktorej došlo aj k úniku rádioaktívneho materiálu. Prvý neúspešný československý pokus o výrobu elektriny z jadra ale neodradil vlády ani priemysel v podpore tohto nízkoemisného zdroja energie.

Ministerstvo hospodárstva SR momentálne pripravuje nový dokument pre smerovanie energetickej politiky. Ako potvrdil minister Tomáš Malatinský už v marci na stretnutí v Londýne – jadro bude naďalej základom energetickej politiky Slovenska.

V aktuálnej Energetickej politike SR sa medzi základnými prioritami pre dosiahnutie stanovených cieľov uvádza potreba „využívať jadrovú energetiku ako diverzifikovanú, ekonomicky efektívnu a primerane environmentálne akceptovateľnú možnosť výroby elektriny“ a tiež „zabezpečiť jadrovú bezpečnosť prevádzky jadrových elektrární.“

V Programovom vyhlásení vlády (2012-2016) sa zase píše o tom, že vláda „urýchli pripravenosť na výstavbu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice a využije všetky možnosti na zdynamizovanie dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce“.

V minulom roku pochádzalo z prevádzkovaných blokov atómových elektrární na Slovensku asi 14 TWh elektrickej energie.

Zdroj: Slovenské elektrárne

Prínos pre zamestnanosť i obavy

Debata o budúcnosti jadra na Slovensku sa okrem otázky bezpečnosti tohto zdroja v posledných mesiacoch sústreďuje najmä na otázku financovania dostavby Mochoviec a plánovanej výstavby nového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.

Oponenti jadrovej energie poukazujú na environmentálne nebezpečenstvá, predražovanie a časové sklzy vo výstavbe tohto typu elektrární po celom svete, netransparentnosť v poskytovaní informácií verejnosti a tvrdia, tieto prostriedky by štáty mohli lepšie využiť na iné ekonomické priority, ako je školstvo, zdravotníctvo, výskum a iné.

Na druhú stranu, združenie samospráv v okolí elektrárne Mochovce dostavbu blokov podporuje. Projekt považujú za prínosný najmä z hľadiska tvorby pracovných miest v regióne. „Aj keď dostavba 3. a 4. bloku mešká, verím, že sa nakoniec dobudujú, pretože vytvoria ďalšie nové pracovné miesta,“ uviedol predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica.

V nedávno vypracovanej štúdii spoločnosti BDO sa uvádza, že každé euro investované do dostavby dvoch blokov Mochoviec vytvorí prírastok HNP Slovenska vo výške €2,36. Takmer 10 rokov po dokončení prvého a druhého bloku elektrárne sa v regióne obnovila priemyselná infraštruktúra. Počas 7 rokov dostavby sa má vytvoriť asi 9400 priamych, nepriamych a indukovaných pracovných miest. Počas ročnej prevádzky má byť na nových blokoch Mochoviec priamo zamestnaných asi 960 ľudí.

Otvorenie dialógu

V súvislosti s plánovanou novou atómovou elektrárňou pri Bohuniciach v súčasnosti prebiehajú rokovania o zmene vlastníckej štruktúry v spoločnosti JESS, ktorá by mala projekt realizovať. Zároveň sa už spustil výkup pozemkov pre budúcu elektráreň, avšak spoločnosť nechce zverejňovať cenu kvôli obavám z možných špekulácií.

Zástupcovia okolitých miest a obcí sa na aprílovom sneme svojho združenia zhodli, že od vlády očakávajú väčšiu otvorenosť v otázke výstavby nového zdroja. V uznesení uviedli, že všetky obce v pásme ohrozenia by sa mali vyjadriť k výstavbe a stať sa účastníkmi stavebného konania. Tento rok by sa mal začať proces posudzovania environmentálnych vplyvov nového jadrového zariadenia.

„Otvorenosť, transparentnosť a porozumenie toho, čo je zámerom začlenenia zúčastnenej strany nie je vždy o získaní úplného akceptovania verejnosti,“ poznamenala Brenda Pagannone z oddelenia inžinieringu jadrovej energie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. „Jej cieľom je skôr pomôcť ľuďom pochopiť dôvody stojace za rozhodnutiami kompetentných orgánov.“

Odkiaľ prídu financie?

V rokovaniach o vstupe spoločnosti Rosatom do akcionárskej štruktúry JESS, ktoré prebiehajú so slovenskou vládou, minister Malatinský informoval o požiadavkách ruskej strany.

„Ruský investor chce mať nejakým spôsobom dlhodobo garantovanú cenu elektriny,“ uviedol v apríli  minister s tým, že Slovensko zatiaľ nemá vybudovaný takýto mechanizmus, nakoľko dosiaľ „sme stavali v jadrovej energetike bez dlhodobej garancie ceny elektriny“.

Zároveň ale priznal, že týmto mechanizmom sa zaoberajú aj ďalšie štáty, v Európskej únii je to napríklad Veľká Británia či Česká republika v súvislosti s dostavbou Temelína.  

Britské médiá informovali, že EDF v prípade novej elektrárne v Hinkley Point rokuje s vládou o minimálnej garantovanej cene elektriny vo výške takmer 100 libier za MWh.

Rosatomu sa podarilo vyjednať garantovanú cenu elektriny napríklad v Turecku, kde prostredníctvom spoločností Atomstrojexport a Inter RAO UES realizuje výstavbu prvej atómovej elektrárne v Akkuyu. Väčšiu časť energie z Akkuyu bude odkupovať štátna spoločnosť TETAŞ za pevnú cenu 12,35 centov USD/kWh počas 15 rokov od uvedenia do prevádzky, alebo do roku 2030.