Výbor EP kritizoval vyraďovanie atómových elektrární

Zdroj: Jadrová elektráreň Ignalina

Medzi nedostatkami v  programoch EÚ pre vyraďovanie jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku sú  prekročenie nákladov, oneskorenia, nedostatočná koordinácia a dohľad, rozptýlená zodpovednosť, zle informované nastavenie priorít i to, že príliš veľa peňazí putuje na nesúvisiace energetické projekty. Uvádza sa to v uznesení výboru EP pre kontrolu rozpočtu, o ktorom europoslanci hlasovali v pondelok (21.1.)

Europoslanci upozornili na to, že ani po viac než 10 rokoch financovania zo strany Európskej únie nie je žiadna z atómových elektrární – Kozloduj, Ignalina a Bohunice V1 – nezvrátiteľne vypnutá. Obávajú sa, že dané členské krajiny by sa mohli pokúsiť to využiť ako politickú páku pri získavaní dodatočného financovania od EÚ.

Výbor vyzval Bulharsko, Litvu a Slovensko, aby vypracovali plány vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky vrátane podrobných finančných balíkov s vysvetlením, ako bude vyraďovanie jadrových elektrární financované.

V správe, ktorú vypracoval Marian-Jean Marinescu (Európska ľudová strana, Rumunsko), sa opätovne zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za bezpečné odstavenie jadrových elektrární nesú členské štáty, v ktorých sa daná jadrová elektráreň nachádza a „nesplnenie tejto povinnosti ohrozuje občanov Únie.“

Pomoc Únie maximálne do 2020

Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe vo februári 2012 odhadol celkový výpadok prostriedkov na vyraďovanie vo výške 2,5 miliardy eur, z toho v Bohuniciach asi 426 miliónov eur. Výbor EP je týmto záverom „hlboko znepokojený“. „Aj keď Únia pomôže s ďalšou sumou vo výške 553 miliónov eur, stále chýba suma vo výške 2 miliardy eur,“ uvádza sa v správe, ktorú výbor schválil.

Taktiež sa v texte píše, že „finančná pomoc Únie musí byť ukončená na konci programového obdobia, t .j. v roku 2017 respektíve 2020; tri dotknuté členské štáty musia preto vytvoriť vhodné mechanizmy na zabezpečenie dodatočného financovania“.

Europoslanci podčiarkli, že vyraďovanie atómových elektrární „bude v nadchádzajúcich rokoch čoraz dôležitejšou otázkou, lebo tretina 143 reaktorov v prevádzke v 14 členských štátoch bude musieť byť odstavená do roku 2025“.

Finančné programy riadi Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) a sú určené na vyraďovanie, ale tiež zmiernenie energetických a sociálnych dôsledkov, ako je zlepšenie dodávok energie a modernizácia infraštruktúry či preškolenie niekdajších pracovníkov elektrární.

Nápady do budúcna

V schválenej správe, ale členovia výboru podporili myšlienku, aby sa opatrenia na zmiernenie už nefinancovali v rámci programov vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky. Na tento účel by sa mali použiť prostriedky zo štrukturálnych fondov.

Do konca roka 2015 Európska komisia vypracuje hodnotiacu správu o splnení cieľov všetkých opatrení, pokiaľ ide o výsledky a vplyvy, efektívnosť použitia zdrojov a pridanú hodnotu Únie. Výbor požiadal o kópiu tejto hodnotiacej správy a nalieha na EK, aby v prípade potreby prehodnotila sumu, programové obdobie a pridelené zdroje na roky 2014 – 2020.

EBRD by podľa výboru mal sprístupniť Parlamentu správy o realizácii projektov v Bulharsku, Litve a na Slovensku. Taktiež by EK mala prehodnotiť pridanú hodnotu financovania projektov cez túto banku. Poslanci sa totiž domnievajú, že „sumy by mali byť poskytnuté priamo členským štátom len na konkrétne projekty a len ak sú výlučne spojené s činnosťou vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky ako takou“.

Kažimír: Nemám informácie o zlom šafárení

Peter Kažimír po rokovaní ministrov financií v Bruseli uviedol, že slovenská vláda nemá informácie o prípadnom zlom hospodárení s uvedenými finančnými zdrojmi EÚ.

„Ja nemám negatívne informácie ohľadom zlého šafárenia, takže dúfam, že sa to nebude týkať Slovenska," uviedol a pripomenul, že požiadavka zatvoriť elektráreň prišla zo strany EÚ. „Vieme, že elektráreň Jaslovské Bohunice spĺňala všetky požiadavky na bezpečnosť a že sme museli ustúpiť v prístupových rokovaniach tlaku Rakúska. Takže si myslím, že je fér, že nám Európska komisia v rámci akejsi cestovnej mapy prispieva na náklady, ktoré nie sú malé.“

Z hľadiska tvorby budúcich nákladov na ukončenie procesu demontáže našej jadrovej elektrárne, o ktoré sa obávajú poslanci EP, minister financií uviedol, že slovenská strana sa spolieha na doterajšiu prax, keď sa v poslednom štádiu rokovaní o sedemročnom rozpočte EÚ vždy podarilo zalobovať o zvýšenie rozpočtového balíka pre SR na tieto účely.

Viac prostriedkov, nie z eurofondov

„Bude aj naďalej v záujme vlády vyrokovať dodatočné náklady, lebo to nie je lacná vec,“ opísal Kažimír situáciu pred druhým mimoriadnym rozpočtovým summitom EÚ v dňoch 7.-8. februára.

Počas novembrového rozpočtového summitu EÚ, ktorý skončil bez dohody o budúcej podobe sedemročného rozpočtového obdobia, premiér SR Robert Fico získal prísľub, že Európska komisia poskytne Slovensku okolo 200 miliónov eur na odstavenie Jaslovských Bohuníc. Pre SR by to bola pozitívna správa, lebo pôvodný scenár finančnej pomoci hovoril o sume okolo 105 miliónov eur.

Šéf rezortu financií zároveň dodal, že má poznatky o návrhu, o ktorom sa údajne rokuje a podľa ktorého by sa dodatočné peniaze na demontáž "atómoviek" pre uvedenú trojicu krajín mali použiť prostredníctvom európskych fondov. Toto však podľa Kažimíra nie je riešenie, ktoré by slovenská strana podporovala.

SR dosiahlo najvýraznejší pokrok

Slovenský minister zároveň odmietol kritiku o zlej pripravenosti našej atómovej elektrárne na demontáž a spresnil, že sme spomedzi trojice menovaných krajín dosiahli najvýraznejší pokrok.

„Sme najďalej z hľadiska procesu a objemu peňazí, ktoré sme na to prijali,“ zdôraznil Kažimír.

To potvrdzuje aj zoznam splnených úloh uvedený v prílohe správy, ktorú výbor EP schválil. Porovnávajúc roky stratené z dôvodu predčasného odstavenia pri prevádzke v dĺžke 30 rokov ale tiež Slovensko stratilo najmenej – 4 roky. Bulharsko stratilo až 15 rokov, Litva dokonca 17.

(EurActiv/TASR)