Vytvárať stratégie v čase chaosu v energetike je zložité

Autor: Simon Howden, Freedigitalphotos.net

„Bez energetickej bezpečnosti si všeobecnú bezpečnosť nevieme predstaviť,“ zdôraznila na úvod konferencie ENKO 2013 Oľga Algayerová, veľvyslankyňa SR pre OBSE. Slovensko v súčasnosti predsedá Ekonomickému a environmentálnemu výboru OBSE ako jednu z priorít ochranu energetickej infraštruktúry, okrem jadrových zariadení. (EurActiv, 05.02.2013)

Bezpečnosť kritických energetických infraštruktúr, investície a inovácie do udržateľnej energetiky sa stali hlavnou témou 10. ročníka energetického kongresu ENKO 2013 v Bratislave.

Generálny riaditeľ sekcie energetiky na ministerstve hospodárstva predstavil základné princípy i realizáciu energetickej legislatívy na Slovensku pričom poukázal na významný vplyv európskej legislatívy, poučení z aplikačnej praxe a strategické a koncepčné dokumenty.

Ján Petrovič dodal, že nová energetická politika by sa už o pár dní mala predložiť do verejnej diskusie. Medzi prioritami energetickej politiky okrem iného zostáva využívanie jadrovej energie ako hlavného nízkouhlíkového zdroja výroby elektriny. Najväčšie zmeny sa očakávajú v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej účinnosti .

V súvislosti s implementáciou smernice 2012/27/EÚ, ktorej termín pre transpozíciu je do júna 2014, sa už na MH SR pracuje na novom zákone o energetickej efektívnosti.

SR odmieta záväzné ciele pre 2030

„Je ťažké naznačiť aký energetický mix budeme mať v roku 2050,“ uviedol Ján Petrovič v súvislosti so smerovaním energetiky. Koncom marca spustila Európska komisia konzultáciu k rámcu politík v oblasti energetiky a klímy pre rok 2030, pričom zdôraznila, že včasná dohoda o podobe cieľov má veľký význam najmä pre investorov, ktorý tak získajú istotu v predpokladaných legislatívnych krokoch. (EurActiv, 28.03.2013)

„Nemali by byť stanovené ďalšie záväzné ciele pre rok 2030,“ načrtol Ján Petrovič pozíciu Slovenska. „Najprv je treba dôkladne zanalyzovať výsledky napĺňania cieľov do roku 2020 a vyhodnotiť poučenia z finančnej a ekonomickej krízy,“ vysvetlil.

Aj predseda predstavenstva spoločnosti SPP-distribúcia František Čupr potvrdil, že z biznis hľadiska „je zložité vytvárať strategické investičné plány v čase, keď v energetike vládne chaos,“ pričom príčinou tejto situácie je „hlavne nekoncepčný rozvoj energetickej politiky v EÚ“.

Katarína Jankovičová z ministerstva životného prostredia zase vyzdvihla smernicu o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ). Prevzatím jej ustanovení sa pôsobnosť nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole environmentálneho znečisťovania (39/2013 Zb.) na Slovensku rozširuje asi o ďalších 100 priemyselných prevádzok, a týka sa tak viac ako 500 podnikov.

Do ďalších investícií s rozumom

Po spustení nových blokov elektrárne Mochovce, ktoré sa predpokladá v roku 2015, sa na Slovensku v ďalších 5 rokoch očakáva ročný prebytok elektrickej energie asi 10 TWh, poukázal vo svojej prezentácii Vladivoj Řezník, riaditeľ útvaru inžinieringu v spoločnosti Slovenské elektrárne. Ďalšie investície do výrobných kapacít je preto podľa neho potrebné dôkladne zvážiť, nakoľko by boli neracionálne.

Aj samotné Slovenské elektrárne ale pod vplyvom európskej legislatívy upravujú svoje výrobné portfólio smerom k bezemisným zdrojom. Z dôvodu prísnych emisných limitov podľa spomínanej smernice o priemyselných emisiách napríklad sa do roku 2016 v tepelnej elektrárni Nováky uzavrú dva bloky, ktoré v súčasnosti fungujú na základe výnimky z emisných limitov.

V elektrárni Nováky i Vojany sa už niekoľko rokov popri uhlí spaľuje aj biomasu, čím spoločnosť rozširuje výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Po odstavení blokov B3,4 v Novákoch ich kapacitu na výrobu tepla nahradí druhý fluidný kotol spaľujúci uhlie i biomasu, s použitím BAT technológií podľa smernice o priemyselných emisiách, ktorý by sa mal vybudovať a sprevádzkovať v priebehu roku 2015. Okrem toho sa momentálne skúma potreba a efektívnosť nákladov výstavby tretieho fluidného kotla.

Elektráreň vo Vojanoch prirovnal Vladivoj Řezník k „pomníku slovenskej energetiky“, keďže dva bloky fungujúce na plyn, sú v súčasnosti zakonzervované. Hoci je ich rozbehnutie možné vzhľadom na ekonomickú situáciu na trhu s plynom to nepovažuje za vhodné a vzhľadom na cenu plynu ani tento krok nepredpokladá. S prevádzkou ostatný zariadení vo Vojanoch sa ale počíta a mali by slúžiť ako zdroj pre podporné služby založené na prevádzke blokov 5 a 6 so spoluspaľovaním biomasy.