Aktivista: Slovensko patrí k najpokročilejším, ale chýba mu plán pre úplný útlm uhlia

Protest za prepustenie aktivistov Greenpeace z väzby. [TASR/Jaroslav Novák]

Deklaráciu o spravodlivej uhoľnej transformácii, ktorú v Katoviciach predstavilo poľské predsedníctvo COP24, podpísala aj slovenská vláda. Pre ALEXANDRA MUSTATU je len pózou.

Alexandru Mustata pôsobí v sieti environmentálnych združení Bankwatch ako koordinátor pre spravodlivú uhoľnú transformáciu v strednej a východnej Európe.

Na konferencii COP24 predstavilo Poľsko deklaráciu o spravodlivej transformácii. Prečo ju sieť Bankwatch nazvala „fatamorgánou“?

Poľsko nemá nijaký plán pre zatvorenie uhoľných baní. Vláda musí byť v tejto otázke ambicióznejšia, aj keď energetický sektor je na uhlí závislý viac ako v iných krajinách regiónu. Deklarácia spravodlivej transformácie dobre znie. Je však napísaná dosť všeobecne a je iba pózou. Chýba jej prepojenie na klimatické ciele. Ako môžeme povedať, že je to transformácia, keď v energetickom sektore nič nemení?

Deklarácia navrhuje rozvíjať v regióne ekonomické alternatívy, čo je veľmi dobré. Pre nás je nanajvýš dôležité, aby na príprave týchto alternatív participovali všetky zúčastnené strany. Pokiaľ však deklarácia nemá ambíciu utlmiť uhlie, čo bude s klímou? Ako budeme riešiť kvalitu vzduchu, ktorá je v Poľsku veľkým problémom?

Je to iba ilúzia. Vyzerá to akoby sa na horizonte črtala spravodlivá transformácia, ale realita je taká, že keď sa tam za 20 rokov dostaneme, situácia bude rovnaká.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Deklaráciu podporuje niekoľko vlád (vrátane Slovenska). Aj pre nich je iba ilúziou?

Keď sa pozriete na stratégie stredoeurópskych a východoeurópskych krajín zahrnutých v Platforme Európskej komisie pre regióny v prechode, uvidíte podobnú situáciu. Niektoré sú ambicióznejšie, pokiaľ ide o vyradenie uhlia, ale takisto nemajú pevne stanovený dátum, kedy tak chcú učiniť. Niektoré krajiny dokonca uvažujú o otvorení nových uhoľných elektrární a baní.

Slovensko chce prestať dotovať uhlie v roku 2023.

To je veľmi pozitívne, ale je to iba dátum pre ukončenie dotácii do uhlia. Nie je jasné, ako dlho budú bane fungovať po roku 2023.

Slovenskou raritou je hlbinná ťažba lignitu. Inde v Európe ju neuvidíte, pretože je veľmi neekonomická. Pokiaľ viem, inde v Európe máme iba povrchovú ťažbu. Bane na Slovensku zásobujú elektráreň, ktorá už roky pre svoje prežitie potrebuje dotácie. Bez nej by zbankrotovali aj bane. Preto môžeme očakávať, že po ukončení dotácií sa skončí aj ťažba. Slovensko by malo vyslať jasný signál tým, že pripraví stratégiu, v ktorej krajina po roku 2023 už nebude závislá na uhlí. Malo by sa tak stať čím skôr, ale rok 2023 sa zdá byť primeraný.

Hovorili ste, že krajiny zahrnuté v platforme Európskej komisie nemajú stanovený termín pre útlm uhlia – rovnako ako Poľsko. Ak vezmeme do úvahy slovenský dátum pre ukončenie dotácii do uhlia v roku 2023, povedali by ste, že Slovensko je jedna z najpokročilejších krajín platformy?

Áno, je. Pre Slovensko je to však pomerne jednoduché, pretože iné krajiny nie sú dostatočne ambiciózne. Na východe Slovenska je ďalšia uhoľná elektráreň, ktorá dováža uhlie z Ukrajiny. Ukončenie dotácii sa jej preto nedotkne. Z tohto pohľadu je to rovnaké ako v iných krajinách. Slovensko už nebude ťažbu dotovať, ale plán pre úplný útlm uhlia neexistuje. Preto sa snažíme nielen o národné, ale aj o celoeurópske riešenie. Pokiaľ Slovensko dováža uhlie z Ukrajiny, a niektoré ďalšie krajiny dokonca z Južnej Afriky alebo Kolumbie, problém trvá.

Aj hornonitrianske bane vedia, že uhlie nie je nekonečné

Vláda schválila nový všeobecný hospodársky záujem, ktorý skracuje dotácie na spaľovanie uhlia z roku 2030 na rok 2023. Po sťažnostiach opozície a ochranárov v ňom zrovnoprávnila transformačné projekty baníckej firmy a ostatných predkladateľov.

Aký je pokrok v ďalších krajinách, za ktoré ste v Bankwatch zodpovedný?

Napriek nedostatočným ambíciám sa objavuje čoraz viac pokusov prísť s alternatívami pre uhoľné regióny. Napríklad na Slovensku tento proces nezačal vôbec dobre, no situácia sa zlepšila. Keď primátorka Prievidze začala diskusiu o alternatívach, vláda v Bratislave ju odignorovala a napísala si vlastný zoznam projektov, ktoré mali byť financované cez uhoľnú platformu. V súčasnosti vláda diskusiu podporuje. To je pokrok.

Program RE:START v Českej republike potrebuje zlepšenia, ale je to pozitívny príklad inkluzívneho dialógu. Krajinou, ktorej sa veľmi nedarí, je Poľsko. Zoznam projektov išiel priamo z centrálnej úrovne. Tento prístup nie je v súlade s princípom partnerstva zakotvenom v európskom práve, podľa ktorého by mali rozdeľovaniu eurofondov predchádzať konzultácie s relevantnými lokálnymi hráčmi.

V Rumunsku je to rovnaké. Stretli sme sa s ministerstvom zodpovedným za rozdeľovanie eurofondov a s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Cretu, ale občianskej spoločnosti nebolo dovolené sa zúčastniť. Zástupcovia mimovládneho sektoru nemohli ani len vstúpiť do miestnosti, kde sa stretnutie odohrávalo.

Prečo je dôležité zahrnúť občiansku spoločnosť a lokálnych aktérov, ak sa jedná o záležitosť európskeho významu?

Cieľom týchto projektov je pomôcť regiónom v prechode od uhlia. Ak vyberie projekty Brusel alebo hlavné mesto štátu, je tu vysoká šanca, že nebudú odzrkadľovať potreby a riešenia, ktoré sú pre regióny najlepšie. Podľa štúdie, ktorá analyzovala transformácie nielen v Európe, ale po celom svete mali projekty, na ktorých sa podieľali lokálni hráči, lepšie výsledky ako tie, ktoré pripravili centrálne vlády.

Slovensko má šancu zbaviť sa uhlia medzi prvými

Potrebujeme odpísať zásoby uhlia, píše o návrhu nového všeobecného hospodárskeho záujmu MARTIN HOJSÍK.

Ktoré krajiny alebo regióny v Európe vidíte ako najlepšie príklady transformácie?

Zatiaľ žiadne. V Nemecku vidíme pozitívne kroky. Slovensko a Česká republika sú taktiež na dobrej ceste. Na druhej strane máme veľmi negatívne príklady zo Spojeného kráľovstva. Zatvorenie niektorých baní tam viedlo k sociálnej a ekonomickej katastrofe.

Väčšinu transformačných projektov v slovenskom pláne pre ukončenie dotácií do uhlia navrhla banícka firma. Na ňu bude mať útlm najväčší dopad. Je však dobré podporovať len jej projekty?

Ak banícka spoločnosť dokáže poskytnúť riešenia pre miestne spoločenstvo, je to skvelé a zaslúži si to podporu. Nanešťastie zatiaľ na to nemáme dôkazy. Je to tiež problém súťaže. Aj nad rámec právneho princípu partnerstva platí, že najlepšie riešenia skrátka poznajú ľudia v regióne. Nie je to len banícka spoločnosť, ale miestna komunita, firmy a združenia, ktoré tam fungovali veľa rokov. Plán spísaný bez ich účasti neprinesie dostatočnú diverzifikáciu pre región v transformácii.

Cestu editora na COP24 financovala environmentálna organizácia E3G.