Erik Baláž: Ľudia sú pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia

Erik Baláž. [EURACTIV.sk/Štefan Bako]

VOĽBY 2020 | Prioritou je pre neho reforma národných parkov, v energetike či odpadoch sa chce ERIK BALÁŽ spoľahnúť na pomoc odborníkov. Slováci sú podľa neho pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia, nemalo by sa to však dotknúť chudobných.

Erik Baláž je podpredsedom strany Spolu-OD, vo februárových parlamentných voľbách kandiduje za koalíciu PS/Spolu z tretieho miesta. O dlhoročnom ochranárovi a filmárovi stranícki kolegovia hovoria ako o budúcom ministrovi životného prostredia. V rozhovore sa dozviete,

  • či je v oblasti životného prostredia v opozícii zhoda,
  • prečo si myslí, že zonácia TANAP závisí len od štátu,
  • aký cieľ zníženia emisií by podporoval na európskej úrovni,
  • čo si myslí o jadrovej energii a zemnom plyne, 
  • v ktorej oblasti vidí budúcnosť obnoviteľných zdrojov,
  • aké zmeny by urobil v komunálnych odpadoch. 

 

 

Na konci minulého roka ste absolvovali mediálnu prestrelku s ministrom životného prostredia Lászlom Sólymosom z Mosta-Híd. Považujete túto stranu skôr za oponenta alebo partnera v budúcej vláde?

Záleží od situácie. Pravdupovediac som ich osobne nikdy nepovažoval za protivníka alebo oponenta, skôr som bol počas svojho ochranárskeho pôsobenia sklamaný z toho, že nedokážu nič zásadné vyriešiť. Pochopil som, že je to o moci, a oni sú v koalícii s SNS a Smerom-SD a ak sa tam nedohodnú, je veľmi naivné očakávať, že minister životného prostredia niečo zmení. Lesy napríklad podľa tohto rozdelenia patrili pod SNS. Ku koncu mi trošku prekážal ten jemný populizmus, napríklad tvrdenie, že novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá prešla parlamentom, niečo zásadne zmení.

Nazvali ste ju „bezzubou deklaráciou“.

Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré musia byť splnené, aby národné parky fungovali dobre, je, že národný park má spravovať pozemky, ktoré má chrániť. Asi polovicu štátnych pozemkov v národných parkoch spravujú organizácie pod rezortom pôdohospodárstva a ministerstvo životného prostredia do toho žiadnym spôsobom nezasahuje. Druhý problém je, že národné parky vo svete sú vždy orgánom štátnej správy, na svojom území vydávajú rozhodnutia, aká činnosť sa tam bude a nebude robiť – ťažba dreva, poľovačky, regulácia potokov, výstavba zjazdoviek a podobne. Naše národné parky len vydávajú stanoviská, rozhodujú iné orgány. Je tu iks zásadných problémov, ktoré novela neodstránila.

K tejto téme sa ešte dostaneme. Rokovania o silnom spoločnom postupe opozičných strán sa nepodarili, hľadáte však v opozícií zhodu na programe v oblasti životného prostredia? Prediskutovali ste napríklad s potenciálnymi koaličnými partnermi nápad zrušiť ministerstvo hospodárstva a vytvoriť ministerstvo životného prostredia, zmeny klímy a energetiky?

Rozprávame sa. Osobne som sa ešte nestretol so všetkými, ale mám za sebou napríklad stretnutie s ľuďmi z Kiskovej strany (Za ľudí) aj s Alojzom Hlinom z KDH, hoci sme zatiaľ prebrali len základné veci. Komunikujem aj s ľuďmi zo SaS a podobne.

Ale nejaká strategická spolupráca tam zatiaľ nie je.

Zatiaľ nie, ale budeme sa snažiť ešte do volieb dohodnúť niektoré veci, najzásadnejšie reformy, ktoré chceme, aby sme mali potvrdené.

Vláda už mohla vyhlásiť zonáciu TANAP

Podľa programu PS/Spolu chcete presadiť, aby celková výmera prísne chránených území bez zásahu človeka dosiahla minimálne päť percent z rozlohy Slovenska. Ako to chcete dosiahnuť?

Tých päť percent rozlohy územia vyplýva z pragmatickej logiky. Máme na Slovensku národné parky a ak by tie boli vyzónované a spĺňali by medzinárodné kritériá národných parkov, k tomuto číslu by sme sa už priblížili. Niektoré bezzásahové zóny by mali byť aj mimo národných parkov, pretože na Slovensku to nie je rozdelené rovnomerne. Na severe a strede Slovenska máme chránených území viac, na východe menej. Čiže niektoré územia by mali byť aj v iných lokalitách. Päť percent je číslo, o ktorom si myslím, že je realistické. Nie je to niečo definitívne a pevne dané, môže to byť aj viac.

Najviac sa asi hovorí o zonácii TANAP, ktorú sa nepodarilo dokončiť ministrovi Sólymosovi, ani jeho predchodcom. V čom by ste na jeho mieste postupovali inak?

Na zonácii TANAP sa robí už 20 rokov, možno aj viac. Je tam niekoľko zásadných problémov. Pravdupovediac neviem presne, prečo neprešla. Stále sa hovorí, že sa nedohodli všetci. Ja si ale myslím, že nikdy sa nedohodnú všetci. Je tam veľmi veľa záujmových skupín, sú tam obce, urbariáty… Aj keby 90 percent urbariátov povedalo „áno“ a desať percent „nie“, je to dôvod, aby sa zastavila zonácia ako celok? Podľa mňa nie. Dohoda stále chýba medzi rezortmi pôdohospodárstva a životného prostredia – to je podľa mňa tá skutočná príčina. Zase je to o politike. Je potrebné spraviť politické rozhodnutie a určiť, že pozemky v národných parkoch spadajú pod ochranu prírody. Ak by sme mali v TANAP vyriešené štátne pozemky, mohli by sme povedať, že máme z väčšej časti zonáciu vyriešenú. So súkromnými vlastníkmi sa potom buď dohodneme alebo nedohodneme. Tam, kde sa dohodneme, štát zaplatí majetkovú ujmu alebo vytvorí s vlastníkom zmluvný vzťah. Tam, kde sa nedohodneme, bude možné územie z národného parku vyňať, ak nie je extra dôležité, alebo tam zachovať status quo – tretí stupeň ochrany, v ktorom sa normálne ťaží. Štát nebude nič kompenzovať. Podľa môjho názoru by mohla vláda Slovenskej republiky vyhlásiť zonáciu aj teraz. Základom toho, aby sa tak mohlo stať, je vyriešenie štátnych vlastníkov.

László Sólymos: Ak budem enviroministrom opäť, viem, čo mám robiť

Obce by nemali dotovať odpad, poplatky ľudí motivujú. Keby bol LÁSZLÓ SÓLYMOS znovu ministrom, ďalej by zvyšoval skládkovné, hovorí v bilančnom rozhovore.

V lesoch musí fungovať kontrola zdola

Zákon o ochrane prírody a krajiny sme už spomínali. Ak by ste boli ministrom, opäť by ste ho novelizovali?

Určite je potrebné novelizovať tento zákon aj ďalšie, ktoré s ním súvisia – zákon o lesoch a kompetenčný zákon. Bola by to celá séria zmien legislatívy, ale základ by bol, aby aj lesy prešli pod rezort životného prostredia. Teraz je to totiž stále súboj dvoch rezortov a poľnohospodári sa nechcú vzdať vplyvu na svojom území. Potom sa národné parky riadia princípmi poľnohospodárstva a majú úplne iné ciele ako vyžaduje ochrana životného prostredia.

V programe tiež navrhujete rozdeliť štátny podnik Lesy SR na viacero menších podnikov vlastnených mestami a obcami. V čom by to podľa vás bolo lepšie? Nebudú potom takéto podniky náchylnejšie podľahnúť miestnym záujmom?

Naopak, mali by byť menej náchylné. Skúsim to vysvetliť z viacerých pohľadov. Podnik Lesy SR je jeden veľký kolos, ktorý svojím spôsobom monopolne rozhoduje o časti krajiny. Lesy tvoria asi 40 percent krajiny a zhruba polovica z toho sú štátne pozemky. Keď sa potom centrálne uzavrie nevýhodná rámcová zmluva s odberateľom na niekoľko miliónov kubíkov dreva, poškodia sa tým lesy na celom Slovensku. Lesníci na nižších úrovniach sú nútení ťažiť, plniť zmluvu a ak je zmluva nevýhodná, štát prichádza o peniaze. Oligarchom stačí skorumpovať jedného politika alebo niekoho v pozadí a dokážu ovplyvniť lesy na celom Slovensku. Keby to bolo 24 samostatných lesných závodov, z ktorých každý má iného vlastníka, bolo by to oveľa ťažšie.

Druhá vec je, že na Slovensku máme skúsenosti s tým, že najlepšie sa hospodári v mestských lesoch. Pravdepodobne je to dané aj tým, že lepšie funguje kontrola zdola. Ľudia tlačia na komunálnych politikov, ktorí sú im blízko, že chcú v lesoch iné hospodárenie. Myslím si, že vplyv politiky na lesníctvo, aj vplyv oligrarchov by sa do veľkej miery odstránil a posilnila by sa kontrola ľudí zdola, čo je podľa mňa správne.

Keď hovoríme o kontrole zdola, ako hodnotíte nápad ministerstva životného prostredia  vytvoriť aplikáciu proti nelegálnej ťažbe? Tiež ju máte v programe.

Myslím si, že ju od nás tak trochu odpozerali. Nevadí. Mám však pochybnosti o tom, či je ich návrh realistický. Zase je tam potrebné mať dohodu s rezortom pôdohospodárstva, pretože tam kompetenčne patria vyhlášky, ktoré určujú, aké údaje sa pri ťažbe dreva musia zadať. Až tak veľa by sa nezmenilo, len namiesto papiera sa tie údaje naťukajú do nejakého tableta, odošlú na server a GPS potom sleduje ten kamión, kde sa drevo prekladá, a tak ďalej. Ak to nebude zavedené vo vyhláške ministerstva pôdohospodárstva, akým spôsobom vieme drevárov donútiť k tomu, aby to robili?

Slovenskí europoslanci: Európsky ekologický dohovor by mal chrániť chudobných a lesy

Wiezikovi chýba v novom klimatickom pláne EÚ väčší dôraz na ochranu prírody, Hajšel podčiarkuje boj proti energetickej chudobe, Štefanec konkurencieschopnosť a inovácie. Hojsík využil predstavenie dokumentu na kritiku slovenskej vlády.

Emisie by sa mohli znížiť aj o 60 percent

Poďme k Európskemu ekologickému dohovoru. Jeho zverejnenie na konci minulého roka bola významná udalosť a zároveň prvý dôležitý krok novej Európskej komisie. Dohovor smeruje napríklad k výraznejšiemu znižovaniu emisií. Ako tento plán hodnotíte vy?

Je dobré, že sa Európa snaží byť lídrom a byť ambiciózna. Sympatická je mi aj myšlienka spájania rezortov, pretože ekológia je prierezový problém. Ministerstvo životného prostredia z môjho pohľadu nemôže riešiť nič, pokiaľ nemá dosah aj na pôdohospodárstvo, priemysel alebo dopravu. Vytvorenie akejsi strechy je veľmi dobrý nápad.

Veľmi bude záležať od prevedenia. Aj v minulosti sme mali záväzky, nejaké veci sa už vo vzťahu k ekológii urobili, ale urobilo sa aj veľa problémov. Napríklad v energetike máme spaľovanie biomasy. Rúbu sa lesy, aby sa z nich vyrábala energia. Dovolím si povedať, že ani repkové polia nie sú nič moc. Máme „ekologickejšie“ palivá, ale musia tam byť úvodzovky, pretože na Slovensku máme viac ako 100 tisíc hektárov repkových polí, ktoré sú veľmi intenzívne chemicky ošetrované. Pri výrobe hnojív sa tiež spotrebujú nejaké chemické palivá, znečisťujú sa podzemné vody a má to kopu negatívnych dôsledkov. Takisto malé vodné elektrárne, ktoré sú označované za zelené… Jednoducho ten cieľ dekarbonizovať je správny, akurát ide o to prevedenie. A máme skúsenosti, že pri tom prevedení sa zvyknú urobiť chyby. Budeme to sledovať aj na Slovensku aj v Európe, aby ich bolo čo najmenej.

Keď sme pri repke olejnej, v programe máte napísané, že pripravíte program podpory využitia obnoviteľných zdrojov v automobilovej a železničnej doprave. Nemyslí sa tým náhodou repka olejná, z ktorej sa vyrába biopalivo, ktoré sa potom primiešava do ropných produktov?

Tým je myslená elektromobilita – dobudovanie infraštruktúry. Takisto elektrifikácia železničných tratí a podpora hromadnej dopravy. Hromadná doprava je vždy ekologickejšia, aj keď ide o fosílne palivá. Vždy je to lepšie, ako keď sú ľudia v autách.

Vráťme sa k Európskemu ekologickému dohovoru. Komisia navrhuje zvýšenie ambície v znižovaní emisií zo súčasných 40 na 50 až 55 percent medzi rokmi 1990 a 2030. Stotožňujete sa s vrchnou hranicou 55 percent?

Je dôležité, aby bol cieľ čo najvyšší. Možno aj 60 percent by bolo dobré. Uvidíme, nakoľko sa to bude dariť v praxi realizovať. Vieme, že v Európe sú rôzne krajiny, napríklad Poľsko, ktoré ešte vyrába veľa energie z uhlia, takže asi to nebude jednoduché. Musíme urobiť rázne kroky, aby sme zvládli krízu, ktorej čelíme. Ak to neurobíme, budeme za to platiť väčšie peniaze v budúcnosti.

Ak by ste boli minister a išli by ste na zasadnutie do Bruselu, povedali by ste, že chcete viac ako 55-percentné zníženie emisií na úrovni EÚ? Napríklad 60 percent?

Niekde medzi hornou hranicou a týmto číslom. Toto číslo nie je jediná dôležitá vec. Trochu mi prekáža, že do toho pomerne málo berie do úvahy krajina (pôdohospodárstvo a lesníctvo). Asi je to spôsobené tým, že máme málo dát. Viaceré štúdie však ukazujú, že lesy dokážu pomerne významne sťahovať uhlík z atmosféry. Keď necháme nejaký les na prirodzený vývoj, dokáže za rok stiahnuť asi dve tony uhlíka na hektár, to je skoro osem ton CO2 – ročná produkcia na obyvateľa Slovenska. Máme dva milióny hektárov lesov, takže krajina nám v tomto môže naozaj významne pomôcť. Desať až dvadsaťpercentné zníženie môžeme dosiahnuť lepším manažmentom krajiny, v relatívne krátkom čase. Je dôležité do toho tieto veci zakomponovať, pretože inak čísla nie sú úplne korektné. Ak to otočím na druhú stranu, keď vyrúbeme niekoľko hektárov pralesov, veľké množstvo CO2 zas vypustíme do atmosféry, a ani to nemáme započítané v našej bilancii.

Ako pristátie na Mesiaci. Komisia pri ekodohovore nešetrila silnými slovami, opatrenia prídu neskôr

Európska komisia predstavila cestovnú mapu ako urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Štáty môžu svoj súhlas prejaviť už na tohtotýždňovom summite, ten však môže byť zablokovaný sporom o jadrovú energiu.

Jadrová energia kupuje čas

Aký je váš postoj k jadrovej energii? V programe sa hlásite k uhlíkovej neutralite a chcete vyhlásiť stav klimatickej núdze. Zároveň ste však proti výstavbe nových jadrových blokov s výnimkou dokončenia Mochoviec. Nie je zvýšenie jadrových kapacít nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie klimatickej neutrality?

Nie sme nejakí zástancovia jadrovej energie, tiež má svoje negatíva. Ale v tomto štádiu dáva najväčší zmysel (dva bloky v Mochovciach) dostavať. To nám trošku pomôže nízkouhlíkovo vyrábať energiu a zároveň získame čas. Vieme, že vývoj technológií ide rýchlo dopredu. Napríklad solárne panely boli pred 10 – 15 rokmi oveľa menej efektívne, ako sú dnes. Keď sa zas posunieme o 20 rokov do budúcnosti, kedy bude treba podiel jadrovej energie znižovať, môžeme nabehnúť na tie najlepšie dostupné technológie, ktoré budú k dispozícií.

Dúfate, že 100-percentne bezemisné zdroje v energetike budú obnoviteľné a nebudeme potrebovať stavať ďalšie jadrové elektrárne?

Malo by to tak byť.  Neviem či to bude 100 percent. Treba rátať aj s tou krajinou (pôdohospodárstvom), pretože tá môže nejaké percento CO2 stiahnuť z atmosféry. Keď budeme uhlíkovo neutrálni, nebude to znamenať, že nebudeme vytvárať žiadne emisie. Emisie môžu byť, ale len od tej miery, do akej ich krajina môže pohltiť naspäť.

Ako by ste v krátkosti zhodnotili proces dostavby Mochoviec?

Ja som len počul veľa vecí o tom, že tam dochádzalo k pochybeniam a že sa to predražuje. Naše hodnotenie je asi také, že treba urobiť poriadny audit, pozrieť sa na to, čo sa tam stalo a možno z toho aj vyvodiť dôsledky. Ale treba to asi dostavať.

Jadro nie je čisto zelenou technológiou, môže však byť prechodnou

Európske inštitúcie schválili taxonómiu zelených investícií. Osud atómovej energie a zemného plynu vložili do rúk Európskej komisie, ktorá o nich rozhodne neskôr.

PS/Spolu v programe píše, že je za zavedenie uhlíkového cla na hraniciach Európskej únie. Za akých podmienok by sa toto clo malo aplikovať na dovoz?

Bude to závisieť od Európskej únie. Verím, že to premyslia dobre a že to bude fungovať spravodlivo. Ak my máme ciele pre znižovanie emisií uhlíkatých látok a iné krajiny ich nemajú, sú zvýhodnené. Ak v Číne vyrábajú s jednoduchšími a lacnejšími technológiami ako my a produkujú viac CO2, malo by to (dovoz z Číny) byť zdanené. Očakávam, že to bude náročné a že táto legislatíva nebude mať dve strany, ale desiatky alebo stovky strán príloh, aby bola spravodlivá.

Neobávate sa vystupňovania obchodnej vojny?

K tomu sa neviem vyjadriť. Samozrejme, že to hrozí, ale toto je otázka pre ekonómov. Musí sa to urobiť tak, aby sa to nestalo. Je dôležité, aby bol svet čo najviac otvorený a aby sa nerobili zbytočné hranice. Aby sa (uhlíkovým clom) nenapáchalo viac škody ako úžitku.

Najväčšia nádej je v solárnej energii

Vráťme sa späť na Slovensko. Zaviazalo sa k dosiahnutiu podielu obnoviteľných zdrojov na úrovni 14 percent do roku 2020. Najnovší energeticko-klimatický plán schválený vládou stanovuje pre rok 2030 podiel 19 percent. V roku 2017 pokrývali obnoviteľné zdroje menej ako 12 percent celkovej spotreby energie. Ako a v ktorých oblastiach možno zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku?

Vo viacerých oblastiach sme už narazili na limity. Mám na mysli malé vodné elektrárne a možno aj biomasu z dreva. Nie sme úplne proti drevnej biomase, ale nemalo by ísť o kvalitné drevo a nemala by byť motivovaná ťažba v národných parkoch. Osobne vidím najväčšiu nádej v solárnej energii.

V programe PS/Spolu je fotka veternej elektrárne. Tam nevidíte veľký potenciál?

Kdesi som videl mapku potenciálu na Slovensku a tých území nie je veľa. Ak to má byť na hrebeňoch hôr, kde to ničí výhľady a horizonty, a na chránených územiach, tak je to problematické. Ak sú lokality v kotlinách či na rovinách, môže to mať zmysel. Musí to však mať aj energetický zmysel. Ak sa niekde investuje, musí tam aj fúkať vietor.

Veterné elektrárne teda nespájate s prísnou ochranou prírody? Zasahujú do prírody príliš a neviete si ich predstaviť v národných parkoch?

V národných parkoch určite nie. Na Slovensku máme veľa chránených území. Sú aj menej prísne chránené územia, kde si to za určitých okolností osobne viem predstaviť. Každá energia má svoje riziká. Najlepšia energia je tá nevyrobená, teda ušetrená. Treba vytipovať lokality, kde to (veterné elektrárne) bude robiť čo najmenšie problémy a bude to dostatočne efektívne.

V roku 2030 chce Slovensko vyrábať 19,2 percenta energie z obnoviteľných zdrojov

V súčasnosti je podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie necelých 12 percent. Európska komisia odporúčala Slovensku stanoviť cieľ na 24 percent.

V programe píšete: „Zjednodušíme administratívne procesy spojené s povolením inštalácií a využitia obnoviteľných zdrojov energií na mieste spotreby a zároveň sa zaručíme, že nebude znovu zavedený stop-stav, ktorý tu bol od roku 2014.“ Máte predstavu o konkrétnych opatreniach?

Nie som úplne expert na tieto veci. Venovali sa im aj kolegovia z PS, napríklad Ladislav Hegyi (spoluautor programu, ktorý však v parlamentných voľbách 2020 nekandiduje – pozn. red.). Ja neviem presne povedať, čo treba zmeniť v legislatíve, aby to bolo jednoduchšie.

Pýtam sa preto, že ste kandidátom koalície na ministra a zároveň chcete zlúčiť ministerstvo životného prostredia a hospodárstva. Keď ministrom budete, budete robiť rozhodnutia aj v tejto oblasti.

Základná vec, ktorú by som musel urobiť, je zobrať si tam ľudí, ktorí sú experti na energetiku. Máme u nás napríklad Karla Hirmana, ktorý sa tiež podieľal na programe. Určite sa necítim byť kompetentný vo všetkých veciach. Trochu sa rozumiem ochrane prírody a lesníctvu. Ale keby som išiel do iných oblastí, musím sa spoľahnúť na odborníkov. Keď mám riešiť odpadové vody, tiež nie som expert. V oblasti kvality ovzdušia viem približne, kde a aké problémy sú. Ale na každú oblasť musíte mať špičkového človeka.

Verejné financie môžu ísť aj na zemný plyn

Skúsim ešte jednu oblasť – zemný plyn. Mala by byť podľa vás nová plynárenská infraštruktúra podporovaná z verejných financií, či už vo forme dotácií alebo pôžičiek? Inými slovami, vidíte budúcnosť v zemnom plyne?

Budúcnosť v zemnom plyne vidíme minimálne v horizonte niekoľkých desaťročí. Nová infraštruktúra je dôležitá z dôvodu diverzifikácie zdrojov. Boli tu rôzne plynové krízy. Z iných ako verejných zdrojov sa to pravdepodobne nebude dať financovať. Nejaké projekty sú rozbehnuté a treba ich dokončiť.

Plyn je určite lepší ako uhlie z pohľadu produkcie CO2, ale aj z pohľadu čistoty ovzdušia. Často sa zabúda, že produkcia CO2 nie je jediný problém spaľovania uhlia. Produkuje aj ďalšie škodliviny, ktoré poškodzujú ľudské zdravie a tisíce ľudí ročne zomierajú predčasne v dôsledku znečisteného ovzdušia. Plynofikácia je na Slovensku veľká, rúry sú naťahané po všetkých možných dedinách, hoci nie všetky domy sú pripojené. Určite je lepšie, ak budú spaľovať plyn ako uhlie alebo drevo.

Takže súhlasím s podporou z verejných zdrojov.

V programe podporu podmieňujete: „Podpora novej plynovej infraštruktúry bude podmienená a limitovaná vyradením náročnejších fosílnych palív a schopnosťou plynárenského priemyslu predniesť víziu postupnej dekarbonizácie.“ To znamená, že plynárenský priemysel si má naplánovať vlastný útlm.

Áno. Musíme mať koncepciu, nechceme robiť nepremyslené kroky.

Vedeli by ste rozviesť, čo znamená dekarbonizácia plynárenskej infraštruktúry na Slovensku?

Dekarbonizáciu vnímam komplexne, nielen skrz plyn. Neviem, čo to znamená v rámci plynu.

Plynárenský zväz: Bez zemného plynu nesplní Slovensko klimatické ciele

Slovenský plynárenský a naftový zväz sa obáva možného zavedenia uhlíkovej dane alebo cla na plyn.

Ľudia rozhodnú, či na životné prostredie pôjde viac peňazí

V programe máte aj „zavedenie cirkulačnej emisnej dane z motorových vozidiel ako dodatočnej dane sledujúcej environmentálny charakter v spotrebe“, ktorá by sa ako „každoročná progresívna daň odvíjala od množstva emisií (g/km)“. Ide o dane na naftu a benzín. Nebojíte sa, že na Slovensku budeme mať podobné hnutie žltých viest ako vo Francúzsku?

Dúfam, že nie. Uvidíme, či sa nám niečo také podarí presadiť. Je to náš návrh, ale predpokladám, že niektorí naši oponenti budú mať iný názor. Je to však spravodlivé. Ak chceme tlačiť na dekarbonizáciu, aktivity produkujúce viac uhlíkových látok by mali byť zaťažené daňou, ktorá by motivovala k znižovaniu (ich spotreby).

Sú už ľudia na Slovensku pripravení platiť viac za ochranu životného prostredia?

Áno. Zároveň to nemusia byť horibilné sumy. Nemusí (emisná daň) poskytnúť obyvateľov s nižšími príjmami. Nemajú totiž taký energeticky náročný štýl života ako bohatší ľudia.

Akými opatreniami plánujete bojovať proti energetickej chudobe?

Opatrenia, ktoré sa realizujú – podpora výmeny kotlov, zatepľovanie domov – pomáhajú najviac chudobnejším rodinám. Keď sa dom zateplí, potrebuje menej energie a ušetrí na spotrebe.

Európska komisia hovorí v Európskom ekologickom dohovore o potrebe zdvojnásobiť ročné tempo obnovy budov, ktoré je dnes 0,4 až 1,2 percenta (v závislosti od členského štátu). Ako plánujete tento cieľ dosiahnuť a ako ho chcete financovať?

Budeme na to hľadať zdroje v štátnom rozpočte. Nie som si istý, či sa európske peniaze dajú použiť na verejné budovy. Ak má byť životné prostredie prioritou, bude sa musieť naň vyčleniť viac peňazí vo všetkých oblastiach. Bez peňazí to jednoducho nejde. Tempo nie je také rýchle, lebo peňazí je menej. Budeme sa snažiť vo voľbách ukázať, že toto je naša priorita. Ak na tom získame hlasy voličov – ak ľudia povedia, že je to dôležité – budeme na to potrebovať zdroje.

V oblasti energetickej chudoby spomínate ako možnosť zavedenie „kompenzačného mechanizmu“ pre energeticky chudobných. Ako by ste definovali okruh ľudí, ktorí by naň mali právo?

Konkrétne vám to neviem povedať. Musel by vzniknúť pomerne podrobný predpis. Neviem si to vymyslieť z hlavy.

Šéf environmentálnej agentúry EÚ: Pre klímu sa nemusíme vzdať hospodárskeho rastu, bude však iný

Ochranou klímy chránime vlastné zdravie, hovorí riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry HANS BRUYNINCKX. Jadrová energia aj vodík majú podľa neho budúcnosť, v prípade veľkých investícií do zemného plynu odporúča opatrnosť.

V separácii odpadov sme sa veľmi nezlepšili

V programe navrhujete novelizovať zákon o odpadoch. To sa v posledných rokoch dialo aspoň raz za 12 mesiacov. Nezaslúžil by si tento sektor stabilitu?

Asi áno. Ale stále to nefunguje tak, ako by malo. Sme ďaleko od cieľov. Systém asi nie je dobre nastavený. Opäť je to skôr na odborníkoch. Na potrebe reformy sa však zhodla väčšina ľudí z externého prostredia, s ktorými som sa stretol. Je pravdepodobné, že celý sektor nebude môcť byť efektívny, kým v ňom nebude viac peňazí. Aj výrobcovia či ľudia budú musieť platiť viac. Stále nie je dosť financií pre to, aby bol efektívny celý cyklus cirkulárnej ekonomiky od zberu cez recykláciu až po výrobu.

Opäť sme pri tom, že spotrebitelia by podľa vás mali platiť viac – tentokrát za to, aby sa niektoré výrobky lepšie recyklovali pomocou lepších technológií.

Malo by to ísť cez výrobcov. Cena PET fľaše, ktorú si kúpim a z ktorej sa stane odpad, by mala zahŕňať poplatok na narábanie s odpadom – obrazne povedané – nie jeden cent, ale dva centy.

V programe píšete: „Prijmeme legislatívne opatrenie, aby každé mesto a obec dosahovalo najmenej takú mieru separácie komunálnych odpadov pre recykláciu, aká vyplýva pre Slovensko z legislatívy EÚ.” Aký cieľ máte na mysli?

Musíme smerovať k tomu, aby sme skládkovali čo najmenej. Nulu asi nedosiahneme.

Má Slovensko šancu dosiahnuť cieľ 50-percentnej recyklácie komunálneho odpadu do roku 2020? Dnes je to niečo vyše 30 percent.

Určite nie, keďže rok 2020 už máme. Ale budeme sa snažiť tlačiť na to, aby to šlo rýchlejšie.

Tých vyše 30 percent je štatistika spred dvoch rokov. Vláde teda neveríte, že cieľ dosiahne?

Určite nie. Myslím, že sme sa veľmi nezlepšili.

V programe uvádzate, že uvediete do praxe zálohovanie nápojových obalov z plastov a kovov. Chcete však „vypustiť ustanovenia, ktoré v súčasnom zákone obmedzujú pohodlnosť zálohového systému pre spotrebiteľov a spotrebiteľky a môžu znižovať dosahovanú mieru recyklácie.“ Čo tým máte na mysli? 

Viem, že pri zálohovaní sú limity pre to, aby bola fľaša recyklovateľná. Napríklad nesmie byť pokrčená. Tieto prekážky by mali byť v maximálnej možnej miere odstránené.

Ocenili by ste zavedenie zálohovania ako pozitívny krok zo strany ministra Sólymosa po toľkých rokoch, čo sa o ňom diskutovalo?

Je to krok správnym smerom, máme to napísané aj v programe. Akurát musí byť celá recyklácia riešená komplexne. Viem, že zálohovanie bolo aj kritizované. Plasty z PET fliaš sú najhodnotnejší materiál, a to čo ostane (v plastovom odpade po zavedení zálohovania), sa bude recyklovať ťažšie. Treba mať domyslené aj ďalšie kroky, na tých bude treba robiť.

Česká analytička: V najbližších rokoch produkcia odpadu vzrastie

Ak sa krajina rozhoduje medzi vývozom odpadu a jeho energetickým zhodnotením, mala by urobiť komplexnú analýzu dopadov oboch alternatív na životné prostredie, hovorí SOŇA JONÁŠOVÁ z českého Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Zákony budú mať klimatickú doložku

Predstavme si, že ste ministrom životného prostredia, klimatickej zmeny a energetiky. Ktoré tri opatrenia prijímate ako prvé?

V prvom rade by to bola určite reforma národných parkov. Nedá sa povedať jedno konkrétne opatrenie, je ich iks. Určite by som sa chcel venovať vode. Nerozprávali sme sa o tom, ale máme problémy s povodňami, so suchom. Máme ohrozené zásoby spodnej vody. Je potrebné prijať komplex opatrení. A budeme tiež pripravovať zákon o klimatickej núdzi, aby sme vedeli aj prierezovo, v ostatných rezortoch prijímať opatrenia priaznivé pre životné prostredie.

Plánujete vyhlásiť stav klimatickej núdze. Z hľadiska environmentalistov to znie určite dobre. Ale k čomu a koho by ten zákon zaväzoval?

Každá nová legislatíva a každá veľká investícia by mala podliehať hodnoteniu vplyvu na životné prostredie a produkciu skleníkových plynov. Aj na základe toho by malo byť posudzované jej schválenie a prípadná úprava. Teraz sa k dokumentom dáva finančná doložka, mala by tam byť ďalšia takáto doložka, ktorá ovplyvňuje aj rozhodnutie vlády.

Ak máte na mysli doložku dopadu na životné prostredie, tá tam teraz je.

Mám na mysli špeciálnu doložku, ktorá by sa venovala skleníkovým plynom a klimatickej zmene.