Expert na klimatickú adaptáciu: Mestá vedia, ako sa zmene klímy prispôsobiť, chýbajú im len financie

Markus Leitner na konferencii Zmena klímy 2019. [SAŽP]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena klímy 2019

Problém vyčleniť na adaptačné opatrenia prostriedky majú najmä menšie mestá. Musia preto využívať všetky príležitosti, napríklad sadiť stromy, keď sa rekonštruuje potrubie, radí špecialista z rakúskej agentúry pre životné prostredie MARKUS LEITNER.

Markus Leitner sa adaptácii na zmenu klímy venuje od roku 2005. V súčasnosti pôsobí v rakúskej agentúre pre životné prostredie a zároveň je zapojený do viacerých projektov na európskej úrovni. Od roku 2011 je tiež  špecialistom Európskeho tematického centra pre adaptáciu na zmenu klímy. Do Bratislavy prišiel na konferenciu Zmeny klímy, ktorú organizovali Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia.

V rakúskej agentúre pre životné prostredie aj vo svojej výskumnej činnosti sa venujete najmä adaptácii na klimatickú zmenu. Politici však zvyčajne hovoria o boji s klimatickou zmenou. Je to prepojené? Ako?

Obe sú odpoveďami na globálne otepľovanie a sú úzko prepojené. Mitigácia sa zaoberá príčinami klimatickej zmeny, adaptácia reaguje na jej dopady. Klimatická politika taktiež zahŕňa oba prúdy. Mitigácia sa snaží o zníženie emisií uhlíka. V systéme je však vždy určité oneskorenie – dnešné emisie budú mať dopad až na klímu budúcnosti. To je dôvod, prečo je potrebné pracovať na klimatickej adaptácii – aby sme zvládli aktuálne aj budúce klimatické riziká.

Takže si nemyslíte, že sa dokážeme prispôsobiť klimatickej zmene a vôbec s ňou nemusíme  bojovať?

Samozrejme, potrebujeme mať veľmi ambiciózne ciele v rámci klimatickej mitigácie, ale nemali by sme zabudnúť, že náš súčasný systém je už teraz zraniteľný voči dopadom zmeny klímy. Takže aj tak sa potrebujeme zaoberať aktuálnymi klimatickými rizikami. Môžu súvisieť so záplavami, takzvanými tepelnými ostrovmi v mestách alebo inými dôsledkami klimatickej zmeny. Viacero krokov preto potrebujeme podniknúť teraz, nemôžeme ich odložiť do budúcnosti. V konečnom dôsledku súvisí naša schopnosť prispôsobiť sa klimatickej zmene s kvalitou života, ktorú chceme mať teraz a v budúcnosti.

Čo znamená uhlíková neutralita?

V energetike bude musieť Európa využívať „zelené plyny“, v priemysle vyrábať „zelenú oceľ“. V doprave, vykurovaní a poľnohospodárstve treba uhlík ešte len naceniť.

Kto má hlavnú zodpovednosť za mitigáciu zmeny klímy a adaptovanie sa na ňu? Je to centrálna vláda, samosprávy alebo niekto iný?  

Každý s tým môže niečo urobiť. Čo sa týka mitigácie, môžeme sa samého seba spýtať: Koľko skutočne potrebujem cestovať? Potrebujem auto alebo väčší dom? Mám pri vykurovaní alternatívu k rope, plynu a iným fosílnym zdrojom? Naozaj si stále potrebujem kupovať nové veci alebo ich môžem použiť znova? Nastavenie ľudskej mysle zohráva v mitigácii a adaptácii na klimatickú zmenu dôležitú rolu.

Na ohľaduplné správanie sa k životnému je však tiež treba vytvoriť podmienky. Rôzni aktéri ako samosprávy, firmy aj vlády musia konať a podporiť občanov, aby skutočne bojovali proti zmene klímy. Musia im však tiež pomôcť, aby boli pripravení na riziká súvisiace s klimatickou zmenou.

Občania sa však pravdepodobne nedokážu pripraviť na všetky následky klimatickej zmeny sami, napríklad sa obrániť pred záplavami. Kto by sa tomu mal venovať?

Vyžaduje si to spoluprácu verejného a súkromného sektora. Vláda alebo región ako verejní hráči môžu financovať opatrenia na zníženie rizík a zvyšovanie povedomia, ale potrební sú aj jednotlivci. Predstavte si, že máte dom v oblasti s vysokým rizikom záplav. Potom by ste napríklad nemali uchovávať cennosti v pivnici. Ak budete dbať na prevenciu, zachránite vaše cennosti a budete od štátu potrebovať menšiu kompenzáciu. Na tento problém sa dá tiež pozrieť cez poistenie a transfer rizika. Ani to však nedokáže nahradiť preventívne opatrenia.

Čo robí rakúska agentúra pre životné prostredie v oblasti adaptácie na klimatickú zmenu?

Pracujeme na rozličných úrovniach štátnej správy. Na národnej úrovni podporujeme rozvoj a implementáciu adaptačnej stratégie a akčného plánu. Rakúsko je spolkový štát, takže tiež pracujeme na tejto úrovni – pomáhame jednotlivým regiónom vyvinúť akčné plány na implementáciu adaptačných opatrení. Aktuálne podporujeme program, ktorého cieľom je pre regióny vytvoriť model adaptácie na klimatickú zmenu. Na adaptácii celkovo pracuje 44 rakúskych regiónov. Poskytujeme im naše know-how o dopadoch klimatickej zmeny aj o možnostiach adaptácie. Ďalšou oblasťou sú zelené financie – podporujeme finančné inštitúcie v udržateľnom investovaní. Taktiež im pomáhame zahrnúť do ich aktivít manažment klimatických rizík.

Šéfka europarlamentného výboru pre dopravu: Lietanie by mali nahradiť nočné vlaky

Vo veľkoobjemnej doprave treba zaviesť vodíkový pohon, v existujúcich individuálnych vozidlách nahradiť spaľovacie motory elektrickými. Nafťáky by mali skončiť do roku 2030, hovorí francúzska zelená europoslankyňa KARIMA DELLI.

Aké sú hlavné výzvy pri práci so samosprávami?

V našej spolupráci s mestami a samosprávami vnímame, že majú veľa nápadov, ako reagovať na klimatickú zmenu, ale často im chýbajú financie. Najmä ak ide o oblasti s ukončenou výstavbou. Pre menšie mestá sú napríklad zmeny v infraštruktúre veľmi nákladné. Musia hľadať príležitosti – napríklad keď sa rekonštruuje hlavná ulica, pozdĺž cesty môžu byť vysadené stromy alebo sa môže znížiť počet parkovacích miest.

Môže byť cestou aj zelené verejné obstarávanie? A je v Rakúsku populárne? Pretože na Slovensku v minulom roku získal štát cez zelené verejné obstarávanie len osem percent zákaziek.

V Rakúsku máme právny rámec a prostriedky, ktoré majú za cieľ zelené verejné obstarávanie posilniť. Spolkový zákon o verejnom obstarávaní reguluje, ako by mali verejní obstarávatelia nakupovať. K rozvoju udržateľného trhu prispieva rakúsky akčný plán pre udržateľné verejné obstarávanie. Na stránke www.nachhaltigebeschaffung.at nájdu zákazníci kritéria a nástroje na zelené obstarávanie.

Ktorá krajina alebo mesto je podľa vás najlepšie v klimatickej adaptácii a prečo?

Určitý čas to podľa mňa bola určite Kodaň, ktorá je stále veľmi aktívna. Aspoň sčasti je to aj pre extréme udalosti, záplavy a intenzívne zrážky, ktoré ju postihli. Mesto tým utrpelo rozsiahle ekonomické straty a teraz sa veľké časti mesta stavajú nanovo. Pri tom sa myslí aj na výstavbu zelenej infraštruktúry, ktorá v lete ochladzuje a pri intenzívnych zrážkach ponúka dodatočný priestor, kam môže voda vsiaknuť. Takže Kodaň je priekopníkom, ale jej model nie je realizovateľný všade.

Mestá na juhu Európy to napríklad takto spraviť nemôžu. Pracoval som v niektorých krajinách západného Balkánu a môžem povedať, že tam čelia vážnym výzvam. Ak už máte nedostatok vody, zelená infraštruktúra možno nie je najlepšou cestou, pretože je problém ju udržať. Takže prístup, ktorý funguje v Dánsku alebo možno v Bratislave a vo Viedni, kde máme stále veľa vody, môže byť pre iné mestá nevhodný. Vždy musí byť riešenie individuálne. Avšak zo skúseností iných sa určite oplatí poučiť.

Malo by sa pri klimatickej adaptácii uvažovať s prognózami? Keď bude klíma v Bratislave alebo vo Viedni teplejšia, tiež môžu mať problém udržať si zeleň.

Verím, že by sa s nimi malo uvažovať. Môžeme sa zamyslieť napríklad nad predpovedaným rozvojom európskych miest. Mestá budú čeliť vysokej urbanizácii – väčšina miest ako Bratislava a Viedeň sa každým rokom rozrastajú a tak to bude aj v nadchádzajúcich rokoch a dekádach. Zároveň sa budú musieť zaoberať demografickou zmenou. Populácia starne a pribúda ľudí na dôchodku. Tieto trendy sa musia vziať do úvahy napríklad keď uvažujeme o vlnách tepla v mestských oblastiach, ktorých počet bude určite narastať. Ako zvládnuť tieto problémy bude tiež výzvou pre zdravotným systém a mobilnú zdravotnú starostlivosť. Súvisí to aj so sociálnymi aspektmi, s tým ako sa ľudia vnímajú svojich susedov  a tak ďalej. Preto je vždy potrebné rozmýšľať dopredu. Je to dlhodobé uvažovanie, ale trend je veľmi viditeľný, takže prečo by sme to nemali zvážiť a rozmýšľať nad tým pri našom plánovaní?

Holandsko k prognózam dotlačila zmena klímy, Slovensko má pred sebou ešte dlhú cestu

Tvorcovia politík sa vo väčšine krajín ešte nenaučili pracovať s prognózami, pri uvažovaní o zmene klímy je to však podľa odborníkov nevyhnutné.

Kto by mal zabezpečiť tieto prognózy a ich implementáciu? Mali by to samosprávy urobiť samé alebo možno skôr vládna agentúra? Ako by to fungovalo v dokonalom svete?

Dobrá správa znie: už teraz máme k dispozícii veľa vedomostí. Pochádzajú z vedy a čiastočne z verejnej správy. Pri mojej práci som si uvedomil, že väčšie mestá ako Bratislava či Viedeň môžu byť v tejto oblasti aktívne aj bez pomoci, pretože na to majú kapacity vo svojej správe. Skutočne náročné je to pre menšie mestá s okolo 10 tisíc až 20 000 tisíc a skromnejšou administratívou. To sme zažili aj v Rakúsku. Tieto mestá majú menšie kapacity a pracovníci sa musia zaoberať mnohými rozličnými oblasťami. Tu by mohol zasiahnuť štát, ktorý môže poskytnúť ľudí, ktorí majú s prognózami skúsenosti a dokážu malým mestám pomôcť aplikovať ich v kontexte klimatických rizík.