Expert na solár: Energia bude už len drahšia. Firmy by mali investovať do sebestačnosti

[pxfuel.com]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európska noc výskumníkov: Rozum v čase krízy

Ak Slovensko zostane pri uhlíkovo náročných technológiách, je pravdepodobné, že cena energie bude rásť rýchlejšie. Čím skôr prejdeme na obnoviteľné zdroje, tým je vyhliadka lepšia, hovorí v rozhovore JURAJ HOTOVÝ.

Juraj Hotový je nezávislý konzultant v oblasti solárnej energie a eMobility so skúsenosťami z výskumného prostredia v Nemecku. Venuje sa strategickému a technickému poradenstvu, environmentálnym aspektom eMobility a súvisiacim techno-ekonomickým analýzam.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo bude energia stále drahšia a čo s tým;
  • prečo by mali firmy investovať do výroby vlastnej energie a nečakať na pomoc štátu;
  • aké sú hlavné prekážky rozvoja obnoviteľných zdrojov na Slovensku;
  • ako znížiť výkyvy vo výkone OZE spôsobené zmenou počasia;
  • či obnoviteľné zdroje destabilizujú sieť.

Elektrina už lacnejšia nebude

Firmy žiadajú kvôli vysokým cenám od štátu úľavy. Komisia naopak hovorí o tom, že by cenová kríza mala byť impulzom pre rozvoj OZE. Ako to vidíte vy?

Od Komisie aj od vlády by malo prichádzať jednoznačné posolstvo smerom k veľkým aj menším odberateľom energií, že dlhodobo udržateľným riešením je iba cesta k väčšej sebestačnosti. Kompenzácia zvýšených nákladov na energie zo strany štátu by napríklad mohla byť podmienená záväzkom firiem investovať do inštalácie vlastného zdroja energie, aby sa v budúcnosti nemuseli spoliehať na túto pomoc.

To by nielen významne urýchlilo rozvoj OZE, ale aj zabezpečilo udržateľnú konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva. Štát predsa nemôže donekonečna kompenzovať vyššie ceny energií, najmä ak je isté, že tie v budúcnosti budú už len rásť.

Brzdou rozvoja obnoviteľných zdrojov nie sú ľudia, ale štát

Zrýchliť rozvoj obnoviteľnej energie by mali efektívnejšie povoľovacie konania. Pomôcť majú novely zákonov o výstavbe a územnom plánovaní. Podľa odborníkov však pri súčasných návrhoch hrozí vylúčenie verejnosti a porušenie európskej legislatívy.

Ako by ale mala vyzerať takáto povzbudzujúca politika v praxi?

V prvom rade odstraňovaním byrokraticko-legislatívnych prekážok, daňovým zvýhodňovaním ekologických technológii a osvetou. Ak by štát komunikoval, že energetická sebestačnosť je národný záujem, bol by to obrovský krok vpred. Príliš málo ľudí si uvedomuje, že investíciou do obnoviteľných zdrojov pre vlastnú spotrebu sa chránia pred zvyšujúcimi sa cenami energii.

Doteraz do vlastných zdrojov investovali viac firmy, ktoré mali aj nefinančnú motiváciu. Aj keď nebola takáto investícia stratová, úspora prostriedkov vo vzťahu k iným podnikateľským nákladom,  nebola pre ne dostatočne motivujúca.

Vláda však vraví, že garantovaná podpora OZE dopadla zle a že už chce poskytovať len investičnú podporu. To nestačí?

Z ekonomické hľadiska sa firmám aj domácnostiam oplatí vyrábať si elektrinu z vlastného fotovoltického systému. Malá firma napríklad investuje 10-tisíc eur, čo im vyrobí 10-tisíc kilowatthodiny elektrickej energie ročne.

Ak sa to preráta na životnosť systému, čo je bežne vyše 20 rokov, tak cena za kilowatthodinu je menšia ako cena, za ktorú kupujú elektrinu zo siete. Otázka je iba akú veľkú časť svojej spotreby dokážu vykryť vlastnou výrobou zo slnka.  Môžu sa však spoľahnúť na to, že cena tej časti nimi spotrebovanej elektriny, ktorú pokryjú z vlastnej fotovoltiky, sa pre nich najbližších viac ako 20 rokov nezmení.

Prečo by to malo byť pre firmu rozhodujúce?

Vieme, že ceny elektriny zo zásuvky budú na trhu už len stúpať, pričom cenu energie vyrobenú fotovoltikou majú predvídateľne zafixovanú. Keďže prevádzkové náklady sú veľmi mále, resp. žiadne, cena vlastnej elektriny na najbližších viac ako 20 rokov sa odvíja iba od počiatočnej výšky investície, životnosti a miery využitia vyrobenej energie pre vlastnú spotrebu.

Životnosť správne nainštalovaného fotovoltického systému z kvalitných komponentov je viac ako 20 rokov, pričom garancia poklesu výkonu fotovoltických panelov je výrobcami garantovaná na úrovni 80 až 90 percent počiatočné výkonu po uplynutí 25 rokov od inštalácie.

Prečo budú ceny energií rasť každým rokom?

Je to všeobecný trend. Cena energie jednoducho musí rásť, pretože vieme, že doteraz sa nezohľadňovali negatívne externality celej energetiky. V Európe existuje konsenzus, že emisie skleníkových plynov alebo zdraviu škodlivých látok, ktoré vznikajú pri výrobe energie z fosílnych palív, sa musia odraziť v cene. Cena elektriny už nikdy lacnejšia nebude, pretože tieto zložky tam nikdy doteraz neboli zahrnuté.

Ale hovorí sa, že cena obnoviteľnej energie je nízka.

Vďaka vyššej miere OZE v energetickom mixe nebude cena rásť tak rapídne. Čím dlhšie zostane určitá krajina pri uhlíkovo náročných technológiách, tým je vyššia pravdepodobnosť, že cena energií bude rásť rýchlejšie. Čím skôr prejdeme na OZE, tým je vyhliadka lepšia.

Španielsko: Obnoviteľná energia dopláca na stúpajúcu cenu fosílnych palív

Európska komisia odmietla žiadosť Španielska, aby zmenila spôsob stanovovania ceny energií. V krajine totiž dpsiahli ceny elektriny rekordné maximá. Zdražovaniu elektriny sa nevyhneme ani na Slovensku, upozorňuje regulačný úrad.

Kľúčová je predvídateľnosť

Význam fosílnych palív má podľa rôznych klimatických scenárov klesať. Zemný plyn má však mať stále funkciu ako stabilizátor siete. Čo sa tým myslí?

Plyn v súčasnosti bežne vykrýva výkyvy výroby z obnoviteľnej zdrojov energie. Elektrárne na zemný plyn sa zapnú vtedy, keď je na danom území väčšia spotreba energie než jej výroba. Potom sa tieto elektrárne znovu vypnú. Ale na mnohých miestach sa tieto elektrárne stávajú ekonomicky neudržateľnými a nahrádzajú ich úložiská na báze lítium-iónových batérií. Závisí to však od podmienok v danej krajine.

Funguje to niekde?

Príkladom je Austrália, ktorá bola jedna z prvých lokalít, kde v roku 2017  nainštalovala Tesla takéto úložisko s pomerne veľkým výkonom aj kapacitou (100MW/129MWh), hneď v susedstve veterného parku. Návratnosť tejto „mega-batérie“ bola odhadom do dva a pol roka. Jej uvedenie do prevádzky vytlačilo elektrárne na zemný plyn, pretože bolo lacnejšie nechať elektrárne vypnuté a s milisekundovým nábehom dodať energiu z batérie. Pre porovnanie – výkon elektrárne v Novákoch je 266MW a 1 blok v Mochovciach má 470MW.

Aká je teda úloha fosílnych palív nasledujúcich 15 rokov?

Je jasné, že nie je možné zmeniť z jedného dňa na druhý celý energetický systém. V prvom rade by sme sa mali zamerať na odstavenie energetických zdrojov, ktoré sú z pohľadu verejného zdravia a z pohľadu skleníkových emisií najhoršie, teda uhoľné elektrárne.

Na dosiahnutie klimatickej neutrality si predsa štáty stanovili ciele znižovanie emisií, to nestačí?

Ak si stanovíme, že chceme znížiť emisie a nepovieme konkrétne v akých odvetviach, tak to stačiť nebude. Necháva to priestor, aby sa určité odvetvia spoľahli na to, že sa emisie znížia niekde inde a že oni znižovať nemusia. Napríklad automobilky až donedávna predpokladali, že emisie sa budú znižovať najmä v iných odvetviach a ich sa to nedotkne.

Ak sú klimatické ciele znižovania emisií málo účinné, čo teda navrhujete?

Podstatným nástrojom zmeny sú jasné a predvídateľné opatrenia ako sa chceme k cieľu dopracovať. Teda stanoviť, kedy prestaneme používať určitú škodlivú technológiu ako je napríklad uhlie alebo spaľovacie motory.

Každá firma musí podľa niečoho plánovať svoju prevádzku a investičné zámery. A keď je teraz jasne stanovené, že od roku 2035 sa nebudú predávať autá so spaľovacím motorom, tak automobilky nebudú investovať do ďalšieho inovačného cyklu alebo obnovy výrobných kapacít. Podobne aj v energetike – ak sa povie, že uhoľné elektrárne skončia na danom území v presne definovanom období, tak energetické spoločnosti nebudú v pokušení investovať do predlžovania životnosti dosluhujúcich neekologických zdrojov, ale radšej presunú investície  do budovania nových zdrojov.

Potom bude proces jednoduchší a aj ekonomicky lepšie zvládnuteľný. Investície sa budú uberať klimaticky a zdravotne priaznivým smerom.

So zemným plynom sa však zatiaľ do budúcna ráta.

Elektrárne na zemný plyn budú mať prevádzkový život dlhší než uhoľné elektrárne. Je to kvôli tomu, že ich uhlíková stopa je menšia a môžu byť dosť rýchlo naštartované. Ak tu bude nedeformované ekonomické a legislatívne prostredie, tak aj u nás budú postupne vytláčané staré energetické zdroje tými ekologickými aj bez finančnej podpory.

Štáty nedostatočne investujú do obnoviteľných zdrojov, emisie rekordne porastú

Emisie oxidu uhličitého pravdepodobne dosiahnu do roku 2023 rekordné hodnoty. Štáty pri obnove hospodárstva po pandémii myslia na obnoviteľné zdroje len dvoma percentami všetkých investícií, upozorňuje Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA).

Destabilizujú obnoviteľné zdroje sieť?

Oplatí sa domácnostiam mať na streche fotovoltiku?

Každá vyrobená kilowatthodina elektriny na streche domu ušetrí elektrickú energiu, ktorú by v inom prípade musela domácnosť kúpiť zo siete. Ekonomická návratnosť je okolo desať rokov a záleží od spotrebiteľského správania, správneho dimenzovania veľkosti systému a tempa rastu cien elektriny. Takže domácnostiam sa to naozaj oplatí.  Ľudia to čoraz viac začínajú chápať, a preto rastie aj dopyt. Sme v štádiu, že inštalačné firmy vo všeobecnosti, aj na Slovensku prestávajú stíhať.

Súvisí stúpajúci záujem u ľudí o vlastné zdroje aj s nárastom cien energií?

Určite je to jeden z impulzov. Ľudia si uvedomujú, že sebestačnosť je cesta do budúcna, nielen z hľadiska ekológie, ale aj z hľadiska ochrany pred stúpajúcimi cenami energii.

Napriek tomu nevidíme veľký nárast obnoviteľnej energie na Slovensku. Prečo?

Vo všeobecnosti, sú hlavnou bariérou byrokraticko-legislatívne prekážky. Dopyt zo strany domácností a firiem pritom rastie. Je to aj vďaka dotačnému programu Zelená domácnostiam a zjednodušeniu byrokracie ak ide o fotovoltický zdroj pre pokrytie vlastnej spotreby budovy takzvaný lokálny zdroj.

Pre väčšie inštalácie nespadajúce do tejto kategórie sú ďalším problémom vysoké pripojovacie poplatky, ktoré sú často na úrovni 20 percent investičných nákladov daného projektu. To je obrovské číslo.

Distribučky argumentujú, že potrebujú peniaze na posilnenie siete.

Poplatky by podľa môjho názoru nemali byť paušálne pre celé územie Slovenska, ale mali by odrážať skutočné náklady, ktoré pripojenie nového energetického zdroja do siete vyvolá. Sú lokality, kde nie je opodstatnené mať takéto obrovské pripojovacie poplatky, lebo tam existuje dostatočná prenosová kapacita. Preto by sme v prvom rade mali stavať nové veľké OZE tam, kde to je možné urobiť bez nutnosti dodatočných nákladov na posilnenie siete.

Ďalším argumentom zo strany distribučných spoločností je, že ak sa pripojí príliš veľa OZE, tak je ohrozená stabilita siete. Ako to vidíte?

Hlavným predpokladom je, že s narastajúcim množstvom zdrojov pripojených do siete potrebujeme posilňovať prenosovú kapacitu elektrizačnej sústavy. Toto tvrdenie je opodstatnené, ale zároveň odhady, do akej miery je nutné ju posilniť, sú premrštené.

Zároveň však určité obmedzenia v kapacite siete sú. Ak by sa malo rozhodovať, či sa zapoja skôr veľa menších zdrojov ako sú domácnosti a firmy uprednostnia malé alebo veľké zdroje, aké by ste uprednostnili?

Mali by sme ísť nákladovo optimálnou cestou. Naplánovať zdroje tak, aby boli čo najviac geograficky distribuované. Teda nie vybudovať jednu veľkú elektráreň na jednom mieste, ale viacero menších na väčšom území. To nemá len prínos pre šetrenie spomínaných nákladov na posilňovanie siete, ale zvyšuje to bezpečnosť elektrizačnej sústavy z hľadiska výpadkov.

Keď sú zdroje rozmiestnené rovnomerne, tak to zvyšuje stabilitu?

Áno, distribuovaná energetika regionálne zvyšuje odolnosť voči výpadkom spôsobených prírodnými katastrofami. Navyše rovnomernejšie rozmiestnenie zdrojov v krajine zníži kolísavosť ich výkonu, a teda v konečnom dôsledku umožňuje vyšší podiel OZE pripojených do siete.

Prečo?

Ak máme väčší počet geograficky rovnomerne rozmiestnených menších obnoviteľných zdrojov, tak  poloblačné počasie ovplyvní aktuálny celkový výkon napríklad z fotovoltických elektrární oveľa menej, ako by to bolo v prípade jedného veľkého fotovoltického zdroja. Oblak sa určite nevyskytne nad každou jednou elektrárňou na veľkom územím v rovnakom čase.

Ak bude energia vyrobená aj spotrebovaná lokálne, obmedzíte tým nároky na prepravu elektriny a teda potreba investícii do posilňovania siete je menšia.

To platí len pre domácnosti, či aj pre väčšie firmy alebo priemyselné parky?

Domácnosti a ešte omnoho viac firmy s dennou prevádzkou majú veľkú výhodu, lebo vedia vlastnú lokálne vyrobenú energiu aj lokálne spotrebovať. To je tá najefektívnejšia možnosť, energeticky aj ekonomicky.

Na mieste je však otázka, akú veľkú časť vlastnej spotreby viete uspokojiť z vlastného zdroja. To je niečo, čomu ľudia nerozumejú v rámci OZE. Myslia si, že si dajú solárny panel a ten im má pokryť celú spotrebu energie.

A nie je to tak?

Nie je to realistický a ani energeticky efektívny prístup. Vždy budú mať prebytky energie a preto by bolo najlepšie vytvoriť takzvanú mikrosieť a prepojiť viaceré budovy v blízkosti. Nemusím si kupovať obrovskú batériu, ale elektrinu môžem niekomu na ulici posunúť, ak mu chýba, a opačne.

V zahraničí dokonca fungujú systémy takejto výmeny energie aj medzi domácnosťami či inými subjektami, ktoré vôbec nie sú v susedstve – ide o tzv. virtuálne elektrárne.

V Berlíne budú povinné solárne panely na nových aj zrekonštruovaných budovách

Solárny zákon začne v Berlíne platiť od roku 2023. Súkromní vlastníci budov tak budú musieť pri rekonštrukcii staršej budovy aj pri stavbe novej nainštalovať na strechy fotovoltické systémy. Majiteľov budov môže finančná náročnosť opatrenia od obnovy odradiť, tvrdia kritici.

Aký veľký by musel byť okruh pripojených zdrojov, aby to fungovalo?

V súčasnosti majú fotovoltiku jeden alebo dva domy na ulici. To znamená, že nie je potrebné sa obávať nedostatočnej prenosovej kapacity distribučnej siete.

Investície do verejnej siete nás čakajú v situácii, keď bude mať fotovoltiku každý jeden dom a bude potrebné, aby domácnosti prebytky elektriny exportovali do siete. Ak však do toho zapojíme smart grid riešenia, tak tieto investície budú oveľa nižšie.

Čo si máme pod tým predstaviť?

Myslím tým napríklad inteligentné ovládanie záťaže, to znamená automatické zapnutie čerpadiel, nabíjačiek elektroáut alebo iných ovládateľných spotrebičov v prípade prebytku energie v sieti. Rátajú sa do toho aj inteligentné tarify, kedy platíme za elektrinu podľa aktuálneho stavu v sieti – menej, keď je prebytok a viac, keď je práve vysoký dopyt. To motivuje meniť spotrebiteľské správanie a investovať do inteligentných riešení v oblasti spotreby elektriny.

Ako by to bolo v prípade napríklad priemyselných parkov?

Cieľom by mala byť distribuovaná energetika, aby každá budova a priemyselný areál boli čo najviac sebestačné. Takmer každá budova má dostatok priestoru na streche alebo fasáde, aby si veľkú časť energie vyrobila. A pri priemyselných parkoch to do veľkej miery platí tiež.

Aj napriek návratnosti investície do siedmich alebo ôsmich rokov lokálneho zdroja, sa stále príliš mnoho firiem obáva byrokratickej záťaže či podmienok distribučných spoločností.