Expert na zelené inovácie: Vlastniť auto je iracionálne

Radoslav Mizera na EURACTIV Stakeholder Forum „Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?". [EURACTIV/Štefan Bako]

Doprava budúcnosti bude založená na zdieľanej ekonomike, ktorá zníži jej cenu aj emisie. Systém bikesharingu, ktorý si vybrala Bratislava, je však najprimitívnejší, hovorí odborník na ekoinovácie RADOSLAV MIZERA.

Radoslav Mizera je Viceprezident a Chief Innovation Officer vo fínsko-slovenskej spoločnosti Solved – The Cleantech Company, ktorá prepája expertov na zelené technológie a smart riešenia so štátnou správou a firmami.

Dlhodobo tvrdíte, že Slovensko by malo modernizovať svoj automobilový priemysel. Prečo je to dôležité?

Hoci automobilový priemysel je na Slovensku relatívne mladý, technologické riešenia sú pokročilé. Tvoria ho zahraničné spoločnosti, ktoré modernizujú výrobu, pretože ide o trend v konkurenčnom boji. Veľkou výzvou sú však meniace sa materiálové vstupy. Dobrým príkladom je spoločnosť c2i v Dunajskej Strede, ktorá vytvára kompozitné materiály.

Druhou veľkou výzvou je elektromobilita. Či už bude energia skladovaná prostredníctvom batérií alebo vodíka, doprava bude určite vo veľmi krátkej dobe prechádzať na elektrický pohon. Veľké množstvo subdodávateľov, ktoré na Slovensku pôsobí, sa bude musieť prispôsobiť. Hrozbou pre Slovensko môže byť, že výroba elektromobilov sa bude sústrediť v materských krajinách zahraničných firiem.

Európske inštitúcie sa vlani dohodli na nižších emisiách osobných a ľahkých úžitkových áut, momentálne rokujú o legislatíve pre ťažkú osobnú a nákladnú dopravu. Jeden názorový prúd reprezentovaný eurokomisárom Marošom Šefčovičom tvrdí, že tieto emisné limity prinútia európsky automobilový priemysel modernizovať sa, aby obstál vo svetovej konkurencii. Iný názor majú napríklad slovenské automobilky a časť štátnej správy. Hovoria, že priemysel sa nedokáže tak rýchlo znížiť emisie a prispôsobiť sa. Ku ktorému prístupu sa prikláňate?

Pripájam sa k prístupu pána Šefčoviča. Dá sa to. Dobrým príkladom je chorvátska spoločnosť Rimac Automobili, ktorú založil tridsiatnik Mate Rimac. Je veľmi inovatívny, spolupracuje aj s Teslou. Vybudoval elektrickú automobilku, ktorá patrí k technologickým lídrom vo svojej oblasti. Vyrába síce športové automobily a netvorí teda škálu, ale jej technológie môžu mať dosah aj na iné odvetvia. Šíria sa vďaka spolupráci s inými automobilkami. Ukazuje to, že aj štáty ako Chorvátsko môžu byť prelomové z globálneho hľadiska. Je dôležité, aby sme aj na Slovensku mali takýchto lídrov.

Nový cieľ pre zníženie emisií áut považujú výrobcovia za „úplne nerealistický“

Europoslanci a Rada EÚ sa dohodli, že osobné autá budú v roku 2030 vypúšťať o 37,5 percenta CO2 menej ako v roku 2021. Ak ich automobilky nesplnia, trest im nehrozí.

Prísne emisné limity v Európe k tomu prispejú?

Áno, lebo môžu ukázať cestu pre alternatívnych výrobcov, ktorí prichádzajú na trh s inováciami. Čína posledných desať rokov veľmi silne podporuje „nové energetické vozidlá“. Vďaka tomu začína byť v tejto oblasti globálnym hráčom. To je tá globálna konkurencia, ktorá nám hrozí. Ak si to neuvedomíme, čínske automobilky nás prevalcujú. V horizonte desiatich rokov nás čaká masívny rozvoj elektromobility.

Tvrdíte, že ak sa neprispôsobíme, o desať rokov budeme v Európe nakupovať čínske elektromobily?

Je to možné. Prvým dôvodom pre modernizáciu je podpora lokálnej výroby. Druhým je globálna konkurencieschopnosť. Tretím, možno najdôležitejším dôvodom je prebiehajúca zmena podnikateľských modelov. Už to nie je o autách ako takých. Je to o nabíjacej infraštruktúre, ktorá má významné postavenie v energetike, lebo je súčasťou inteligentných sietí. Ešte dôležitejšie je, že prejdeme na zdieľanú ekonomiku. V budúcnosti nebudeme auto vlastniť. To je z racionálneho hľadiska nezmysel. Jedno auto dokáže zdieľať až desať ľudí. Automobilky argumentujú, že vyrábať elektromobily je drahé a náročné. Že nemajú dosť vstupov na také množstvo automobilov. Ale prečo by sme ich mali tak veľa vyrábať?

Slovenské automobilky považujú Šefčovičov dopravný balíček za „nerealistický“

Zväz automobilového priemyslu chce minimalizovať svoje ohrozenie novou legislatívou.

Sú dnešní spotrebitelia vrátane slovenských pripravení počuť, že vlastniť auto je iracionálne?

Možno na to prirodzene prídu sami. Zistia, že nevlastniť auto je oveľa pohodlnejšie a lacnejšie. Pôjde o racionálne rozhodnutie spotrebiteľa. Nemá zmysel platiť desaťkrát viac za prepravu len preto, aby som mohol vlastniť auto. Vlastníctvo môže byť v budúcnosti už len vecou superluxusných automobilov a superbohatých ľudí. Z racionálneho hľadiska to určite nie je cesta. Bude sa optimalizovať celá dopravná sieť, znížia sa emisie. Zdieľanie umožní časovo a cenovo efektívnejšiu dopravu. Zdieľané náklady umožnia príchod nových technológií.

Mestá by však mali umožňovať takú mobilitu, v ktorej bude prvom mieste chôdza, na druhom bicykle a kolobežky a na treťom mieste verejná doprava. Autá by v mobilite mali byť až na štvrtom mieste.

Rok a pol fungovala slovenská dotačná schéma pre nákup elektromobilov. Výsledky nehovoria o veľkom dopyte. Je to signál, že slovenskí spotrebitelia nemajú záujem o elektromobilitu a nové technológie?

Vinu slovenskému spotrebiteľovi by som pripísal čiastočne, ale nie úplne. Pri nástupe nových technológií vždy panuje určitá nedôvera. Človek sa musí s autom osobne zoznámiť, aby zistil, že jazda je pohodlná a rýchla. Až potom mení svoje správanie. Nie je to len o dotáciách, ale aj o osvete.

Zvolil štát nesprávne poradie krokov? Mala prísť najprv osveta a až potom dotácie?

Malo by sa to diať súbežne. Veľkým problémom ceny áut so spaľovacím motorom je, že nezahŕňa externality vyplývajúce z využívania ropy a z miestnych emisií. V severských štátoch je nákup takýchto áut adekvátne zdaňovaný. Využívanie alternatívnych palív je zase daňovo zvýhodnené.

Slovenská elektromobilita dostane injekciu šesť miliónov eur

Ministerstvo hospodárstva predložilo dlho očakávaný akčný plán pre využívanie elektriny v cestnej doprave. Náklady na rýchlejšie odpisy áut a nabíjačiek, ani ich nákup na ministerstvách nie sú vyčíslené.

Vy vlastne obhajujete výraznejšiu uhlíkovú daň a daň zo znečisťovania ovzdušia. Ale môže sa Slovensko porovnávať s krajinami ako Nórsko vzhľadom na kúpnu silu jeho obyvateľov?

Dôležité je načasovanie. Zdaňovanie by malo byť postupné a kopírovať trend znižovania ceny elektromobilov. Európske automobilky plánujú vyrábať čoraz viac elektromobilov.

Európske automobilky však investujú oveľa viac do výroby elektromobilov v Číne ako v Európe.

Dôvodom je, že pridaná hodnota sa v automobilovom priemysle dnes čoraz viac tvorí v dodávateľských odvetviach, nie u koncových výrobcov. Keďže Čína toto odvetvie systematicky podporuje posledných desať rokov, vzniká tam silná dodávateľská báza, čo motivuje investície európskych automobiliek.

Na Slovensku je priemerný vek automobilu 14 rokov. To je veľmi zastaralý vozový park. Malo by preto hľadať cesty, ako ho obnoviť. Riešením je zdieľaná ekonomika. Umožní vykrytie služieb s oveľa menej vstupmi. Zabijeme tak dve muchy jednou ranou. Vyriešime otázku ceny aj emisií.

Venujete sa aj oblasti inteligentných miest a regiónov. Nestala sa z pojmu smart city marketingová nálepka, ktorej obsah nikto nepozná?

Tento pojem bol často používaný len na označovanie technických riešení. Smart city alebo smart region nie je v prvom rade o technických riešeniach, ale o konkrétnych aspektoch spolupráce jednotlivých záujmových skupín. Je to mesto alebo región, ktorého verejná správa je transparentná, má efektívne verejné obstarávanie nových riešení. Sprístupňuje svoje dáta a v neposlednom rade zapája občanov a obyvateľov do rozhodovania.

Smart Bratislava? Technológie máme, chýba plánovanie a transparentnosť

Bratislavský magistrát sa rozhoduje ad hoc a za zatvorenými dverami, zhodli sa firmy aj komunálni politici.

Sú slovenské mestá inteligentné?

Vidíme svetlo na konci tunela. V posledných komunálnych voľbách boli zvolení kandidáti, ktorí sa snažia presadzovať transparentnosť. Nestačí hovoriť o technických riešeniach. Ak ich implementujeme v samospráve, ktorá nie je takto nastavená, môžu mať skôr negatívny ako pozitívny dosah.

Je negatívnym príkladom tohto postupu aj dotačná schéma, kde síce bolo technické riešenie, ale chýbal záujem?

Áno. Ak ľudia nie sú zapojení do tvorby technických riešení, technológia nemusí priniesť riešenie problému.

Poznáte takýto prípad z nejakého slovenského mesta?

Veľmi podporujem zdieľanie bicyklov. Ale bikesharing so stacionárnymi stanicami, ktorý vznikol v Bratislave, je zastaralý. Dnes je bikesharing založený na novších riešeniach. Veľký dopyt po bicykloch spôsobuje rýchle vyprázdnenie staníc v niektorých častiach mesta. V iných štvrtiach je zase bicyklov nadbytok a nové sa nedajú umiestniť.

Takto funguje zdieľanie bicyklov vo veľkých západoeurópskych mestách.

Takto tam fungovalo pred 10 rokmi, keď boli systémy bikesharingu na začiatku. V súčasnosti sú založené na flexibilite – bicykel môže byť kdekoľvek odstavený. Každý jeden má predsa geolokáciu, vďaka ktorej ho viem nájsť v mojej blízkosti prostredníctvom mobilnej aplikácie.

Vezmime si extrémnu situáciu, že bicykel je zaparkovaný v dome. Zmyslom staníc je, že sú vo verejne dostupných priestoroch.

Bicykel musí byť samozrejme verejne dostupný a zostať pred domom. Zároveň má silný systém ochrany. Na odcudzenie vie automaticky upozorniť. Bratislava si zvolila najprimitívnejší systém bikesharingu.

Pri znižovaní emisií sa musíme pýtať aj na náklady nečinnosti

Experti Slovensku odporúčajú, aby sa sústredilo na verejné budovy a využívalo garantované energetické služby. Náklady zdravotnej starostlivosti z dôvodu nekvalitných budov sú na Slovensku 500 – 900 miliónov eur ročne.

Poznáte na Slovensku pozitívny príklad inteligentného mesta alebo regiónu?

Existuje tu veľa zaujímavých firiem: Sensoneo, ktoré inštaluje senzory pre monitorovanie odpadov, či Nice Visions, ktoré prišli so solárnymi fasádami. Zaujímavé sú aplikácie Odkaz pre starostu alebo DataCity, ktoré umožňujú obyvateľom získať lepší prehľad o fungovaní mesta. Prvý bikesharing na Slovensku rozbehla Prievidza, kedysi boli v Bratislave Biele bicykle. Veľa zaujímavých riešení prichádza zdola – od miestnych komunít. To je aj prípad projektu Mestských zásahov.

Naša firma Solved sa snaží prepájať mestá s odborníkmi, aby boli rozhodnutia skôr odborné ako politické. Vidíme priestor pre prepájanie slovenských a medzinárodných odborníkov. Neučme sa na vlastných chybách, ale adaptujme medzinárodné riešenia na miestne podmienky. Oprava zlých riešení je oveľa drahšia ako investícia do odborných poznatkov. To sa týka aj verejného obstarávania.

Čo máte na mysli?

Kalifornské San Diego investuje veľa do obnoviteľných zdrojov a skladovania energie. Oslovilo nás, aby sme vytvorili nezávislý expertný panel, ktorý vyhodnotí verejné obstarávanie. Ten pomohol vybrať najlepšiu ponuku. Mestá dnes nemajú expertné kapacity, aby riešili komplexné problémy. Preto by mali využívať spoluprácu s externými expertmi.

Aj Bratislavu čaká veľká investícia do technického riešenia – pre verejné osvetlenie. Bude to najväčší tender v jej histórii. Mali by doňho byť zapojení odborníci, aby sa netvorili rôzne audity za zatvorenými dverami s nejasnými finančnými rámcami a verejne nedostupnými výsledkami. Smart cities sú v prvom rade o transparentnosti.