Kiča: Investície budeme posudzovať podľa ich vplyvu na zmenu klímy

Štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča.

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie bol v minulosti povinnou jazdou. Prešli cez neho aj také projekty, ktoré nikdy nemali dostať súhlasné stanovisko. My pôjdeme opačnou cestou, hovorí o pripravovanom zákone o EIA štátny tajomník rezortu životného prostredia MICHAL KIČA.

V rozhovore s Michalom Kičom sa dočítate:

  • aké zlepšenia prinesie nový zákon o EIA pre investorov,
  • aký bude mať vplyv zefektívnenie posudzovania vplyvov na účasť verejnosti,
  • čo je to salámová metóda a ako jej chce rezort v novom zákone zabrániť,
  • aké sú trecie plochy návrhu zákona medzi rezortami,
  • či sa budú znižovať ekologické limity pre malé zariadenia.

Dalo by sa povedať, že zákon o EIA je hlavným nástrojom na realizáciu environmentálnej politiky. Prečo sa ide tento zákon novelizovať a čo na ňom treba „napraviť?“

Trochu vás poopravím. My nepripravujeme novelu, ale pripravujeme úplne nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorým sa nahradí súčasný zákon z roku 2006. V poslednom čase v rôznych diskusiách investori a navrhovatelia otvorene kritizovali súčasný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Vnímajú ho ako zdržanie a administratívnu prekážku. Navrhovatelia tiež hovoria, že účasť verejnosti býva v procese EIA zneužívaná.

Ako budete reagovať na tieto výhrady pri príprave nového zákona?

Proces EIA chceme naopak posilniť. Kde je na to priestor, odbúrajme zbytočnú administratívnu záťaž. Vďaka novému zákonu budeme disponovať podrobnejšími informáciami o dopadoch jednotlivých činností. Proces musí byť pružnejší, ale určite trváme na tom, aby sa dôsledne posudzovali vplyvy jednotlivých investícií a činností na životné prostredie a na zdravie. Je to priorita vlády a budeme na tom trvať aj my. V žiadnom prípade sa proces EIA  a SEA nebude oslabovať.

EURACTIV Podcast | Kiča: Dlhé posudzovanie vplyvov na životné prostredie je mýtus

„Proces EIA chceme zbaviť zbytočnej administratívnej záťaže. Zároveň však stopercentne zachováme právo verejnosti zúčastniť sa konania. V minulosti často nenahraditeľne suplovala nečinnosť orgánov pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie,” hovorí štátny tajomník rezortu životného prostredia MICHAL KIČA o pripravovanom zákone.

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie je často prezentovaný ako poleno, ktoré sa hádže pod nohy investorom. Ako to vidíte?

Zo štatistiky vieme, že povolenia kvôli dôsledkom na životné prostredie nakoniec nedostalo len malé množstvo projektov. Za posledné roky ide len o desiatky navrhovaných činností. To považujem za veľmi prekvapivé.

Môžeme z toho usudzovať, že drvivá väčšina projektov bola v poriadku a nemá žiaden negatívny vplyv na životné prostredie? Opak je pravdou. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie bol v minulosti povinnou jazdou, ktorou prešli aj také projekty, ktoré nikdy nemali dostať súhlasné stanovisko. My pôjdeme opačnou cestou. Chceme klásť väčší dôraz na posúdenie akýchkoľvek navrhovaných činností na životné prostredie.

Hlavné výhrady voči procesu EIA sa týkajú jeho administratívnej náročnosti a neúmernej dĺžky. Ako to budete v novom zákone riešiť?

Je pravdou, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie odďaľuje realizáciu návrhu investora. Je však kľúčovým a nevyhnutným nástrojom ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľov. Investori môžu mať často ťažké srdce na tých, čo ich zámery posudzujú.

Na druhej strane, sa často stretávame s dokumentáciou, ktorá je nedostatočná, príliš všeobecná a nespĺňa náležitosti. Alebo sú prípady, keď sa projekt, ktorý by zaiste neprešiel ako celok, účelovo rozčlení takzvanou salámovou metódou.

Chcel by som vyvrátiť mýtus, ktorý tvrdí, že proces posudzovania vplyvu na životné prostredie  je na Slovensku neúmerne dlhý. Štatistiky naznačujú, že v roku 2019 sme z hľadiska dĺžky procesu patrili k priemeru Európskej únie.

Nedávno bol medializovaný prípad o organizáciách, ktoré zneužívajú právo verejnosti na účasť v konaniach. Bude nový zákon o EIA myslieť aj na tieto prípady?

Ide o ojedinelý prípad. Orgány, ktoré posudzujú vplyv na životné prostredie, opakovanie vyzývali túto organizáciu, aby nekládla nezmyselné požiadavky s cieľom nadobudnúť finančný zisk. Celkovo sme sa ale nestretli s odozvou u investorov, ktorým táto organizácia robila obštrukcie. Väčšinou sa v konkrétnom prípade s organizáciou dohodli, a tá stiahla odvolanie. Tam kde niet žalobcu, tam niet ani sudcu.

Čo sa týka preventívnych opatrení do budúcnosti, tak akékoľvek riešenie počíta so stopercentným zachovaním práva verejnosti na plnohodnotnú participáciu. Myslím si, že verejnosť v minulosti v mnohom nezastupiteľne suplovala pasivitu alebo nečinnosť orgánov pri posudzovaní EIA.

Experti: Spaľovať drevo pre splnenie európskych cieľov nie je riešením

Spaľovanie biomasy, vďaka ktorému Slovensko plní svoje ciele v obnoviteľnej energii, ohrozuje biodiverzitu aj ovzdušie. Riešením má byť zrušenie stop stavu pre solárne a veterné zdroje. Podmienkou je dôsledné posúdenie ich vplyvov na životné prostredie.

Aké konkrétne opatrenia by sa v tomto smere mali v novom zákone o EIA objaviť?

Uvažujeme nad tým, že zakážeme zainteresovanej verejnosti prijímať finančné prostriedky od investora v akejkoľvek forme. Na maskovanie týchto platieb totiž slúžili napríklad rôzne dary, zmluvy o spolupráci alebo takzvané školiace činnosti.

Bude sa tento zákaz platieb týkať aj prípadov, kedy investor ponúkne samospráve napríklad obnovu námestia alebo iný spôsob nepriamej platby, aby ovplyvnil verejnosť v prospech svojho zámeru?

Je to vec citlivého nastavenia. Počítame s tým, že sa posilnia možnosti kompenzačných opatrení navrhovanej činnosti. Ak sa niekde pripustí poškodenie životného prostredie, bude to musieť byť riadne kompenzované.

V prípade, že bude napríklad obec prijímateľom alebo realizátorom týchto kompenzačných opatrení, ja samozrejmé ich financovanie zo strany navrhovateľa. Tieto kompenzačné opatrenia musia jednoznačne slúžiť na nápravu škody, ktorá je spôsobená zásahom. To znamená, že ak sa má vysušiť mokraď, tak sa musí financovať vytvorenie novej mokrade niekde inde. Musí tam byť zachovaná ekvivalencia. Určite vylúčime to, že niekto stiahne pripomienky a dostane za to zaplatené.

Vráťme sa k takzvanej salámovej metóde, ktorú ste spomínali. O čo presne ide? Ráta novela aj s potlačením týchto praktík?

Ide o prax, kedy sa projekt rozdelí na niekoľko menších častí. Vďaka tomu zámer ostane buď nepovšimnutý alebo dosiahne lepšie prijatie zo strany verejnosti, ale aj zo strany dotknutých orgánov. Keď však spoznáme kumulatívny vplyv týchto čiastkových projektov, zistíme, že významne škodia životnému prostrediu.

Cieľom tejto metódy je tiež snaha navrhovateľa vyhnúť sa nutnému posudzovaniu vplyvov podľa zákona o EIA. Veľmi zjednodušene, ide napríklad o prevádzku, ktorej technologické zariadenia vlastní iná spoločnosť. Každý z týchto aktérov zvykne navrhnúť spôsob, akým sa má merať vplyv na životné prostredie. Celkový zámer alebo investícia však podmienky nespĺňa. Prostredníctvom salámovej metódy takto podliezajú proces EIA. V spomínanom prípade viaceré subjekty vstúpili do konania samostatne. Identifikovali sme tento prípad ako pokus obísť zákon.

Aké sú teda možné riešenia?

Môžeme žiadať uchádzačov o poskytnutie dodatočných informácii a žiadať o zohľadnenie aj ostatných, ním opomínaných vplyvov. Obchádzanie zákona je všeobecná kategória, s ktorou právny poriadok počíta. Je ale dobré, keď je v právnom poriadku výslovne uvedené, že takýto typ praktík sa posudzuje ako jedna navrhovaná činnosť. Aj novela zákona o EIA počíta s možnosťou posudzujúceho orgánu spojiť účelovo rozdelené súčasti jedného projektu do spoločného konania.

Mení sa geologický zákon. Otázkou zostáva verejný záujem

V navrhovanej novele geologického zákona ministerstvo objasňuje, aké geologické práce budú vo verejnom záujme. Zamestnávatelia žiadajú, aby do tejto kategórie patril aj prieskum nových ložísk. Ochrancovia prírody spolu s ministerstvom zdravotníctva sú proti.

Do návrhu Plánu obnovy a odolnosti v časti Zelená ekonomika sa dostalo aj to, že sa skráti povoľovací proces pre nové zdroje energie. Čo konkrétne to znamená?

Priestor, ktorý umožňuje skĺbiť protichodné záujmy, spočíva v integrácii konania. V súčasnosti sú tieto konania rozčlenené do viacerých typov povoľovacích a posudzovacích konaní, ktoré idú za sebou. Jednotlivé orgány sa vyjadrujú postupne k tej istej otázke.

Tento postup je náročnejší pre navrhovateľov. Ak by boli pri vstupe do konania ochotní poskytnúť podrobnejšiu dokumentáciu, ktorá umožní integrovať do procesu EIA výnimky, súhlasy a povolenia, tak my z viacerých za sebou nasledujúcich konaní v oblasti životného prostredia vieme spraviť jedno. Jednotlivé posudzovania by za určitých podmienok mohli obsahovať aj súhlasy, ktoré by si navrhovateľ nemusel obstarávať až následne.

Zaznamenávate v súvislosti s prípravou nového zákona nejaké externé tlaky? Ak áno, tak v akom smere?

Cítime, že tu je prítomná snaha označiť proces EIA za vinníka napríklad nedostatočného rozvoja alternatívnych zdrojov energie. Za predchádzajúcich vlád tu zas boli snahy obmedziť alebo vylúčiť participáciu verejnosti. Tieto vlády spravili radikálne zmeny v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie tým, bez odbornej diskusie napríklad vo forme pozmeňovacích návrhov v parlamente, čo vyvolalo okamžite striktnú reakciu Európskej únie. Celkovo je tento proces v súčasnosti pod drobnohľadom, čo vnímame ako prínos. Európska komisia je s ohľadom na minulosť veľmi opatrná. Európske smernice kladú veľký dôraz na proces posudzovanie vplyvu na životné prostredie.

Predpokladám, že tento zákon sa pripravuje medzirezortne. Aké sú jeho hlavne trecie plochy?

Najväčšie trecie plochy tohto zákona sú tak, ako vždy, jeho prílohy. Ide o prílohy, ktoré určujú, ktorý typ projektovej činnosti má ísť do tzv. povinného hodnotenia a ktorý nie. Smernica je v tomto prípade rámcová a určuje iba niektoré typy a prahové hodnoty. Ponecháva členským štátom priestor ísť nad rámec smernice a zohľadniť určité národné špecifiká. My predsa máme rôzne typy činností, ktoré sú spojené s väčším environmentálnym rizikom. Týka sa to napríklad malých vodných elektrární. Ďalej je veľmi citlivá banská činnosť. V tomto prípade bude náš rezort trvať na prierezovom postoji v otázke, čo všetko by malo alebo nemalo byť povinne predmetom posudzovania.

Poslankyňa Anna Zemanová (SaS) navrhuje, aby boli menšie zariadenia posudzované len v rámci zisťovacieho konania a aby nemali povinné posudzovanie vplyvov. Je to podľa Vás dobrý nápad?

U nás je bežný prístup, že navrhovatelia sa procesu EIA chcú čo najefektívnejšie vyhnúť.

Meranie vplyvu na životné prostredie je efektívne v prípade, ak je podrobné. V takom prípade môže byť flexibilnejšie a prebehnúť rýchlejšie. Proces posúdenia vplyvov sa ale musí vykonať pri akýchkoľvek technologických zariadeniach.

Tí, ktorí chcú znižovať limity, by to mali ísť vysvetľovať obyvateľom, ktorým sa bude takáto činnosť realizovať obrazne povedané za domom.

Posúdenie nie je samoúčelná činnosť. Jej cieľom je posúdiť vplyv nielen na životné prostredie, ale aj na celkové zdravie obyvateľstva, ktoré žije v blízkosti výrobných zariadení. Kvalita životného prostredia je kvalitou života nás všetkých. Keď chceme vykonávať činnosť, ktorá môže ohroziť alebo poškodiť túto kvalitu, musíme dôsledne poznať jej dopady na životné prostredie a životy nás všetkých.

V Pláne obnovy a odolnosti, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní, sú zamýšľané reformy posudzované podľa princípu Do No Significant Harm, čiže by nemali spôsobovať nadbytočnú ujmu. Vidíte tu nadväznosť s EIA alebo jej princípmi? Ak áno, mohli by ste nám vysvetliť o čo ide, a prečo je to dôležité?

Európska únia sa snaží zabrániť, aby akékoľvek investície, nemali v konečnom dôsledku negatívny dopad na životné prostredie. V tomto zmysle presadzuje princíp Do no significant harm.

Ak aj dochádza k poškodzovaniu životného prostredia, tak to musí byť určitým spôsobom kompenzované. Kladie sa na to veľký dôraz aj v rámci dialógov, ktoré sa odohrávajú medzi a členskými štátmi a Európskou komisiou. Komisia opakovane zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa akákoľvek investícia alebo opatrenie posúdilo z tohto hľadiska. Žiaden návrh, ktoré by mali ísť nad rámec signifikantného poškodenia, nebude podporený. Práve naopak, môže byť prekážkou k schváleniu finálnej dohody. Aj čo sa týka dialógov o jednotlivých komponentoch, tak Európska komisia jasne signalizovala, že určité typy opatrení predstavujú pre nich veľký problém a nebude ich podporovať, pretože nie sú oprávnené z hľadiska tejto zásady.

O akých opatreniach konkrétne hovoríte?

Hovoríme o určitých lesníckych opatreniach a o niektorých činnostiach, ktoré súvisia s fosílnymi palivami a obnoviteľnými zdrojmi energie. Ku každému komponentu plánu obnovy musí byť zabezpečená doložka, ktorá skúma jej dopad. Náš rezort aktívne participuje na vyhodnocovaní jednotlivých doložiek. Chránime tým ostatné rezorty, ktorých sa to týka a zároveň vytvárame predpoklad na to, aby Plán obnovy a odolnosti prešiel hladko aj v Európskej komisii.

Čo si všíma Európska komisia?

Čo sa týka akéhokoľvek environmentálneho posudzovania, trend je jasný. Jedno z odporúčaní, ktoré navrhuje vláda SR, je zabezpečiť posudzovanie dopadov navrhovanej činnosti na klímu. Čelíme bezprecedentnej kríze z hľadiska klímy a poklesu biodiverzity. Životné prostredie už príliš dlho dopláca nečinnosti generácií, ktoré dúfajú, že oni sú ešte tou, ktorá si nemusí životné prostredie všímať. Myslím si, že predchádzajúca generácia bola posledná, ktorá si takéto niečo mohla dovoliť.

Spomínali ste posudzovanie činnosti dopadov aj na klímu. Čo si pod tým presne predstavujete?

Klimatická kríza si vyžaduje posudzovanie navrhovaných činností aj z hľadiska ich dopadov na zmenu klímy, čo je doteraz zanedbaná oblasť, ktorej dôležitosť stúpa. Nebudeme hodnotiť len dopady napríklad na vody, biotopy, ovzdušie, avšak aj na stav klímy. Nevidím dôvod, prečo by sa mali vplyvy posudzovať oddelene na klímu a napríklad na stav a kvalitu vôd. Keď sa hovorí o posudzovaní vplyvov z hľadiska zložiek, tak určite je skôr na mieste hovoriť o kumulatívnom posudzovaní. Môže sa stať, že činnosť bude mať pozitívny dopad napríklad na vodný tok, ale bude mať negatívny dopad na biodiverzitu.