Norbert Kurilla o znižovaní emisií: Uhlíková daň je jednou z možností

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla [TASR/Marko Erd]

Analyzujeme uhlíkovú daň, ktorá by slúžila ako doplnok k obchodovaniu s emisiami, hovorí štátny tajomník envirorezortu NORBERT KURILLA. Na otázky EURACTIV.sk odpovedal po zverejnení návrhu európskej klimatickej stratégie a pred decembrovým summitom COP24 v Katoviciach.

Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) je štátnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia. Na otázky EURACTIV.sk odpovedal cez email.

V pondelok 3. decembra sa v Katoviciach začína klimatická konferencia COP24. Ako môžu Slovensko a Európska únia prispieť k plneniu Parížskej dohody v čase, keď ju nerešpektuje jeden z najväčších znečisťovateľov – Spojené štáty?

Slovenská republika si ako súčasť vyspelého spoločenstva v rámci EÚ uvedomuje svoju zodpovednosť a je pripravená plne implementovať Parížsku dohodu o klíme, najmä znižovať emisie skleníkových plynov o 40 percent (respektíve 45 percent po zarátaní nových cieľov pre obnoviteľné zdroje energie a energetickej efektívnosti) do roku 2030 oproti 2005, prispôsobovať sa zmene klímy ako aj mobilizovať „klimatické“ financie. Aj keď federálna vláda v USA sa momentálne nehlási k záväzkom Parížskej dohody, odhodlanie jednotlivých federálnych štátov, obyvateľstva a firiem nepoľavuje.

Treba si uvedomiť, že podiel EÚ emisií na globálnych emisiách je dnes cca 10 percent a bude sa postupne znižovať. Napriek tomu je líderstvo EÚ bezprecedentné a je príkladom a inšpiráciou pre mnohých. Prechod na nizkouhlikové hospodárstvo, odolné voči klíme a súčasne aj zdrojovo efektívne, je nezastaviteľný a očakávame že v blízkej budúcnosti sa do tejto globálnej snahy znova pripojí spojenec spoza Atlantiku.

Čo by nemalo chýbať v novej klimatickej stratégii EÚ s výhľadom do roku 2050?

V prvom rade treba povedať, že včera (v stredu 28. novembra) sa v Európskej komisii v Bruseli hlasovalo o novej klimatickej stratégii. Na jej základe by mala byť prijatá dlhodobá nízkouhlíková stratégia celej EÚ (EU LTS) do roku 2050. Tá bude predstavovať cestu na splnenie záväzkov Parížskej dohody. Hlavným prvkom bude dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Otázkou je však, v ktorom roku by to mala EÚ dosiahnuť.

Nová klimatická stratégia: Radikálnu transformáciu zaplatia firmy a domácnosti

Európska komisia zverejnila plán pre bezemisnú ekonomiku do roku 2050. Pred veľkou výzvou stojí stredná Európa, kde sa kombinuje energeticky intenzívny priemysel s nízkymi príjmami.

EU LTS by mala zároveň vychádzať aj z predložených národných energetických a klimatických plánov (NECP), aby bol zohľadnený potenciál jednotlivých krajín pri dosahovaní cieľov. Toto sa týka najmä rozdielneho potenciálu využívania obnoviteľných zdrojov energie, respektíve rozdielneho potenciálu záchytov. V novej stratégii by nemal chýbať dôraz na znižovanie emisií nákladovo-efektívnym spôsobom vo všetkých sektoroch európskej ekonomiky.

Čo by nemalo chýbať v národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP), ktorého prvú verziu zašle do konca roka ministerstvo hospodárstva Európskej komisii?

NECP má pevne zadefinovanú štruktúru a oblasti, ktoré musí pokrývať. Do konca tohto roka majú členské štáty zaslať návrhy svojich NECP a do 31. decembra 2019 ich konečnú verziu. Už v samotnom návrhu NECP by však mali byť pokryté všetky oblasti, ktoré sú stanovené v nariadení EÚ, teda energetika, priemysel, doprava, budovy, poľnohospodárstvo a tak ďalej. Vzhľadom na krátkosť času však tento návrh určite nebude úplný a dostačujúci a je možné očakávať jeho aktualizáciu v budúcom roku aj vzhľadom na pripravovanú dlhodobú nízkouhlíkovú stratégiu SR, ktorú máme povinnosť pripraviť do konca roka 2019. Keďže tieto dva dokumenty budú musieť byť konzistentné, a za každý z dokumentov je zodpovedné iné ministerstvo, bude potrebné pokračovať v úzkej medzirezortnej spolupráci.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

Slovensko a EÚ smerujú k dekarbonizácii dopravy. Ktorý z ďalších sektorov by malo Slovensko dekarbonizovať prioritne a ako: energetika, priemysel, vykurovanie a chladenie?

Dekarbonizovať by sme mali v prvom rade tie sektory, kde je to technologicky a finančne uskutočniteľné a ktoré budú mať najväčší vplyv na celkové zníženie emisií skleníkových plynov. Z tohto pohľadu bude práve sektor energetiky ten najvýznamnejší a jeho dekarbonizácia najnutnejšia. Je to aj tohto dôvodu, že aj keby sme do roku 2030 obmenili celý vozový park a využívali by sme len napríklad elektrické vozidlá, musela by byť aj výroba tejto elektrickej energie nízkouhlíková, respektíve bezuhlíková, aby to malo pozitívny vplyv na zníženie emisií skleníkových plynov. Treba si tiež uvedomiť, že energetika tvorí na Slovensku, ale aj v EÚ cca 50 percent všetkých emisií skleníkových plynov. V tom sú zarátané aj domácnosti, vykurovanie a chladenie.

Kto by mal hradiť náklady na dekarbonizáciu, respektíve aký je váš názor na zavedenie uhlíkovej dane na Slovensku?

Náklady na dekarbonizáciu by mali znášať samotné firmy, ale aj štát formou cielenej podpory či spoločnosť prostredníctvom platenia daní. V rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) sa uplatňuje princíp znečisťovateľ platí a tento princíp postupne uplatňujeme aj v slovenskej environmentálnej legislatíve. Štát by mal v rámci svojich politík a opatrení navrhovať aj podporné schémy a mechanizmy, ktoré by mali motivovať a uľahčiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Spotrebitelia a občania tiež v konečnom dôsledku znášajú tieto náklady, či už cez ceny výrobkov alebo cez ceny energií. Zavedenie uhlíkovej dane, ktorá by slúžila ako doplnok k ETS a stanovila by cenu uhlíka je jednou z možností, ktorú analyzujeme a ktorá je navrhovaná ako jedno z opatrení v našej novej Environmentálnej stratégii.

Slovenskí teplári volajú po uhlíkovej dani

Za spravodlivé rozloženie finančného bremena medzi všetky domácnosti sa vyslovil Slovenský zväz výrobcov tepla. OECD potvrdzuje, že Slovensko zdaňuje CO2 nedostatočne, odporúča však zamerať sa na priemysel.