Právničky: Na Slovensku nie je možné presadiť silné klimatické politiky bez sankcií

Právničky Ivana Figuli a Dana Mareková.

Plán obnovy sa opiera o zastaralé klimatické dokumenty, no vláda sa s ich aktualizáciou neponáhľa. Zmeniť by to mal klimatický zákon, ktorý rezortom určí jasné práva a povinnosti v oblasti klímy. Tiež zadefinuje sankcie a vynucovacie mechanizmy, ak si povinnosti plniť nebudú, hovoria v rozhovore právničky IVANA FIGULI a DANA MAREKOVÁ.

Ivana Figuli študovala právo v Aix-en- Provence vo Francúzsku, pôsobila v rámci UNHCR v Gruzínsku. V Mexiku pomáhala miestnym komunitám obhájiť si právo na bývanie a priaznivé životné prostredie pri výstavbe malých vodných elektrární a povrchovej ťažby zlata. Vo VIA IURIS sa venuje hlavne právu životného prostredia, systémovým analýzam a konkrétnej pomoci.

Dana Mareková je expertkou na občianske kampane v oblasti ochrany životného prostredia a klímy. Spolupracuje s veľkými environmentálnymi organizáciami ako Bankwatch, Client Earth, European Climate Foundation a European Environmental Bureau. Ako právnička pôsobila vo VIA IURIS a právnickej sieti Justice and Environment. V súčasnosti v rámci Klimatickej koalície prepája európsku a slovenskú úroveň, sleduje legislatívne procesy a politiky v oblasti ochrany klímy. 

V rozhovore hovoria:

  • prečo Slovensko potrebuje v presadzovaní kvalitných politík vynucovacie mechanizmy,
  • ako fungujú klimatické žaloby v Európe a čo sa dá nimi dosiahnuť,
  • prečo vníma envirorezort klimatický zákon ako vlajkovú loď zelenej legislatívy,
  • prečo sú pri presadení klimatického zákona optimistkami.

O čom je klimatický zákon

V roku 2022 nás čaká niekoľko dôležitých krokov v oblasti klimatickej legislatívy. Podľa Via Iuris a Klimatickej koalície je najdôležitejším z nich prvý klimatický zákon na Slovensku. Prečo je podľa vás práve tento zákon legislatívou roka?

IF: Sme presvedčení, že klimatický zákon je nevyhnutný na to, aby jasne zadefinoval pravidlá a spôsob ako chceme chrániť klímu. Je nevyhnutné, aby sa táto komplexná téma zjednotila a zosystematizovala pod jeden strešný funkčný zákon, na ktorý môžu nadväzovať iné zákony.

Klimatický zákon by mal predovšetkým určiť jasné práva a povinnosti pre príslušné rezorty, prípadne iné subjekty ako sú prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania, vyššie územné celky, obce a podobne. Zákon by mal zároveň definovať mechanizmy, akými sa budú tieto povinnosti vymáhať. Môže ísť napríklad o klimatickú žalobu, alebo finančné sankcie. Cieľom je zadefinovať si jasnú trajektóriu, ako chceme naplniť naše medzinárodné záväzky, ako je uhlíková neutralita do roku 2050.

EURACTIV Podcast | Právničky o klimatickom zákone: Ľudia budú môcť žalovať štát za neplnenie cieľov

Potrebujeme zákon, ktorý zabezpečí, že vláda bude  transparentne informovať verejnosť, čo konkrétne robí, aby Slovensko dosiahlo uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Ak by politici a rezorty nekonali, ľudia by ich za to mohli žalovať, hovoria o pripravovanom klimatickom zákone právničky Ivana Figuli a Dana Mareková.

Slovensko má určité strategické dokumenty, napríklad Integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktoré túto trajektóriu určujú. Prečo navyše potrebujeme klimatický zákon?

IF: V súčasnosti nemáme mechanizmy na to, aby sme sa domohli pravidelnej aktualizácie ani spomínaného plánu, ani Nízkouhlíkovej stratégie. Neexistuje spôsob vykazovania, ako v napĺňaní stratégií pokračujeme, nevieme, či si naša vláda tieto záväzky plní. Myslíme si, že by pomohlo legislatívne ukotviť, ako sa majú tieto dokumenty prijímať, aktualizovať, reportovať. Zároveň musíme stanoviť, ako do procesu môže vstupovať verejnosť. Toto v súčasnosti chýba.

DM: Dôverujeme tomu, že Ministerstvo životného prostredia aj súčasná vláda svoje sľuby ohľadom uhlíkovej neutrality premietnu aj do záväznej reality. Máme síce európsky klimatický predpis, ale na Slovensku je to tak, že cesta od záväzku na európskej úrovni po jeho implementáciu a vymáhateľné plnenie je dlhšia. Ak to bude ukotvené v zákone a budú tam konkrétne mechanizmy, tým je väčšia šanca, že sa konečne dostaneme od roviny deklarácií k akcii. Nemusíme asi opakovať, že klimatická zmena je reálna a vedci vravia, že žijeme v poslednej dekáde, kedy je ešte možné naštartovať opatrenia, ktoré môžu zmierniť jej vplyvy.

Cieľ je však dosiahnuť nulové emisie až v roku 2050.

DM: Pokiaľ do 2030 nenaštartujeme procesy zelenej transformácie, je dosť možné, že uhlíkovú neutralitu nedosiahneme včas. Klimatický zákon by bol plánom, ktorý nám v súčasnosti chýba. Ukazoval by konkrétne kroky, ktoré musia jednotlivé rezorty urobiť, aby bol tento cieľ reálny.

Klimatický zákon je určite výborný nápad. No ak sa pozrieme na zdržanlivé postoje vlády k legislatívnemu balíku Fit for 55 a tiež na to, že sa bráni záväzným cieľom či už v oblasti OZE alebo v oblasti energetickej efektívnosti, z čoho pramení váš optimizmus?

IF: Vidím silnú vôľu zo strany ministerstva životného prostredia, že v tejto téme chcú podnikať konkrétne kroky a majú záujem pristupovať k nim zodpovedne.

Myslím, že by sme mohli synergiou, tlakom verejnosti a prízvukovaním, že nám už nezostáva veľa času zatlačiť aj na ostatné rezorty, aby si klimatickú agendu zobrali za prioritu. Včasné riešenie klímy môže znamenať aj príležitosti pre jednotlivé sektory, najmä pre energetiku alebo hospodárstvo. Nastavenie mechanizmov môže byť spoločensky aj hospodársky výhodné, ak k nemu pristúpime zodpovedne a včas.

DM: Nádej vkladám do kombinácie finančného a politického tlaku a motivácie, a to ako zo strany EÚ, tak zo strany obyvateľstva. Financovanie z Únie je čím ďalej tým viac podmienené reformami a opatreniami na riešenie klimatickej zmeny. To je vidieť aj na prostriedkoch z mechanizmu obnovy a odolnosti. Ak nebude Slovensko plniť svoje záväzky, tak peniaze nedostane. Klimatický zákon by mohol motivovať realizáciu konkrétnych projektov, na ktoré máme prostriedky z rôznych EÚ fondov, napríklad dokončenie transformácie uhoľného regiónu Hornej Nitry.
Občiansky tlak zase vidíme pri klimatickej petícii, ktorú podpísalo 130-tisíc ľudí. Zároveň prieskumy hovoria, že 70 percentám Slovákom a Sloveniek na klíme veľmi záleží. Táto kombinácia ma udržiava v optimizme, že to dokážeme pretaviť do klimatického zákona.

V recyklácii stavebného odpadu je Slovensko na chvoste Únie. Zmení to reforma

Pri každej väčšej stavbe bude musieť stavebník zrecyklovať alebo opätovne použiť najmenej 70 percent stavebného a demolačného odpadu, hovorí návrh envirorezortu. Nové pravidlá budú platiť pre všetky stavebné investície z plánu obnovy.

COP26 určuje rámec

Slovensko prijíma záväzky na európskej aj globálnej úrovni. Ako ste spomínali, teraz sme v desaťročí, kedy sa ešte bez enormných nákladoch dostať na cestu k uhlíkovej neutralite. O tom bol aj klimatický summit v Glasgowe minulý rok. Ako stojí tento pripravovaný zákon voči globálnym záväzkom? 

DM: COP26 je dvadsiaty šiesta klimatická konferencia v poradí. Je to veľmi dôležitý rámec klimatických politík, no zároveň vytvára len všeobecný rámec pre politiky, ktoré by mali štáty prijať. COP nastavuje naratív a základné záväzky, ale nemá reálne mechanizmy na ich vymáhanie. Keď sa pozrieme na to, čo tam štáty sľúbili, či už je to zastavenie odlesňovania alebo ukončenie medzinárodného financovania uhlia a fosílnych palív, to sú všetko dôležité deklarácie, no neexistuje mechanizmus, ako sa ich domôcť.

Skúsenosť zo Slovenska je taká, že ak nie je presne povedané, dokedy musíme konkrétne záväzky splniť a nie je jasne dané, aký orgán a inštitúcia sú za to zodpovedné a tiež ako bude penalizované ich neplnenie, tak sa dôležité opatrenia odkladajú alebo sú len formálne.

Ak máme prežiť, čas nám odtikáva. Na to, aby dohody z COP26 vyústili v zelenú transformáciu spoločnosti, potrebujeme ich zhmotnenie aj na úrovni Európskej únie aj na Slovensku v podobe slovenského vymáhateľného predpisu.

Ako si máme rámec, o ktorom ste hovorili konkrétnejšie predstaviť? Bude daný konkrétny cieľ ako napríklad o koľko by sa mali znížiť emisie?

IF: Zatiaľ neexistuje návrh paragrafového znenia zákona, ale isté predstavy tak z našej strany ako aj zo strany ministerstva tu už sú. Myslíme si, že zákon by mal v každom sektore stanoviť konkrétne ciele na každý rok. Ďalej by mali jednotlivé povinné rezorty, prípadne iné povinné osoby vykazovať, či sa tieto ciele plnia. Mal by byť nastavený aj mechanizmus na vymáhanie. Vieme si predstaviť aj nástroj akým je verejná žaloba. Tá sa celkom úspešne využíva aj v iných krajinách Európskej únie, napríklad v Holandsku či vo Francúzsku.

Verejné žaloby

O čo konkrétne ide vo verejných klimatických žalobách?

IF: Obyvatelia obce Grande-Synthe, ktorej hrozí zaplavenie v dôsledku stúpajúcej hladiny mora, žalovali francúzsku vládu za nedostatočné plnenie svojich záväzkov. Administratívny súd v Paríži konštatoval, že štát o polovicu pomalšie znižuje emisie skleníkových plynov ako treba do roku 2030 a nariadil vláde prijať potrebné opatrenia. V Holandsku zas žalovala Nadácia Urgenda Ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia pre nedostatočné znižovanie emisií. Výsledkom bolo, že súd nariadil obmedzenie ročných emisií skleníkových plynov v Holandsku tak, aby ich objem do konca roku 2020 bol minimálne o 25 percent nižší ako bol v roku 1990.

DM: Nedávno Greenpeace žaloval na Európskom súde pre ľudské práva nórsku vládu za vydávanie povoleniek na pokračovanie ťažby ropy. Poukazujú na to, že dochádza k obrovskému zásahu do ich ľudských práv, kvôli zdokumentovanému zhoršeniu klimatickej zmeny.

Dokáže klimatický zákon zabezpečiť, aby sa klimatické priority a ciele Slovenska nemenili každé štyri roky s príchodom novej vlády?

DM: Keď sa tejto vlády opýtame, že či plní ciele do roku 2030, tak o tom hovorí na úrovni deklarácií. Potrebujeme preto transparentný mechanizmus vykazovania plnenia cieľov voči Národnej rade aj voči verejnosti. A to bez ohľadu na to, akú vládu práve máme, a v akom štádiu volebného obdobia sa nachádza.

IF: V súčasnosti je formálne za klimatickú agendu zodpovedné ministerstvo životného prostredia. Ochrana klímy je však prierezová agenda a dotýka sa viacerých, ak nie všetkých rezortov. Viaceré klimatické ciele sú rozdrobené v kompetencii rôznych ministerstiev, okrem životného prostredia napríklad dopravy, hospodárstva a podobne. Rezorty spolu nedostatočne komunikujú a jednotlivé opatrenia medzi sebou nekoordinujú. Nemajú jednoducho zastrešujúci plán.

Rozvojové krajiny chcú viac peňazí na adaptáciu. Extrémom počasia sa nevyhne ani Slovensko

Chudobné štáty, ktoré zmenu klímy nespôsobili, najviac čelia jej negatívnym prejavom. Na klimatickej konferencii v Glasgowe sa preto rokovania točili najmä okolo financií, ktoré im pomôžu zvládnuť adaptáciu. Prispôsobiť zmene klímy sa musí aj Slovensko, jeho plány však nestoja na dátach, varuje Najvyšší kontrolný úrad.

Klimatický zákon a prípadná žaloba by dokázala prinútiť rezorty spolupracovať?

IF: Klimatický zákon môže okrem jednotlivých povinností rezortov stanoviť aj nevyhnutnosť nadrezortného prístupu k téme a medzirezortnej koordinácie.

Čo sa týka klimatickej žaloby, tak tá by mala predovšetkým plniť funkciu ochrany verejného záujmu, ktorým je ochrana klímy. Verejnosť by sa ňou mohla domáhať dodržiavania zákonných povinností zo strany povinných subjektov. Musíme si uvedomiť, že napríklad v Dánsku asi nemusia mať tak prísne vynucovacie mechanizmy, aby realizovali kvalitné politiky aj bez výstrahy verejnej žaloby.

Slovensko však nemôže ísť takouto mäkkou cestou. Nie sme krajina, ktorá bude konať bez toho, aby mala jasne stanovené povinnosti v zákone a aj ich spôsob vymáhania. Preto si myslíme, že je potrebné, aby súčasťou zákona bol istý vynucovací mechanizmus, akým je napríklad verejná žaloba.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán je jeden zo základných dokumentov , ktorý od nás vyžaduje Európska Únia. Termín jeho ďalšej aktualizácie je až v roku 2023. To je aj argument ministerstva hospodárstva, ktoré ho má v kompetencii. Ako tomuto dokáže zamedziť klimatický zákon?

DM: Kvalitný klimatický zákon by nám mal v tejto situácii pomôcť. Dva najdôležitejšie strategické dokumenty týkajúce sa klímy – Nízkouhlíková stratégia a Národný energetický a klimatický plán nie sú v súlade s klimatickými cieľmi a vláda sa s ich aktualizáciou nijak neponáhľa. V realite to znamená, že obrovské prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti sa neopierajú o relevantné dokumenty.

Toto je dobrý príklad toho, prečo krajine, akou je Slovensko, nestačia európske záväzky a normy. Predpisy na úrovni EÚ sme prijímali spoločne s ostatnými členskými štátmi. Teraz ich treba previesť do nášho právneho poriadku. Nestačí ich prepísať, musíme vychádzať z toho, aké sú podmienky na Slovensku, čo je potrebné, aby sa duch aj obsah danej právnej normy zrealizoval a fungoval. Stav klimatickej zmeny nám nedovoľuje len odškrtávanie formálnych sľubov.

Envirorezort chce byť klimatickým majákom

Obsahuje váš návrh aj oblasti, ktoré Slovensko podporovať nebude napríklad konkrétne palivá alebo technológie v priemysle? Myslíte si, že by malo zmysel to takto negatívne zadefinovať?

DM: Keď sa nastaví plán a trajektória, tak z neho jasnejšie vyplynie, ktoré veci smerujú ku klimatickým cieľom, sú v súlade s uhlíkovou neutralitou a ktoré nie. Ak tu budeme čo najdlhšie udržiavať napríklad fosílne palivá a dotovať plynové kotle a nebudeme sa pozerať na alternatívy, tak to asi nie sú opatrenia, ktoré nás dovedú k nižším emisiám.

Hovorili ste o tom, že Ministerstvo životného prostredia má veľkú vôľu dotiahnuť tento proces do konca. V akom časovom rámci? A do akej miery sú zapojení experti a verejnosť do tvorby tohto zákona alebo ako by mali byť?

DM: Ministerstvo životného prostredia hovorí, že tento zákon vidí ako vlajkovú loď svojej legislatívy. Samotný šéf rezortu Ján Budaj sa vyjadril, že jeho ministerstvo má byť klimatickým majákom pre ostatné rezorty. Ministerstvo zriadilo pracovnú skupinu, kde predstavilo koncept tohto zákona. Envirorezort tiež stručne zmienil klimatický zákon na poslednom zasadaní Rady vlády pre európsku zelenú dohodu. Zároveň komunikujeme s jednotlivými úradníkmi ministerstva životného prostredia, ktorí sú zatiaľ otvorení s nami o návrhoch diskutovať.

Konkrétnejšie návrhy by mali byť na stole v najbližších mesiacoch a finálnu podobu ovplyvní aj prijatie EÚ klimatického balíka Fit for 55. MŽP ešte doťahuje reformu národných parkov. Klimatický zákon by mal byť ďalšou veľkou agendou v poradí. Preto ostávame optimistické.

Reformy sa bez nás nezaobídu, varujú Hegera ochranári, zdravotníci aj zástupcovia školstva

Šesťdesiat  asociácií, platforiem, iniciatív a organizácií vyzvalo premiéra Eduarda Hegera, aby s nimi spolupracoval pri presadzovaní reforiem v Pláne obnovy a odolnosti. Ak sa nepodarí zavŕšiť čo i len jednu z plánovaných reforiem, Slovensko peniaze nedostane.

Partner