Čo priniesla Slovensku klimatická konferencia COP26?

Ilustračná fotografia. [Karwai Tang/ UK Government]

Slovensko sa na klimatickom samite v Glasgowe v novembri minulého roka zaviazalo zastaviť odlesňovanie, znížiť emisie metánu, rozvíjať vodík a podniknúť razantné kroky na ozelenenie stavebníctva a bývania. Ako chce tieto sľuby pretaviť do reality?

V závislosti od toho, koho sa spýtate, sa posledný klimatický samit COP26 môže javiť ako veľký úspech, alebo ako katastrofa.  Na jednej strane správy o poslednom klimatickom samite odvážne hlásajú, že obmedzenie globálneho otepľovania pod 2 stupne Celzia je konečne na dosah. Na druhej strane sa kritici sťažujú, že skromné ​​zlepšenia záväzkov jednotlivých krajín a celá konferencia bola len prázdnymi rečami.

Realita má podľa vedcov z portálu Carbon Brief viac vrstiev. Krivka budúcich emisií sa mierne znížila v dôsledku ambicióznejších klimatických politík a klesajúcich nákladov na čistú energiu. Svet je však stále ďaleko od naplnenia cieľov Parížskej dohody – obmedziť otepľovanie o 1,5 stupňa Celzia  alebo aspoň výrazne pod 2 stupne Celzia do konca tohto storočia.

Právničky: Na Slovensku nie je možné presadiť silné klimatické politiky bez sankcií

Plán obnovy sa opiera o zastaralé klimatické dokumenty, no vláda sa s ich aktualizáciou neponáhľa. Zmeniť by to mal klimatický zákon, ktorý rezortom určí jasné práva a povinnosti v oblasti klímy. Tiež zadefinuje sankcie a vynucovacie mechanizmy, ak si povinnosti plniť nebudú, hovoria v rozhovore právničky IVANA FIGULI a DANA MAREKOVÁ.

Veľa zmätku okolo rôznych projekcií otepľovania vychádzajúcich z glasgowskej konferencie COP26 je dôsledkom rôznych typov scenárov, ktoré počítajú s rozdielnymi premennými, píše portál Carbon Brief. Výskumníci sa sústredia na tri rôzne potenciálne cesty, ktorými by mohol ísť svet v 21. storočí.

Tri typy záväzkov

Prvá z nich sa odvíja od scenárov súčasnej politiky. Predpokladá, že súčasné záväzky budú dodržané, ale už k nim nepribudnú žiadne ďalšie. Zároveň rátajú s pokračujúcim technologických pokrokom. Podľa týchto predpokladov by mali globálne emisie skleníkových plynov zostať počas nasledujúcich troch desaťročí stabilné alebo mierne stúpnu a do konca storočia mierne klesnú.

Druhým možným pohľadom je dôraz na záväzky do roku 2030.  Vychádzajú z toho, že krajiny dodržia svoje národné klimatické záväzky (Nationally Determined Contributions – NDC), ktoré si stanovili pre rok 2030 a budú pokračovať v tomto tempe do konca storočia. Podľa tohto scenára by emisie mali klesnúť do roku 2100 zhruba na polovicu v porovnaní so súčasnými úrovňami.

Nakoniec sú scenáre, ktoré berú do úvahy sľuby krajín, ktoré sa zaviazali, že dosiahnu nulové čisté emisie do určitého termínu. V skratke to znamená, že od celkových emisií určitej krajiny sa odrátajú emisie, ktoré sú schopné pohltiť lesy, pôda či mokrade. Krajiny by mali postupne znižovať svoje emisie tak, aby po odrátaní záchytov bol v určitom roku výsledok nula.  

Spojené štáty a Európska únia sa zaviazali dosiahnuť nulové čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050, Čína do roku 2060, zatiaľ čo India sa nedávno zaviazala dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2070.

Pretože len málo z týchto záväzkov s nulovou čistou hodnotou je dnes kodifikovaných v zákone, odrážajú skôr prísľuby dlhodobých opatrení než konkrétne kroky. Tieto sľubné scenáre s čistou nulou zahŕňajú aj záväzky do roku 2030 vo svojich budúcich prognózach otepľovania.

Nové sľuby

Krátko pred alebo počas tohtoročnej konferencie COP26 krajiny prijali niekoľko dôležitých záväzkov, ktoré viedli k mierne nižším odhadom budúceho otepľovania v rámci záväzkov do roku 2030 a scenárov s nulovými emisiami.

Patrí medzi ne 31 nových aktualizovaných prísľubov na národnej úrovni, Saudskej Arábie, nečlenov G20 a Číny a nový prísľub Indie dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2070. India musí však ešte formálne predložiť svoj návrh výšky národného príspevku, ktorý bude tento nový cieľ rešpektovať. Viac ako 100 krajín reprezentujúcich 70 percent globálnej ekonomiky sa spojilo, aby sa zaviazalo znížiť do roku 2030 emisie metánu aspoň o 30 percent pod úroveň z roku 2020. Dvadsaťtri krajín, vrátane Indonézie, Vietnamu, Poľska a Južnej Kórey, prisľúbilo, že postupne ukončí využívanie uhlia a niekoľko krajín sa zaviazalo ukončiť financovanie fosílnych palív a zastaviť odlesňovanie.

Komisia pre energetickú transformáciu (Energy Transition Commission – ETC) ešte v priebehu samitu konštatovala, že nové záväzky krajín o nulových emisiách a dôraz na oblasti akými sú využívanie uhlia, doprava, finacovanie či odlesňovanie, by mohli pomôcť odstrániť medzery v znižovaní emisií CO2 a metánu do roku 2030. Lord Adair Turner, predseda ETC vtedy oznámil, že dohody uzavreté v prvom týždni glasgowského samitu  by mohli predstavovať dodatočné zníženie CO2 o 6 miliárd ton a zníženie metánu o 50 miliónov ton nad rámec doteraz platných národných príspevkoch jednotlivých krajín.  

Menej než sa čakalo

Analýza think tanku Carbon Brief je však oveľa menej optimistická.   

Carbon Brief analyzoval klimatické vplyvy nových prísľubov v oblasti znižovania metánu a útlmu uhlia. V prípade metánu sa prísľub vzťahuje na 45 percent globálnych emisií. Zároveň však Spojené štáty americké, Európa a Kanada majú už teraz vo svojich národných záväzkoch naplánované znižovanie emisií, ktoré pravdepodobne presahujú záväzky vyplývajúce zo sľubu na samite. Carbon Brief optimisticky predpokladá 30 percent zníženia emisií metánu u zvyšných signatárov dohody, čo by mohlo pokryť približne 35 percent globálnych emisií. To je však výrazne menej ako nádejeplný odhad ETC.

Účinky financovania fosílnych palív a prísľuby zníženia odlesňovania sú náročnejšie na modelovanie, ale očakáva sa, že akékoľvek ďalšie zníženia emisií nad rámec tých, ku ktorým sa už zaviazali v rámci existujúcich NDC, budú malé .

Obrázok nižšie ukazuje projekciu otepľovania pri záväzkoch krajín do roku 2030, ku ktorým sa zaviazali v roku 2020. Červený stĺpec znázorňuje oteplenie pred aktualizáciou národných príspevkov za posledný rok. Oranžový stĺpec ukazuje vplyv sľubov na oteplenie pred COP26, kým žltý zohľadňuje nové prísľuby z glasgowského samitu. Svetlomodrý a tmavomodrý stĺpec zohľadňuje vplyv aktualizácie sľubov ohľadom dosiahnutia nulových emisií do roku 2100, kde hlavný rozdiel urobil záväzok Indie dosiahnuť túto métu do roku 2070.

Zdroj: Carbon Brief

Dôsledky pre Slovensko

Na Slovensku zaznievajú hlasy z niektorých rezortov a sektorov, že klimatické ambície by mali byť realizované nákladovo efektívnym spôsobom. Vyslanec John Murton na diskusii portálu EURACTIV Slovensko pripomenul, že ekonomika založená na fosílnych palivách zaniká. „Nemôžeme v Európe strkať hlavu do piesku a predstierať, že sa to nedeje,” uviedol britský diplomat.

K posunu smerom k čistej doprave a energetike podľa neho dochádza nielen v dôsledku prísnejších klimatických politík, ale kvôli tomu, že cena zelených a čistejších riešení stabilne klesá.  „Prevádzka elektromobilov je lacnejšia ako používanie áut so spaľovacími motormi. Podobný vývoj je aj v energetike, kde výroba solárnej či veternej elektriny začína byť lacnejšia než výroba elektriny z fosílnych palív, konšatatoval Murton v diskusii.

„Ak sa do tejto zmeny Európa nezapojí, ujde jej vlak,” dodal.

Riaditeľ Slovnaftu: Prechod na elektromobily bude drahý, efekt na klímu je otázny

Elektromobily vo väčšine európskych krajín pomáhajú znižovať emisie zo sektora dopravy. Problematické sú iba v krajinách s vysokým podielom výroby energie z uhlia.

Globálny sľub o metáne, ku ktorému sa zaviazalo 105 štátov vrátane Slovenska na konferencii o zmene klímy COP26 v Glasgowe, zaväzuje signatárov znížiť svoje celkové emisie o 30 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2020. Nová iniciatíva kladie dôraz na znižovanie únikov metánu z ropných a plynových vrtov, potrubí a inej fosílnej infraštruktúry. Značné množstvo plynu pochádza aj z iných zdrojov napríklad z chovu dobytka či rozkladajúceho sa odpadu na skládkach. Aj keď v metánových emisiách na Slovensku dlhodobo viedla energetika, v roku 2019 bol podľa envirorezortu najväčším problémom skládky odpadov.

Cesta s rýchlym efektom

Medzinárodná agentúra pre energetiku, Program OSN pre životné prostredie aj Európska komisia vidia najľahšiu cestu pre znižovanie metánových emisií v energetike. S tým súhlasí aj Juraj Melichar z Priateľov Zeme-CEPA, podľa ktorého je záväzok znižovania metánu na globálnej úrovni aj „veľkou príležitosťou pre Slovensko, ako sa zbaviť obrovskej závislosti na dovoze fosílneho zemného plynu,“ povedal pre EURACTIV Slovensko.

Medzinárodné klimatické samity sa zvyčajne zameriavajú najmä na znižovanie emisií oxidu uhličitého, ktorý je hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Metán, ktorý pochádza zo skládok, poľnohospodárstva a energetiky, je po oxide uhličitom druhým najväčším prispievateľom ku globálnemu otepľovaniu a je zodpovedný za viac ako štvrtinu súčasného globálneho otepľovania. Atmosférické koncentrácie plynu od roku 2007 prudko vzrástla, čo vyvolalo obavy vedcov.

Sľub, ktorý dalo 105 krajín na COP26 v Glasgowe pokrýva polovicu globálnych emisií metánu. Prezident Spojených štátov Joe Biden nazval dohodu o metáne „záväzkom, ktorý mení hru“. Ak by sa ju podarilo naplniť, zabráni to otepleniu o 0,2 stupňa do polovice tohto storočia. To by bol pomerne veľký pokrok, keďže extrémne výkyvy počasia sa zhoršujú a sú častejšie s každou desatinou stupňa.

Metán prispieva ku zmene klímy viac ako oxid uhličitý. Na rozdiel od neho má kratšiu životnosť, ale jeho otepľovací účinok je najsilnejší prvé dve desaťročia po tom, ako sa dostane do atmosféry. To znamená, že zníženie koncentrácie metánu v atmosfére môže mať relatívne rýchly vplyv na pokles globálne teploty.

„To, čo robíme v tomto desaťročí (…) ovplyvní, či dokážeme alebo nedokážeme splniť náš dlhodobý záväzok,” povedal americký prezident Joe Biden v Glasgowe. Odkazoval pritom na cieľ Parížskej dohody udržať globálny rast teploty pod 1,5 stupňa Celzia do konca storočia.

Najväčší svetoví producenti metánu ako je Čína, Rusko a India, ktorí spolu prispievajú k emisiám metánu 35 percentami, sa pod dohodu nepodpísali. Napriek tomu ide o významný krok, keďže sľub pokrýva polovicu globálnych emisií metánu. Podporilo ho ďalších 15 najväčších svetových producentov metánu vrátane Európskej únie, Indonézie a Iraku. Osobitný vyslanec prezidenta USA pre klímu John Kerry očakáva, že počet signatárov bude rásť.

Ako je na tom Slovensko?

Podiel metánových emisií na celkových emisiách na Slovensku v roku 2019 predstavoval 8,5 percenta. Slovensko podobne ako Európska únia však nezarátava emisie metánu, ktoré vznikajú pri preprave a ťažbe fosílnych palív, ktoré dováža.

Emisie metánu vznikajúce činnosťou človeka na Slovensku klesli od roku 1990 do roku 2019 o viac než 54 percent, uviedlo ministerstvo životného prostredia pre EURACTIV Slovensko. V absolútnej hodnote to predstavuje 132 190 ton emisií metánu (ekvivalent 3 304 740 ton CO2). V týchto údajoch však nie sú započítané emisie z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesníctva (LULUCF).

Emisie metánu zo sektora LULUCF spôsobené lesnými požiarmi predstavujú 980 ton CH4, čo je podľa rezortu pomerne zanedbateľná hodnota. Tieto emisie sa zvyšujú v dôsledku vyššieho počtu lesných požiarov na Slovensku, dodáva rezort v stanovisku.

Podiel sektorov na produkcii metánových emisiách sa posledné roky zmenil. V roku 2018 viedla energetika so 40 percentami, nasledovali odpady s 35 percentami a štvrtinu emisií metánu produkovalo poľnohospodárstvo. Zmenou metodiky sa na prvom mieste ocitol sektor odpadov so 46 percentami, druhé bolo poľnohospodárstvo s tretinovým podielom. Na treťom mieste je energetika s 22 percentami.

„Trend emisií metánu je ovplyvnený implementáciou nových právnych predpisov v odpadovom hospodárstve a opatrení v oblasti fugitívnych emisií a poľnohospodárstva. Fugitívne emisie sú všetky emisie vznikajúce pri výrobnej činnosti, mnohokrát vysokých koncentrácií, ktoré nie sú žiadnym spôsobom zachytené, kontrolované alebo zneškodnené,“ vysvetľuje komunikačné oddelenie ministerstva.

Podľa údajov Svetovej banky produkcia metánu na Slovensku síce od roku 1990 výrazne klesla, ale v roku 2007 sa prudký pokles zastavil. V posledných rokoch si emisie plynu držia stabilnú úroveň, či dokonca miere stúpajú.

Hlavné závery klimatického summitu: Zníženie metánu a blízky koniec uhlia

Kľúčová klimatická konferencia v Glasgowe priniesla dva podstatné míľniky v boji proti zmene klímy. Viac ako sto krajín sa zaviazalo znížiť globálne emisie metánu v tomto desaťročí o 30 percent a uhlie pravdepodobne skončí ako globálny zdroj energie. 

Stratégia na zníženie únikov metánu Slovensku chýba

Podľa posledných údajov  sa na metánových emisiách v energetike v roku 2019 podieľala predovšetkým ťažba hnedého uhlia s objemom metánu 8 130 ton a distribúcia zemného plynu s 5 330 tonami.

K zníženiu únikov metánu prispeje predovšetkým plánované ukončenie ťažby hnedého uhlia v roku 2023 a zatvorenie hnedouhoľných baní, predpokladá rezort životného prostredia. Očakáva, že v dôsledku nižších prepráv zemného plynu cez Slovensko, klesnú aj emisie z distribúcie zemného plynu.

Proti vysokým únikom metánu zo skládok chce rezort podniknúť viaceré kroky. Patrí medzi ne zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu do roku 2025 o 50 percent v porovnaní s rokom 2016 alebo zníženie množstva biologicky rozložiteľných odpadov v zmesovom komunálnom odpade o 60 percent do roku 2025 oproti roku 2016.

Ministerstvo ráta do budúcna s menšou mierou skládkovania komunálneho odpadu na maximálne 10 percent do roku 2035. Zároveň chce, aby sa viac kompostovali biologicky rozložiteľné odpady. Tie sú totiž jedným z hlavných zdrojov metánu zo skládok.

Samostatnú stratégiu na znižovanie emisií metánu envirorezort zatiaľ nemá. Ich redukciu chce podporiť investíciami zameranými na dekarbonizáciu energetiky a priemyslu a zabezpečením postupného prechodu na nízkouhlíkové hospodárstva. Pri opatreniach sa spolieha na dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr v roku 2050 v súlade s opatreniami definovanými v Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, uvádza ministerstvo. Mimovládky aj odborníci dlhodobo upozorňujú, že slovenské strategické dokumenty boja proti zmene klímy sú neaktuálne, čo platí aj Nízkouhlíkovej stratégii.

Financie bude možné podľa ministerstva čerpať z Modernizačného fondu, eurofondov, Plánu obnovy a odolnosti či z Fondu spravodlivej transformácie. „Dôležitá v tomto smere bude komunikácia medzi kompetentnými orgánmi, aby sa niektoré aktivity a opatrenia nefinancovali duplicitne,” podotkol komunikačný odbor ministerstva pre EURACTIV Slovensko.

Z plynárenskej infraštruktúry naprieč Európou uniká metán, tvrdí mimovládka

Emisie metánu zachytila infračervená kamera v plynárenských zariadeniach v celej Európe. Európska únia metánové úniky v energetike nereguluje, takže plynárenské spoločnosti neporušujú zákon. Komisia to plánuje zmeniť.  

Na klimatickom samite COP26 podpísalo 141 krajín vrátane Slovenska dohodu o zastavení odlesňovania do roku 2030. Aj keď sa Slovensko k záväzku prihlásilo, jednotlivé rezorty podnikajú protichodné kroky. Deklarácia lídrov o lesoch a využívaní pôdy patrí k najvýznamnejším vyhláseniam klimatického samitu, ktorý sa konal v novembri v Glasgowe. K záväzku do roku 2030 ukončiť odlesňovanie a degradáciu pôdy sa prihlásili aj krajiny, na ktorých územiach sa nachádza viac ako 85 percent svetových lesov vrátane Kanady, Brazílie, Ruska, Číny, Indonézie, Konžskej demokratickej republiky, USA a Spojeného kráľovstva. Podľa britskej vlády, ktorá hostila samit, je prísľub podporený takmer 20 miliardami dolárov z verejných a súkromných zdrojov.

Zlý stav lesov

Napriek tomu, že sa Slovensko k výzve prihlásilo, jednotlivé rezorty vydávajú v oblasti ochrany lesov protichodné signály. Ministerstvo životného prostredia hovorí otvorene o tom, že lesov na Slovensku ubúda, čomu má zabrániť aj diskutovaná reforma národných parkov. Rezort hospodárstva chce zas zmeniť pravidlá pre biomasu, čo podľa aktivistov  môže spôsobiť masívne odlesňovanie.

Dohoda reaguje na zlý stav svetových lesov a rastúcu mieru odlesňovania, závažnejšími a častejšími lesnými požiarmi a škodami spôsobenými suchami a záplavami. Časť financií pôjde do rozvojových krajín na obnovu poškodenej pôdy, a podporu domorodých komunít.

Krajiny, ktoré podpísali Glasgowskú deklaráciu, potvrdili dôležitosť lesov pri obmedzovaní globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia a ich úlohu pri adaptácii na dopady zmeny klímy a udržiavaní zdravých ekosystémových služieb. Dohodli sa, že spoločne „zastavia a zvrátia stratu lesov a degradáciu pôdy do roku 2030 a zároveň zabezpečia trvalo udržateľný rozvoj a podporia inkluzívnu transformáciu vidieka“. Obavy však vzbudzuje fakt, že jednotlivé krajiny svoje príspevky k dosiahnutiu tohto cieľa bližšie nešpecifikovali.

Uniknutý dokument: Komisia chce podporiť zachytávanie uhlíka zalesňovaním aj technológiami

Súčasťou Európskej uhlíkovej stratégie by mala byť aj podpora zachytávania uhlíka z atmosféry. Komisia chce podporiť prirodzené spôsoby, napríklad zalesňovaním, ale aj technológiou zachytávania a uskladňovania uhlíka. Vyplýva to z uniknutej pracovnej verzie stratégie, ktorú zverejnil francúzsky portál Contexte.

Pralesy Slovenska

Podľa štátneho tajomníka Kiču sú kroky Slovenska v ochrane lesov a boji proti odlesňovaniu konzistentné a v súlade s prioritami Európskej únie.

„U nás sa debata vedie na trocha inej úrovni. Z formálneho  hľadiska u nás máme veľké rozlohy lesov, ale ani odborníci sa nevedia zhodnúť či tieto veľké rozlohy lesných porastov poskytujú aj ekosystémové služby. Preto na Slovensku nie je debata o rozsahu územia, ktoré je pokryté lesmi, ale o kvalite a stave lesov,“ vyjadril sa Kiča pre EURACTIV Slovensko.

Záväzok z Glasgowa potvrdilo Slovensko podľa neho aj vyhlásením prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska v rámci ktorej pribudlo šesť a pol tisíca hektárov najprísnejšie chránených lesov, ktoré sú či už priamo pralesmi alebo pralesovými zvyškami.

„Zo strany Slovenska je to veľmi konkrétny príspevok k plneniu záväzku z COP26. Ďalším dôležitým krokom slovenskej vlády je v tomto smere reforma národných parkov, lebo v nich sa nachádzajú naše najcennejšie územia. Práve ona môže posunúť Slovensko medzi lídrov v plnení záväzkov z klimatického samitu v Glasgowe,“ zdôraznil zástupca rezortu životného prostredia.

Reforma má pomôcť

Strata lesných porastov je podľa satelitných fotografií dlhodobým problémom Slovenska, a to aj napriek pomerne vysokej výmere lesov. Podľa Michala Kiču skutočnosť, že máme na Slovensku v evidencii lesný pozemok neznamená, že sa na ňom nachádza aj skutočný les. „Podobne je to aj s výmerami lesov, kde by mal byť podľa mapových údajov les, ale v skutočnosti nám letecké snímky ukážu, že tam žiadny les nie je,“ podčiarkol štátny tajomník Kiča.

Práve reformu národných parkov považuje ministerstvo za kľúčové pre zlepšenie kvality lesov a zastavenie odlesňovania. V národných parkoch sa totiž les v posledných 20-tich rokoch strácal rýchlejšie ako v iných územiach. V rokoch 2017 až 2020 tu bola priemerná ročná strata lesa na úrovni 0,56 percent.

Dlho diskutovanú reformu národných parkov v decembri schválil parlament. Reforma zabezpečí prevod pozemkov v národných parkoch spod správy rezortu pôdohospodárstva pod Štátnu ochranu prírody SR. Správa pozemkov pritom bola v minulosti brzdou zvyšovania ochrany lesov, argumentuje rezort životného prostredia. „Jednotná správa území dokáže efektívnejšie vyvážiť hospodárske a environmentálnej záujmy a zároveň prispeje k zastaveniu odlesňovania, k čomu sa zaviazali svetoví lídri na klimatickej konferencii v Glasgowe,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku.

Protichodné signály

Plnenie sľubu o zastavení odlesňovania, ku ktorému sa prihlásila slovenská vláda na klimatickom samite OSN, však môže pribrzdiť návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Ten  v decembri predložilo ministerstvo hospodárstva na pripomienkové konanie.

Na návrh upozornilo Lesoochranárske združenie VLK, ktoré iniciovalo hromadnú pripomienku k zákonu. „Predložený návrh Ministerstva hospodárstva opätovne (…) umožní dotovať spaľovanie dreva zo slovenských lesov, brehových porastov, remízok, či vetrolamov,“ píše mimovládka vo svojej pripomienke.

Drevná biomasa je v súčasnosti považovaná za obnoviteľný zdroj iba v prípade, že sa jedná o odpad z drevospracujúceho priemyslu alebo pochádza zo špeciálnych, na takéto účely pestovaných, energetických porastov. Tuto definícia prijala vtedajšia vláda v roku 2018. Podľa združenia VLK vtedy vláda upravila na pravú mieru podmienky pri využívaní dreva ako obnoviteľného zdroja a „najmä sa legislatívne zabránilo dotovaniu spaľovania dreva zo slovenských lesov.“

V novom návrhu zákona však rezort hospodárstva navrhuje tieto udržateľné kritériá pre biomasu  odstrániť. Obnoviteľným zdrojom by sa tak stala všetku biomasu bez bližšej špecifikácie je pôvodu, čo podľa mimovládky bude viesť k masívnemu odlesňovaniu.

Návrh ide dokonca ešte ďalej. Predkladaný zámer zdôrazňuje, že „lesnou biomasou“ je „biomasa, ktorá je produktom lesného hospodárstva“. To znamená, že kým pred zmenou v decembri 2018 bolo možné dotovať iba spaľovanie palivového dreva, čo malo drastické dopady na slovenské lesy, v súčasnosti navrhovaná zmena umožní dotovanie spaľovania akéhokoľvek dreva, argumentuje združenie v hromadnej pripomienke, ktorú podporilo takmer štyritisíc ľudí.

Ministerstvo však tvrdí, že návrh plánuje prerokovať so všetkými zainteresovanými stranami. „Nakoľko ide o novú právnu úpravu, je zrejmé, že môže vyvolať množstvo otázok a nedorozumení, na ich objasnenie slúži práve proces medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom sa nachádza zákon až do 21. decembra. Pre ministerstvo hospodárstva je kvalitná legislatíva prioritou, a preto aj výhrady lesoochranárskeho zoskupenia VLK budú riadne prerokované,“ reagovalo ministerstvo hospodárstva pre agentúru SITA.

Experti: Spaľovať drevo pre splnenie európskych cieľov nie je riešením

Spaľovanie biomasy, vďaka ktorému Slovensko plní svoje ciele v obnoviteľnej energii, ohrozuje biodiverzitu aj ovzdušie. Riešením má byť zrušenie stop stavu pre solárne a veterné zdroje. Podmienkou je dôsledné posúdenie ich vplyvov na životné prostredie.

Všetky krajiny sa budú musieť prispôsobiť globálnemu otepľovaniu, či už to znamená vybudovanie protipovodňových zábran, aby sa vyrovnali so stúpajúcou hladinou morí, alebo chránenie sa pred horúčavami, keď sa leto stane neznesiteľným.

Vyspelé krajiny dávajú málo peňazí

Sú to však najmä štáty globálneho Juhu, ktoré sú vystavené extrémnym prejavom zmeny klímy. Zároveň tieto krajiny patria medzi najchudobnejšie, takže nemajú zdroje, aby urobili potrebné adaptačné opatrenia. Financovanie adaptácie krajín globálneho Juhu sa preto považovalo za kľúčovú prioritu klimatického samitu COP26 v Glasgowe.

Problémom, ktorý mal glasgowský samit vyriešiť, je, že najbohatšie štáty sveta sústavne nedodržiavajú svoje sľuby, že na adaptáciu rozvojových krajín poskytnú finančné prostriedky. Krajiny G7 minulý rok v Cornwalle opäť neprišli s konkrétnym záväzkom každoročne do roku 2025 poskytnúť 100 miliárd dolárov na financovanie opatrení v oblasti klímy.

Klimatická konferencia v Glasgowe napokon naplnila očakávania len čiastočne. Rozvojové krajiny dosiahli, že v konečnom znení Glasgowskej klimatickej dohody figuruje výzva pre rozvinuté krajiny, aby do roku 2025 „aspoň zdvojnásobili finančné prostriedky na prispôsobenie sa zmene klímy“ v porovnaní s úrovňou z roku 2019. V priebehu rokovaní sa hralo o slovíčka.

Adaptačný fond

Ďalší kľúčový vývoj v oblasti financovania znamenali rekordných prísľuby o prostriedkoch do Adaptačného fondu vrátane nových záväzkov zo strany Spojených štátov a Európskej únie. Krajiny prisľúbili venovať viac ako 450 miliónov amerických dolárov na podporu  „miestne riadených adaptačných prístupov“. Samotný Adaptačný fond získal prísľuby v hodnote rekordných 356 miliónov amerických dolárov.

Hoci sú tieto sumy len zlomkom miliárd, ktoré požadujú rozvojové krajiny, Adaptačný fond má tú výhodu, že sa zameriava výlučne na projekty zmierňovania negatívnych dopadov zmeny klímy. Je tiež založený čisto na grantoch, a nie na poskytovaní pôžičiek chudobnejším krajinám.

„Adaptačný fond môže zohrávať kľúčovú úlohu, a preto som rád, že môžem po prvý raz oznámiť, že Európska komisia vyčlenila do fondu 100 miliónov eur na podporu rozvojových krajín,“ oznámil  podpredseda Európskej komisie pre klímu Frans Timmermans.

Podľa neho je financovanie adaptácie pre Európsku komisiu „vysokou prioritou“. V roku 2020 Únia spolu s jej členskými štátmi vyčlenila 23,39 miliardy eur na financovanie boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách, dodal Timmermans.

Nadšenie vedenia Únie však nezdieľajú mladí aktivisti. „Pri hodnotení výsledkov samitu je potrebné počúvať predovšetkým ľudí, ktorí žijú v najviac zasiahnutých oblastiach. A tí jednohlasne hovoria, že sú z výsledkov sklamaní. Ako globálny Sever máme voči krajinám globálneho Juhu historický dlh, ktorý opäť raz nebol v záveroch zohľadnený. Nie je tu teraz čas, aby sme sa teraz tľapkali po pleci len pre to, že sme spravili viac ako nič,“ konštatovala členka kolektívu Z lavíc do ulíc Karolína Blunárová na diskusii portálu EURACTIV Slovensko.

Opatrenia nemusia stačiť

Aj keď dôraz na COP26 bol najmä na adaptáciu v klimaticky zraniteľných krajinách, ani Slovensku sa dôsledky zmeny klímy nevyhýbajú. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemernej teploty vzduchu do roku 2075 o dva až štyri stupne Celzia.

Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané počas celého holocénu a v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Je vysoko pravdepodobné, že negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo. Znamenajú tiež väčšie ohrozenie biodiverzity a ľudského zdravia, píše SHMU.

Na tieto radikálne teplotné zmeny nemusia bežné adaptačné opatrenia stačiť, upozorňuje analytička Karpatského rozvojového inštitútu (KRI) Zuzana Jarošová

„Mali by sme začať hovoriť pravdu o tom, že do roku 2100 tu bude oteplenie o štyri stupne a môže to byť oveľa horšie. V adaptácii existuje nový prístup, ktorý sa volá hlboká adaptácia, Tento prístup hovorí o tom, že sme už niečo veľmi pokazili a že sme už za hranicou a musíme sa zmieriť s tým, že nás čakajú veľmi ťažké časy,“ dodáva analytička.

Slovensko nemapuje povodňové riziká a pri vodných elektrárňach porušuje pravidlá

Európska komisia vedie voči Slovensku štyri právne konania týkajúce sa životného prostredia. Problémom sú nedostatočné posúdenia vplyvu malých vodných elektrární na životné prostredie, chýbajúce mapy povodňových rizík, invazívne dreviny či nedodržiavanie smernice o biotopoch.

Ekonomické riziká

Jedným z hlavných rizík pre oblasť strednej Európy je podľa SHMÚ predpoklad častejšieho výskytu suchých období, a to najmä v lete a na začiatku jesene. Suchá majú viaceré príčiny – jednou z nich je výrazný úbytok snehu v zime a jeho skoršie topenie na jar. To prináša skorší nástup vegetačného obdobia a tým aj výraznejší výpar na jar (rýchlejšie spotrebovanie pôdnej vlhkosti rastlinami) a nakoniec aj nižšie zrážky a vyššie teploty v lete.

Konečným dôsledkom je potom výrazný nedostatok pôdnej vlhkosti v druhej polovici leta a na začiatku jesene. Negatívne dôsledky to podľa SHMÚ bude mať predovšetkým v poľnohospodárstve a vodnom hospodárstve. Ďalším prejavom zmeny klímy môže byť častejší výskyt nebezpečných poveternostných javov, ktoré spôsobujú veľké škody. Ide najmä o víchrice, extrémne vysoké zrážky, povodne, dlhé obdobia bez zrážok – suchá, vlny horúčav či intenzívne búrky.

„Extrémy počasia ako sú hurikány a povodne sú viditeľné ukážky toho, že klíma sa mení. Vidíme, že extrémne prejavy počasia majú drastické dopady na ľudí. Predovšetkým však vidíme veľké negatívne dopady na ekonomiku, o čom sa málokedy rozpráva,“ upozornil Richard Filčák z Prognostického ústavu SAV na diskusii.

Zmena klímy podľa neho pôsobí na jednej strane nepriamo, čo sa prejavuje nárastom cien potravín, výkyvmi trhov s akciami a ohrozovaním stability ekonomických systémov. Medzi jej nepriame dopady patrí aj environmentálna migrácia miliónov ľudí, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy, keďže nie sú schopní sa vplyvom negatívnych prejavov zmeny klímy uživiť poľnohospodárstvom, upozornil Filčák.

Adaptácia je podľa envirorezortu prioritou

Podľa Ministerstva životného prostredia, ktoré má agendu adaptácie na starosti, sa Slovensko na negatívne prejavy zmeny klímy pripravuje. V lete 2021 prišiel rezort s Akčným plánom pre implementáciu stratégie adaptácie SR na zmenu klímy.

Zameriava sa na sedem oblastí – ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Do roku 2027 by malo Slovensko realizovať 45 opatrení.

„Chceme kontrolovať, či jednotliví aktéri, zodpovední za prijímanie opatrení a plnenie úloh, prichádzajú s riešeniami a robia kroky, ktoré vyplývajú zo zadefinovaného plánu,” povedal minister životného prostredia Ján Budaj po prijatí dokumentu. Vláda ho schválila jednohlasne, čo podľa Budaja svedčí o tom, že ministri si naplno uvedomujú dôležitosť témy.

Stratégie sú dôležité v tom, že vytvárajú rámec a usmerňujú činnosť ostatných rezortov, myslí si štátny tajomník rezortu Michal Kiča. „Legislatívne na tom však pracujeme stále, aj keď pre niekoho sú to len menšie zmeny. Podľa novely zákona o odpadoch a kanalizáciách odpadá to, že majitelia domov musia platiť za dažďovú vodu, ktorú by ste museli odkanalizovať. Podľa názoru ministerstva to bola absurdná vec, keď bol niekto v podstate trestaný za to, že si zadržiava vodu na pozemku a robí niečo, čo je environmentálne žiaduce,“ zdôraznil Kiča.

„Pripravujeme tiež veľkú novelu zákona o vodách a v nej bude zmena paradigmy nakladania s vodou v krajine. Rieši to nielen urbánne prostredia, ale krajinu ako celok,“ dodal.

Ľudia si podľa neho meniacu sa klímu čoraz viac uvedomujú. Adaptačné opatrenia sú pre nich lepšie uchopiteľnejšie než opatrenia na znižovanie emisií, myslí si. „Ak budú mať ľudia sud na dažďovú vodu a tieniace rolety ľahšie si uvedomia, že to má pre nich prínosy a život bude s týmito opatreniami znesiteľnejší.

Slovensko musí riešiť sucho

Práve sucho môže byť podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) pre Slovensko problémom. Krajina nie je pripravená sucho riešiť a nedokáže znížiť hrozby pre životné prostredie a spoločnosť. Chýba systém indikátorov na sledovanie situácie a pre boj proti suchu neexistuje ani ucelená stratégia, konštatuje NKÚ v správe, ktorá pokrýva obdobie od roku 2018 do roku 2020.

Kontrolóri poukázali na to, že Slovensko v súčasnosti nemá vypracovanú stratégiu manažmentu sucha, i keď rezort životného prostredia považoval viaceré dokumenty pre oblasť sucha za strategické. Problematika sucha v nich však nie je riešená komplexne a systémovo.

Základom pre prijatie adekvátnych opatrení je vyhodnotenie období sucha, ktoré sa v krajine vyskytli v minulosti. Ako však úrad zistil, rezort životného prostredia množstvo dát nespracovával a nevyhodnocoval. Taktiež neboli identifikované oblasti s potenciálnym ohrozením výskytu sucha. „Zber a vyhodnocovanie údajov je dôležité aj z hľadiska budovania systému včasného varovania, ktorý bol na Slovensku zavedený len čiastočne,” uviedli kontrolóri v správe.

To, že rezort životného prostredia nevyhodnocoval dáta, prispelo podľa úradu k tomu, že opatrenia prijaté na zvládanie sucha smerovali do celého územia Slovenska a nie do oblastí, ktoré sú suchom ohrozené najviac. NKÚ preto odporúča posilnenie pozície envirorezortu. “Je potrebné, aby rezort vystupoval ako kľúčový hráč a aby odporúčania, ktoré v tejto oblasti vydá, boli pre partnerov záväzné, brané vážne,” dodal Andrassy.

Stavebný sektor je podľa Komisie zodpovedný za viac ako 35 percent celkového objemu odpadu v Európe a za približne 36 percent emisií. Problémom sú aj takzvané zabudované emisie v budovách. Tie vznikajú pri výrobe použitého stavebného materiálu, výstavbe, rekonštrukciách a demontáži budov. Takéto emisie však môžu tvoriť až 67 percent z celkových emisií v rámci celého životného cyklu budov. Znížiť zabudovaný uhlík môže aj obmedzenie demolácií, zváženie tvaru budovy či optimalizácia efektívnosti a štruktúry materiálov.

Emisie v budovách sú globálnym problémom

V Európe predstavujú zabudované emisie jedenásť až dvadsať percent všetkých emisií. Nie je to však len európsky problém. Zabudované emisie tvoria podľa Environmentálneho programu OSN (UNEP) približne jedenásť percent celosvetových emisií. Emisie v stavebníctve boli preto predmetom diskusií aj na poslednom klimatickom samite COP26 v Glasgowe.

V rámci COP26 zahrnulo 136 krajín dekarbonizáciu budov do svojich cieľov v oblasti klímy alebo do svojich národných záväzkov (Nationally Determined Contributions  – NDC).

Dobrou správou je, že 80 z týchto krajín má nejaké normy týkajúce sa emisií budov na národnej alebo regionálnej úrovni a v 43 krajinách sú tieto limity záväzné. Nie je až takou dobrou správou, že 82 percent odhadovaného populačného rastu do roku 2030 sa očakáva v krajinách, ktoré nemajú záväzné pravidlá ohľadom emisií v stavebníctve a budovách.

V recyklácii stavebných odpadov patrí Slovensku predposledné miesto v Európe. Na stavbách sa zrecykluje alebo znova použije niečo cez polovicu odpadov, čo je hlboko pod európskym priemerom, ktorý je 82,2 percenta. Úroveň recyklácie odpadu zo stavieb na Slovensku dokonca za posledné roky poklesla. Vláda preto zaradila reformu nakladania s odpadom medzi míľniky, ktoré musí Slovensko splniť, ak chce čerpať peniaze z Plánu obnovy a odolnosti.

Slováci chcú renovovať udržateľne. Na špičkové technológie však nemajú dosť peňazí

Slováci chcú podľa prieskumu pri obnove svojich domovov šetriť klímu a používať udržateľné výrobky a materiály. Investíciám do dlhodobých a udržateľných riešení, akými sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá, však bránia nižšie príjmy.  

Napravenie restov

Reforma nakladania s odpadom je prierezová a bude sa týkať všetkých investícií v stavebníctve, ktoré sa majú realizovať z Plánu obnovy a odolnosti, povedal štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča na diskusii organizovanej portálom EURACTIV Slovensko. „Tých nebude málo, lebo budovať a rekonštruovať sa budú školy, nemocnice, ale aj rodinné domy,“ upresnil.

Slovensko má v oblasti nakladania so stavebným odpadom veľký dlh. Podľa Kiču je to veľká škoda, keďže tým prichádzame o cenné suroviny, ktoré by mohli byť opätovne využité v stavebníctve.

„Okrem toho, že tým zaťažujeme životné prostredie, neplníme si ani záväzky vo vzťahu k Európskej únii. Je preto kľúčové, aby sme tento dlh dobehli,“ hovorí k pripravovanému zákonu Kiča. Motiváciou vlády je tiež naplniť Akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorý predstavila Európska komisia ešte v roku 2020.

Viac recyklácie a predchádzanie vzniku odpadu

Keďže Slovensko je dlhodobo na chvoste v miere recyklácie stavebných odpadov, hlavným cieľom zákona je zvýšiť potenciál obehovej ekonomiky v oblasti stavebného odpadu a sektoru stavebníctva, píše ministerstvo v návrhu. To by malo viesť k vyššej miere recyklácie a predchádzaniu vzniku stavebného odpadu.

Producent musí po novom zhodnotiť alebo recyklovať najmenej 70 percent hmotnosti odpadu zo stavby alebo z demolácie. Povinnosť sa týka len väčších stavieb – od 300 metrov štvorcových zastavanej plochy. Stavby do 300 metrov štvorcových by mali byť od nových povinností oslobodené, keďže pri týchto vzniká odpad menšieho rozsahu.

Za stavebný odpad sa po novom považuje odpad z demolácií, ktorý vzniká pri stavebných prácach, pri úprave, údržbe stavieb alebo ich odstraňovaní. Novým pojmom je selektívna demolácia, čo je činnosť, pri ktorej sa určí postup pre zabezpečenie triedenia odpadu. Podľa návrhu by mal stavebník alebo producent odpadu triediť stavebný odpad priamo na mieste stavby. Recyklovaný materiál má následne „prednostne využiť vo svojej činnosti ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú,“ hovorí návrh zákona.

Stavebník tiež musí preukázať, že má zmluvu o nakladaní s odpadom ešte predtým, než začne stavať alebo búrať. Musí tiež tri dni pred uskutočnením demolačných prác oznámiť príslušnému okresnému úradu spôsob selektívnej demolácie a údaje o predpokladanom množstve a type stavebného odpadu. Po 30 dňoch od ukončenia demolačných prác je zas povinný  oznámiť príslušnému okresnému úradu, ako s odpadom naložil.

Podľa ministerstva sa firmám môžu zvýšiť náklady na vyššie spracovanie stavebného odpadu a potreba skladovacích kapacít. Na druhej strane sa im znížia náklady na nákup niektorých nových stavebných materiálov, ktoré bude nahrádzať recyklát, uvádza rezort v analýze dopadov.

Nová smernica určí povinné energetické štandardy aj pre existujúce budovy

Podľa uniknutého návrhu smernice by mali všetky novo postavené budovy po roku 2030 produkovať nulové emisie. Minimálne energetické štandardy budú musieť spĺňať aj existujúce budovy prechádzajúce rekonštrukciou.

Vodík má byť chýbajúcim dielikom skladačky pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality Európskej únie do roku 2050. Má ozeleniť ťažký priemysel a nákladnú dopravu, teda odvetvia, v ktorých sa emisie znižujú veľmi zložito. O jeho využití intenzívne diskutovali krajiny aj v novembri na konferencii OSN o klíme COP 26. Jeden z hlavných pilierov plánu, ku ktorému sa prihlásilo aj Slovensko, ráta s vodíkom, ktorý bude do roku 2030 celosvetovo dostupný, obnoviteľný alebo nízkouhlíkový.

Kľúčom je radikálne zníženie ceny

Rozvoj vodíka naprieč sektormi bude vyžadovať jednotný politický prístup a plánovanie. Aktérom diskusie o vodíku bola aj Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA). Tá vytvorila podrobnú analýzu trhu pre výrobu vodíka. Predstavila súbor nástrojov, ktorý by mal pomôcť urýchliť zavádzanie politík kľúčových pre rozvoj vodíkových technológií na medzinárodnej úrovni.

„Analýza ukázala, čo je potrebné urobiť, aby sa vodík stal významnou súčasťou budúceho energetického mixu. Súkromný sektor a tvorcovia politík môžu teraz vytvoriť cestu k ekologickému vodíkovému hospodárstvu ” povedal šéf pre energetiku základných priemyselných odvetví a člen výkonného výboru Svetového ekonomického fóra Roberto Bocca.

Hoci sú viaceré vodíkové projekty na svete, ceny vodíka nie sú v súčasnosti konkurencieschopné. Znížiť cenu vodíka by pomohli lacnejšie elektrolyzéry a energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov, myslí si analytička Bridget van Dorsten. Cena zeleného vodíka sa dnes pohybuje okolo päť eur na kilogram. Európska únia chce do roku 2030 znížiť náklady na jeho výrobu pod 1,8 eur za kilogram.

„Bod zlomu by nastal v momente, kedy by sme dokázali vyrábať vodík za jedno euro za kilogram,“ povedal odborník na vodík z nemeckého think-tanku Agora Energiewende Gniewomir Flis pre portál EURACTIV.

Čo prináša reforma plynárenstva? Komisia predstavila detaily

Európska komisia zverejnila očakávaný návrh reformy plynárenského sektora. Jej cieľom je presmerovať Európu od fosílneho plynu k udržateľnejším alternatívam.

Nie je vodík ako vodík

Vodík má pomôcť pri prechode k udržateľnej energetike. Jeho rýchly rozvoj by mal perspektívu najmä v letectve, medzinárodnej lodnej doprave a v ťažkom priemysle, teda tam, kde je energetická náročnosť vysoká a znižovanie emisií najťažšie. Avšak 96 percent dnešnej produkcie predstavuje takzvaný šedý vodík, ktorý sa vyrába z fosílnych palív. Výroba šedého vodíka je veľkou záťažou pre klímu – pri výrobe jedného kilogramu vodíka z fosílnych palív sa uvoľní  viac ako päť kilogramov CO2.

Pre Komisiu je preto prioritou rozvoj vodíka vyrábaného z obnoviteľných zdrojov najmä s využitím veternej a slnečnej energie. Odhaduje, že 24 percent celosvetovej spotreby energie v roku 2050 bude pokrývať práve vodík.

Obnoviteľných zdrojov, ktoré by bolo možné použiť na výrobu zeleného vodíka však zatiaľ nie je dostatok. Alternatívou má byť aj nízkouhlíkový, takzvaný modrý vodík vyrábaný zo zemného plynu, pri ktorého výrobe sa emisie CO2 zachytávajú a uskladňujú.

Slovensko pracuje na akčnom pláne

S využitím vodíka pri dosahovaní klimatických cieľov počíta aj Slovensko. Minulý rok vláda schválila Národnú vodíkovú stratégiu, ktorá s vodíkom počíta ako „s komoditou budúcej vyspelej ekonomiky“. Aktuálne pracuje na Akčnom pláne, ktorý definuje opatrenia pre naplnenie cieľov stratégie.

„Ak chceme naplniť smelé plány ako Európskej zelenej dohody a Fit for 55 a dosiahnuť budúcnosť bez emisií, bez vodíka to nepôjde,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík.

Najvýznamnejšie oblasti pre využitie vodíka sú podľa slovenskej stratégie doprava a neskôr aj energetika a služby. Spotreba by mala byť pokrytá prevažne z domácich zdrojov, no ministerstvo hospodárstva v krátkodobom horizonte ráta s jeho dovozom.

„Strategické zmeny čakajú aj keramický a potravinársky priemysel, kde sa predpokladá v budúcnosti cca 80 percentná spotreba modrého alebo zeleného vodíka,“ povedalo Ministerstvo hospodárstva.

Hoci podľa rezortu bude mať vodík potenciál najmä v diaľkovej doprave a pri prepravovaní ťažkých nákladov, jeho využitie nevylučuje ani v osobnej doprave. „To či budú v budúcnosti dominovať vodíkové automobily alebo elektromobily, bude otázkou ďalšieho vývoja a dopytu na trhu. Možno očakávať, že na trhu budú mať ešte miesto i spaľovacie motory,“ upozornil rezort hospodárstva.

Vodík by mohol slúžiť aj na ozelenenie plynárenského priemyslu. „Vodík v plynnom skupenstve je možné primiešať do distribučnej siete zemného plynu, ktorú má SR veľmi dobre rozvinutú,“ konštatuje stratégia.

„Diskutuje sa, koľko percent je výhodné primiešať pre potreby konečných užívateľov. Výrobcovia kotlov však už dnes majú riešenia, kde sa môže spaľovať zmes zemného plynu a vodíka do výšky až 20 percent,“ doplnilo ministerstvo. V obci na juhu Slovenska spoločnosť SPP-D túto technológiu už testuje.

„Skúšame si technologické zariadenia, ako reagujú na vodík, skúšame si spotrebiče, skúšame, ako sa to dotkne odberateľov,” uviedol pre TASR vedúci rozvoja sieťového obchodu v SPP-D Jerguš Vopálenský.

Ministerstvo hospodárstva informovalo, že v priebehu najbližších týždňov Slovenská inovačná a informačná agentúra vyhlási výzvu zameranú na podporu výroby zeleného vodíka.

„Rovnako ako iné dekarbonizačné snahy, tak aj elektrifikácia či využitie vodíka, budú mať v nadväznosti na vývoj situácie na Ukrajine a prípravy reakčných opatrení EÚ významný efekt pre zníženie závislosti slovenskej ekonomiky a celej spoločnosti na dovoze fosílnych energetických komodít z Ruska,“ uzatvoril rezort hospodárstva.

S vodíkom pomôžu jadrové elektrárne

Vyrobiť zelený vodík v slovenských podmienkach však nie je ľahká úloha. Ak chce Slovensko splniť záväzky z Fit for 55, malo by ešte v tejto dekáde zvýšiť jeho výrobu na 120 tisíc ton ročne. Avšak na dosiahnutie takého cieľa by bolo potrebné postaviť fotovoltické a veterné elektrárne s kapacitami 2300 megawattov.

Zdrojom výroby alternatívneho paliva by mohol byť aj nerecyklovateľný komunálny odpad. Spoločnosť Veolia Energia plánuje v Žiari nad Hronom výstavbu dvoch liniek, ktoré by mali zhodnotiť odpad na výrobu syntézneho plynu na výrobu tepla. Plyn, ktorý sa nepoužije v turbíne bude spracovaný na čistý biometán a zelený vodík v objeme 4,7 tisíca ton ročne.

„Technický potenciál výroby vodíka z nerecyklovateľného komunálneho odpadu je 70 tisíc ton ročne,” uviedol pre TASR predseda Národnej vodíkovej asociácie Slovenska Ján Weiterschütz.

Zelený vodík by mali vyrábať aj v Jaslovských Bohuniciach, kde vyrastie nový fotovoltický park. Elektráreň by mala byť v prevádzke koncom novembra 2023 a vyrábať by mala asi 150 ton zeleného vodíka ročne. Využívať by sa mal najmä v autobusovej a nákladnej doprave.

„V súčasnosti neuvažujeme o spotrebovávaní nami vyrobeného zeleného vodíka ako tepelného nosiča a náhrady plynu pri výrobe tepla,“ povedala pre EURACTIV Slovensko líderka komunikácie spoločnosti JAVYS Miriam Žiaková.

Naprieč Európou vznikajú vodíkové údolia

V európskych regiónoch vznikajú „vodíkové údolia“. Sú to miesta, kde sa vodík nielen vyrába, ale aj prepravuje a využíva. Aby sa nástup vodíka urýchlil, potrebujú tieto centrá  väčšiu podporu, tvrdia zástupcovia sektora. 

Partner