Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?

Slovensko čaká znižovanie emisií v energetike a priemysle [EPA-EFE/CHRISTIAN BRUNA]

Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.

Slovensko je na správnej ceste k naplneniu svojich klimatických záväzkov pre roky 2020 a 2030. Uvádza to správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) o slovenskej energetike z novembra 2018.

„Za pozitívnym výhľadom je sčasti proaktívna podpora slovenských verejných politík, ale aj pôvodne nízko nastavené emisné ciele,“ píše sa v správe IEA.

Splnenie emisných cieľov však nie je samozrejmosť – zo strednodobého ani dlhodobého hľadiska. Európska komisia v novembri 2018 navrhla, aby bola európska ekonomika do roku 2050 „klimaticky neutrálna“, teda celkovo bezemisná.

Dnešné pomalé tempo sa môže Slovensku vypomstiť po roku 2030. Slovenská elektroenergetika síce má vďaka jadrovej a vodnej energii slabú uhlíkovú stopu v európskom porovnaní. Vo vykurovaní a v priemysle sa však stále vo veľkom využívajú fosílne palivá – uhlie a zemný plyn.

Národný energetický a klimatický plán

Slovensko si bude v najbližších mesiacoch vytvárať svoju pozíciu k dlhodobej európskej klimatickej stratégii. V blízkej dobe sa musí tiež rozhodnúť, ako sa postaví k znižovaniu vlastných emisií v ďalších desaťročiach.

Svoje záväzky a cestu k nim spíše v národnom energetickom a klimatickom pláne s výhľadom do roku 2030.

Jeho prvú verziu má ministerstvo hospodárstva zaslať Komisii do konca tohto roka, konečnú verziu do konca budúceho roka.

„V energetickej oblasti je základným východiskovým materiálom schválená Energetická politika SR (ktorá definuje hlavné ciele a priority energetického sektora do roku 2035) a Stratégia hospodárskej politiky SR do roku 2030. V klimatickej oblasti vychádza z existujúcej Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a rozpracovaných materiálov, z ktorých je najdôležitejšia Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030 (Envirostratégia 2030),“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk hovorca rezortu Maroš Stano.

Smerom k európskej klimatickej stratégii

Ďalším vstupom pre plán bude štúdia nízkouhlíkovej ekonomiky, ktorú v najbližších mesiacoch predstaví ministerstvo životného prostredia. Formálne či neformálne to bude aj akčný plán transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry v gescii podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Oba materiály sa premietnu do podoby vládnych stratégií v budúcom roku.

„Základným strategickým cieľom je najmä predpoklad udržateľného hospodárskeho rastu a udržateľné zásobovanie energiou, ktoré spočíva v bezpečnej a spoľahlivej dodávke energie za optimálne náklady a v efektívnom využívaní energie pri dôslednej ochrane životného prostredia,“ opisuje Stano predstavu rezortu hospodárstva.

Hornonitrianske bane budú čerpať dotácie a ťažiť uhlie aj po roku 2023

Útlm uhlia sa bude podľa materiálu, ktorý má schvaľovať slovenská vláda, odohrávať v réžii banského priemyslu. Ten má dostať stimuly na zatváranie baní, ale aj na opravu vagónov, pestovanie paradajok, chov sumčeka afrického či výrobu biomasy a bioplastov.

Hovorca dodáva, že „ciele a priority sú stanovené tak, aby napĺňali ciele stanovené pre EÚ vo výške možností národného hospodárstva SR.“

Na základe 27 národných energetických a klimatických plánov vypracuje Komisia konečnú verziu dlhodobej stratégia znižovania emisií do roku 2050. V roku 2020 ju potom Európska únia predloží ako svoj príspevok k plneniu Parížskej dohody o klíme.

Obchodovanie s emisiami a uhlíková daň

Náklady na dekarbonizáciu čiastočne vyčísluje a hradí federalizovaný nástroj pre znižovanie emisií v energetike a priemysle – Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS).

S cieľom zvýšiť ceny povoleniek a znížiť tak motiváciu znečisťovať klímu sa európske inštitúcie dohodli na reforme ETS. Cena jednej tony uhlíka dnes sa zvýšila na 20 – 25 eur a vďaka reforme by mala rásť aj v budúcom desaťročí.

Niektoré štáty navyše zavádzajú uhlíkovú daň, ktorá v zmysle princípu „znečisťovateľ platí“ pokrýva aj sektory mimo ETS – ostatný priemysel, vykurovanie a chladenie, poľnohospodárstvo a dopravu. Pre to, aby bola táto daň na jednotnom európskom trhu naozaj efektívna, by však mala byť európska.

Zavedenie európskej uhlíkovej dane žiada napríklad Francúzsko, ktorého energetika je tiež založená na jadre, ale priemysel ešte uhlíkovo menej intenzívny ako na Slovensku.

Modernizačný fond a derogačný mechanizmus

Kým na Slovensku sa uhlíková daň vzťahuje takmer výhradne len na pohonné hmoty (vo forme spotrebnej dane), ETS pokrýva celé spektrum prevádzok. V roku 2017 priniesol štátu predaj povoleniek 87 miliónov eur.

Budúci rok sa bude Slovensko musieť rozhodnúť, akým spôsobom budú rozdelené financie pre hradenie nákladov na dekarbonizáciu. Rozhodnúť sa musí najmä, ako bude využívať derogačný mechanizmus, teda bezodplatné prideľovanie povoleniek vybraným sektorom, a to výmenou za záväzok, že v hodnote pridelených povoleniek uskutočnia zelené (dekarbonizačné) projekty.

Elektrina, vykurovanie, priemysel. Znečisťovatelia žiadajú viac peňazí na zelené projekty

V budúcom desaťročí bude mať Slovensko prístup k miliardám eur z predaja emisných povoleniek. Už teraz sa rozhoduje, akým spôsobom ich bude rozdeľovať.

Slovensko si musí tiež určiť, či bude o jednotlivých projektoch rozhodovať samo alebo ho presunie na celoeurópsku úroveň. Tej je už podriadený modernizačný fond, do ktorého putujú príjmy z predaja časti povoleniek. Z týchto príjmov sa budú hradiť zelené projekty v jednotlivých členských štátoch.

Slovensko tiež stojí pred dilemou, či zaviesť širokospektrálnu uhlíkovú daň. Za „rozpočtovo neutrálne“ zdanenie uhlíka sa napríklad vyslovuje Envirostratégia, ktorú však ešte neschválila vláda.

Slovenským emisiám dominuje priemysel

Slovensko v roku 2016 vypustilo 41,1 miliónov ton ekvivalentu CO2. Dve tretiny z týchto emisií predstavuje využívanie energie, štvrtinu priemyselné procesy. Zvyšných 10 percent pochádza z poľnohospodárstva a odpadov.

Celkové emisie Slovenska klesli medzi rokmi 1990 a 2016 o 45 percent. Pre porovnanie: v Európskej únii sa v rovnakom období znížili o 22 percent. Na Slovensku klesli emisie vo všetkých sektoroch – s výnimkou dopravy.

Emisie z využívania energie [IEA]

Najväčším znečisťovateľom je na Slovensku priemysel (24,2 percenta emisií), po ktorom nasledujú doprava (22,4 percenta) a výroba elektriny a tepla (17 percent). Zvyšných necelých 40 percent sa delí medzi iný priemysel a spotrebu energie v domácnostiach a v súkromnom sektore.

„Vyše polovica priemyselných emisií pochádza z výroby železa a ocele, pričom najväčším jednotlivým zdrojom je prevádzka U.S. Steel Košice,“ spresňuje správa IEA.

Emisné ciele pre roky 2020 a 2030

Do roku 2020 majú celoeurópske emisie skleníkových plynov klesnúť v porovnaní s rokom 1990 a podľa európskej legislatívy o 20 percent. Odhady Európskej komisie hovoria, že v skutočnosti klesnú výraznejšie.

Pre rok 2030 existuje starší celoeurópsky cieľ 40 percent. Ak však Únia dosiahne tento rok aktualizované ciele pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť, celkové emisie by sa mali od roku 1990 znížiť o 45 percent.

Právne záväzné emisné ciele Európska únia Slovensko
Celkové emisie 1990 – 2030 -40 %
Emisie v ETS 2005 – 2030 -43 %
Mimo ETS 2005 – 2030 -30 % -12 %

 

V rámci Parížskej dohody sa Európska únia zaviazala znížiť svoje emisie v období 2005 – 2030 v ETS o 43 percent, v sektoroch mimo ETS o 30 percent.

Slovensko má svoj špecifické záväzky iba v sektoroch mimo ETS, keďže ETS je federalizovaný. Do roku 2020 môže emisie v sektoroch mimo ETS zvýšiť o 13 percent, do roku 2030 ich má naopak znížiť o 12 percent (všetko v porovnaní s rokom 2005). Podľa odhadov však v skutočnosti klesnú do roku 2020 o 23 percent. Slovensko teda svoje záväzky v sektoroch mimo ETS spĺňa už dnes. Svoje emisie môže dokonca ďalej zvyšovať alebo predať kredity na znečisťovanie iným štátom.

Financovanie v budúcom desaťročí

Z predaja povoleniek v ETS má štát významné príjmy. V rokoch 2012 – 2016 mu priniesli ročne od 12 do 85 miliónov eur – v závislosti od cien emisných kvót na trhu. V roku 2017 štát podľa výročnej správy Environmentálneho fondu zinkasoval 87 miliónov eur. Výdavky Envirofondu – teda financie na zelené projekty – však dosiahli len 48 miliónov eur. Zvyšné peniaze sa využívajú v štátnom rozpočte na iné účely.

Po roku 2021 bude možné financovať zelené projekty okrem Envirofondu aj z modernizačného fondu a z derogačného mechanizmu. K obom majú prístup znečisťovatelia, čo im umožňuje získať späť časť prostriedkov vynaložených na povolenky (modernizačný fond), respektíve ich vôbec neodvádzať (derogačný mechanizmus).

Európa smeruje k nulovým emisiám. Ako sa pripravujú košické železiarne?

U.S. Steel Košice hľadá spôsob, ako znížiť budúce náklady na znižovanie emisií. V súčasnej podobe ich považuje za „takmer likvidačné“.

Podľa odhadov budú mať slovenské subjekty za 10 rokov prístup k približne pol miliarde eur v modernizačnom fonde. Čo sa týka derogačného mechanizmu, Slovenské elektrárne odhadujú, že na Slovensku bude hodnota bezplatne pridelených povoleniek v rokoch 2012 – 2030 predstavovať 2,1 miliardy eur.

Ide o výpočet založený na cene 25 eur za tonu CO2. Ceny povoleniek by však mali byť vďaka nedávnej reforme ETS výrazne vyššie.

Zdanených je 70 percent priemyslu

ETS pokrýva veľkých znečisťovateľov, nie však celú energetiku a priemysel.

OECD v septembri zverejnila štúdiu, podľa ktorej ETS alebo iná forma dane zahŕňa na Slovensku 70 percent emisií z priemyslu. Konkrétne ide o oceliarsky či chemicko-technologický priemysel.

Emisie zo spotreby energie však nie sú zdaňované vo zvyšných 30 percentách priemyslu – týka sa to napríklad výroby automobilov, ktorá potrebuje veľa energie. Ani spotreba energie vo vykurovaní (v rámci energetiky) nepokýva všetko. Ako nedávno upozornil Slovenský zväz výrobcov tepla, do ETS prispieva len časť jeho zákazníkov – 500-600 tisíc z 1,8 milióna.

Zvyšní zákazníci jednoducho nie sú vykurovaní zdrojmi dostatočne veľkými, aby spadali do ETS.

Bude na Slovensku uhlíková daň?

OECD však Slovensku neodporúča zamerať sa na domácnosti, ale na priemysel. Práve tam je podiel nezdanených emisií najväčší – 30 percent.

Vo výrobe elektriny je nezdanených 0 percent emisií (zdaňovanie prostredníctvom ETS), v cestnej doprave 4 percentá (spotrebné dane) a v rezidenčnom a súkromnom sektore 10 percent (spotrebné dane).

Emisie na Slovensku a ich zdaňovanie [OECD]

Návrh Envirostratégie 2030 sa vyslovuje za zavedenie fiškálne neutrálnej uhlíkovej dane.

„Jednou z možností je rušenie výnimiek v spotrebných daniach, či zavádzanie nových daní na zníženie znečistenia. Zdanenie uhlíka v sektoroch dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadov by, spolu so schémou obchodovania s emisnými kvótami, predstavovalo nákladovo efektívny nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov,“ spresňuje dokument ministerstva životného prostredia.

Nastavenie fondov v ETS

Ministerstvo životného prostredia momentálne pripravuje zákon, ktorý určí, kto bude rozhodovať o prideľovaní financií na zelené projekty v rámci derogačného mechanizmu zakotveného v článku 10c smernice o ETS.

„Slovensko má na výber, či zlúči povolenky poskytované bezodplatne producentom elektriny (článok 10c) s modernizačným fondom,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk vedúca sekcie ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková. „V prípade zlúčenia by prišlo k výraznému navýšeniu zdrojov fondu a zároveň by sa mohol využívať zjednodušený proces schvaľovania projektov z prioritných sektorov,“ pokračuje Vašáková.

Naopak, v prípade samostatného využívania článku 10c bude musieť Slovensko do 30.  júna 2019 zverejniť na verejné pripomienkovanie podmienky a detail ponukového konania (aukcie) pre prideľovanie bezodplatných emisných povoleniek oprávneným subjektom.

„V tomto prípade by teda Slovensko muselo implementovať dve paralelné schémy (modernizačný fond a článok 10c). Presun povoleniek opačným smerom, teda z modernizačného fondu do článku 10c), nie je možný,“ dodáva Vašáková.

Inovačný fond pre nové technológie

Analytička Komisie zdôrazňuje, že smernica o ETS zavádza nový „inovačný fond“. Určený je na podporu nizkouhlikových inovácií v energetike (najmä obnoviteľné zdroje), priemysle a skladovaní uhlíka či energie.

Skladovanie uhlíka je dôležité pre technológie zachytávania emisií v sektoroch, kde sa ani v najbližších desaťročiach nebudú dať úplne eliminovať – napríklad v oceliarstve. Rozvoj skladovania energie je zase nevyhnutný pre využívanie obnoviteľných zdrojov závislých od počasia ako veterné turbíny či fotovoltaické panely.

Nová klimatická stratégia: Radikálnu transformáciu zaplatia firmy a domácnosti

Európska komisia zverejnila plán pre bezemisnú ekonomiku do roku 2050. Pred veľkou výzvou stojí stredná Európa, kde sa kombinuje energeticky intenzívny priemysel s nízkymi príjmami.

„Fond bude disponovať cca 10 miliardami eur (pri cene 20 eur za tonu CO2) a bude implementovaný na celoeurópskej úrovni. Tento fond bude podporovať demonštračné projekty inovatívnych technológií vedúcich k výraznému znižovaniu emisií alebo ich predchádzaniu tak v rámci produkcie zelenej energie, ako aj v rámci priemyselných procesov či produktov nahrádzajúcich uhlíkovo náročné produkty,“ informuje Vašáková.

Inovačný fond bude podporovať investície do výšky 60 percent oprávnených nákladov. Prvá výzva na predkladanie projektov je predbežne plánovaná na rok 2020.

Pre envirorezort je prioritou energetika

„Pre každú krajinu je dôležité pripraviť kvalitne vypracovaný a široko odkonzultovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý poskytne strategický výhľad a prioritizáciu investícii do dekarbonizácie ekonomiky v danej krajine. Potenciál na Slovensku určite ostáva v každom segmente, hlavne v priemysle, doprave či zásobovaní teplom,“ približuje Vašáková pohľad európskej exekutívy.

Priority modernizačného fondu

Čo považujú domáci hráči za priority dekarbonizácie na Slovensku?

Pre štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia Norberta Kurillu (nom. Most-Híd) je jednoznačne najnutnejšia dekarbonizácia energetiky.

„Aj keby sme do roku 2030 obmenili celý vozový park a využívali by sme len napríklad elektrické vozidlá, musela by byť aj výroba tejto elektrickej energie nízkouhlíková, respektíve bezuhlíková, aby to malo pozitívny vplyv na zníženie emisií skleníkových plynov,“ vysvetľuje Kurilla pre EURACTIV.sk.

Rezort hospodárstva prízvukuje vykurovanie

Aj ministerstvo hospodárstva kladie veľký dôraz na „modernizáciu energetických zariadení a zmenu palivovej základne“.

„Budovanie nízkouhlíkového hospodárstva je dlhodobou prioritou Energetickej politiky SR,“ tvrdí  jeho hovorca Maroš Stano.

„Podporné finančné programy majú zrýchliť prechod na nízkouhlíkovú ´energetiku´, pričom uhlie by malo byť nahradené iným primárnym energetickým zdrojom. Programy podporujú zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie do energetického mixu výrobcov elektriny a tepla s cieľom dekarbonizácie energetického sektora,“ vysvetľuje Stano.

Keďže elektrina sa už dnes väčšinovo vyrába z nízkouhlíkovej energie, ministerstvo sa chce viac sústrediť na sektor vykurovania a chladenia.

Previazanosť sektorov a rezortov

Opozičný poslanec Karol Galek (SaS) si myslí, že všetky sektory si musia vyhodnotiť svoj potenciál samostatne, avšak ich následné stratégie musia byť navzájom previazané. „V tomto teda neexistuje priorita, keďže ani jeden z nich nie je ostrov,“ hovorí Galek pre EURACTIV.sk.

Tímlíder SaS pre energetiku tiež zdôrazňuje, že hoci plán predkladá ministerstvo hospodárstva, svoju úlohu si musia uvedomiť a prísľuby dať všetci aktéri.

Slovensko stále nevie, koľko obnoviteľných zdrojov môže ešte pripojiť

Parlament schválil nový zákon o zelených energiách, odborná diskusia však trpí nedostatkom technických dát. Ani novej štúdii výrobcov sa nepodarilo zistiť, aký je aktuálny slovenský potenciál.

„V prvom rade by sme sa však vo všetkých oblastiach mali zamerať na maximálne využitie zvyšovania energetickej efektívnosti, ktorá je u nás stále v plienkach a dôsledne vyhodnotiť potenciál domácich bezuhlíkových zdrojov pri výrobe energií,“ dodáva Galek.

Predseda Správnej rady Budov pre budúcnosť Peter Robl prízvukuje, že národný plán musí byť pripravený v úzkej spolupráci s ďalšími relevantnými rezortmi, ako aj so všetkými zainteresovanými stranami. „Slovensko nepotrebuje ďalšiu formálnu stratégiu. Potrebujeme, aby vláda a parlament za národným energeticko-klimatickým plánom v plnej miere stáli,“ vyzval Robl v reakcii pre EURACTIV.sk.

Oceliari chcú prístup k fondom ETS

Miroslav Kiraľvarga, viceprezident U.S. Steel Košice a prezident Republikovej únie zamestnávateľov, upozorňuje, že priemysel je ťahúňom slovenskej ekonomiky.

„Preto by slovenská vláda mala vynakladať značné úsilie pri plnení ambicióznych cieľov EÚ a Parížskej dohody najmä prostredníctvom podpory transformácie priemyselných odvetví, ktorá musí ísť ruka v ruke s dekarbonizáciou v oblasti energetiky,“ vysvetľuje Kiraľvarga.

Varuje však, že pre priemysel je prechod na nízkouhlíkovú výrobu veľmi náročný z hľadiska spotreby energie aj objemu investícií. Viceprezident košickej fabriky preto od vlády očakáva, že v maximálnej miere umožní slovenskému priemyslu prístup k investičným mechanizmom a fondom na európskej úrovni.

„Koniec koncov, prostriedky na tento účel pochádzajú z príjmov z aukcií emisných povoleniek, sú to teda de facto naše zdroje. Je dôležité, aby sa v plnom objeme vrátili späť do priemyslu za účelom spolufinancovania modernizácie energetických systémov či výrobných technológií,“ myslí si viceprezident košických železiarní. Kiraľvarga dodáva, že „podobne ako na európskej úrovni musia národné plány tiež analyzovať energetické potreby a náročnosť takejto transformácie.“

Plynári žiadajú koniec uhlia

Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč očakáva „ambiciózny, realistický a ekonomicky efektívny plán na definitívne zbavenie sa využívania tuhých palív – uhlia v elektrárňach a systémoch centrálnych zdrojov tepla, ako aj uhlia a dreva v starých neekologických kotloch na tuhé palivá v domácnostiach“.

Klepáč podčiarkuje, že ak Slovensko nahradí tuhé palivá obnoviteľnými zdrojmi alebo zemným plynom, bude mať jednu z najmenej emisných energetík v celej EÚ. Potom by mala Komisia podľa neho hľadať potenciál pre výraznejší rozvoj obnoviteľných zdrojov v ostatných krajinách, kde sa tuhé palivá využívajú vo väčšej miere.

Skvapalnený zemný plyn pomôže zdraviu ľudí aj klíme, tvrdí šéf Gas LNG Europe

LNG môže významne znížiť emisie v doprave. Ale v budúcnosti musí aj on stavať na obnoviteľných zdrojoch alebo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, priznáva lobista WIM GROENENDIJK.

„Tam bude implementácia obnoviteľných zdrojov a dekarbonizácia omnoho viac nákladovo efektívna,“ myslí si Klepáč.

Dodáva však, že v doprave je slovenský potenciál pre dekarbonizáciu – teda aj pre obmedzenie využívania zemného plynu – pravdepodobne omnoho väčší ako v energetike.

Ochranári: Znečisťovateľ platí

Podobne ako Kurilla a Klepáč, aj Juraj Melichár považuje za najdôležitejší sektor energetiky. Presnú a kvantifikovanú odpoveď by však podľa neho mala dať štúdia nízkouhlíkovej ekonomiky, ktorú pripravuje envirorezort a ktorá bude základom slovenskej nízkouhlíkovej stratégie 2050.

Národný energetický a klimatický plán by mal podľa národného koordinátora pre verejné financie v občianskom združení Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network obsahovať niekoľko priorít.

Ako prvú uviedol Melichár v odpovediach na otázky EURACTIV.sk energetickú efektívnosť. Ekonomika by sa mala okrem toho dekarbonizovať obnoviteľnými zdrojmi energie s tým, že sa zohľadní ich udržateľnosť, čo sa týka najmä biomasy. Melichár tiež žiada „systematickú a zvýšenú podporu pre samosprávy, komunity a domácnosti“, ktoré využívajú solárnu energiu a tepelné čerpadlá. Dôležitá je podľa neho aj „dôsledná decentralizácia slovenskej energetiky a podpora prosumers“ (malí spotrebitelia energie, ktorí ju zároveň vyrábajú). Melichár za prioritné však považuje aj ukončenie ťažby uhlia do roku 2021 a celkové používania uhlia na Slovensku do roku 2023.

Napokon sa zasadzuje za spravodlivé financovanie energetickej transformácie s dôrazom na princíp znečisťovateľ platí. Na mysli má „najmä zisky znečisťovateľov, ktorý poberajú podporu z verejných financií a takmer nulové environmentálne zdaňovanie v Slovenskej republike“.

Expertné názory z V4

Čo hovoria zahraniční experti? Barbora Vondrušková, projektová manažérka public affairs z českého ČEZ tvrdí, že vo V4 by mala byť prioritou dekarbonizácie nákladová efektívnosť. Obmedzenia emisií skleníkových plynov by podľa nej mali brať do úvahy časové a rozpočtové obmedzenia.

Čo sa týka konkrétne modernizačného fondu ETS, jeho prioritné oblasti sú pomerne dobre definované: energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje. „Transformácia musí však byť dobre vyvážená a mať správne tempo, aby sme sa vyhli nie nevyhnutným výkyvom nákladov a ceny energií,“ dodala pre EURACTIV.sk Vondrušková.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Joanna Maćkowiak-Pandera, predsedníčka poľského združenia Forum Energii za najlepšieho adepta na dekarbonizáciu vo V4 považuje vykurovanie. „Mestské vykurovanie v Poľsku urýchlene potrebuje modernizáciu,“ hovorí Maćkowiak-Pandera, ktorá bola v minulosti zástupkyňou štátneho tajomníka na poľskom envirorezorte. Po roku 2030 už podľa nej nemusia byť k dispozícii eurofondy. Upozorňuje tiež, že vzhľadom na klimatické zmeny bude nutné vykurovacie systémy využívať na chladenie.

Za „samozrejmé“ považuje investície do obnoviteľných zdrojov, ktoré budú podľa nej najlacnejším zdrojom energie do roku 2050 a pravdepodobne aj skôr.

Priority pre modernizačný fond

Pokiaľ ide o modernizačný fond a derogačnú schému, ich hlavnými úlohami by podľa Maćkowiak-Pandera malo byť zvyšovanie energetickej efektívnosti v budovách. „Vzhľadom na škálu potrieb a vysokú prioritu tejto úlohy,“ vysvetľuje expertka. Podľa nej ide o nákladovo efektívnu metódu znižovania emisií.

Za ďalšie priority označila modernizáciu malých mestských vykurovacích systémov, podporu pre občanov, ktorí sa trápia s platením účtov za teplo, ale aj elektromobilitu. „Aj keď bude trvať dlho, kým elektrické autá prispejú k zlepšeniu kvality ovzdušia, stojí za to vytvoriť príležitosti pre jej rozvoj,“ dodáva Maćkowiak-Pandera.

Vyjadrila sa aj k zavedeniu uhlíkovej dane. Zdanenie veľmi emitujúcich zdrojov je podľa bývalej predstaviteľky poľského ministerstva životného prostredia nevyhnutné. „Musíme započítať externé náklady tam, kde sú znečisťovatelia zdrojom znečistenia pre celé komunity. Oni si ich do celkových nákladov nezapočítavajú. V tomto zmysle je daň správnym spôsobom, ako nájsť rovnováhu,“ vysvetľuje Maćkowiak-Pandera.

„V našom regióne myslíme na náklady, zabúdame však na zisky,“ pokračuje. Investície do nových technológií sa však podľa nej určite vrátia späť.

Zmysel uhlíkovej dane

Aj Vondrušková z ČEZ súhlasí so zavedením uhlíkovej dane ako „doplnku k ETS“. Môže podľa nej zabrániť prekrývaniu sa kľúčových cieľov Únie.

Vašáková z Európskej komisie k téme uhlíkovej dane hovorí, že existuje škála možností ako  prostredníctvom štátnej politiky ovplyvňovať investičné rozhodnutia firiem či jednotlivcov. „Tieto nástroje budú hrať mimoriadne dôležitú úlohu v mixe politik, ktoré členské štáty budú zavádzať pre zabezpečenie ekologickej a ekonomickej udržateľnosti prechodu na nízkouhlikové hospodárstvo,“ myslí si Vašáková.

Norbert Kurilla o znižovaní emisií: Uhlíková daň je jednou z možností

Analyzujeme uhlíkovú daň, ktorá by slúžila ako doplnok k obchodovaniu s emisiami, hovorí štátny tajomník envirorezortu NORBERT KURILLA. Na otázky EURACTIV.sk odpovedal po zverejnení návrhu európskej klimatickej stratégie a pred decembrovým summitom COP24 v Katoviciach.

Envirorezort si na Slovensku vie uhlíkovú daň predstaviť. „Zavedenie uhlíkovej dane, ktorá by slúžila ako doplnok k ETS a stanovila by cenu uhlíka je jednou z možností, ktorú analyzujeme a ktorá je navrhovaná ako jedno z opatrení v našej novej Envirostratégii,“ hovorí štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla.

Ministerstvo hospodárstva sa k uhlíkovej dani nevyjadrilo. „Proces dekarbonizácie z globálneho pohľadu si bude vyžadovať značné finančné prostriedky. Preto bude podľa neho potrebné, aby sa na financovaní nákladov potrebných na dekarbonizáciu podieľali všetci účastníci na trhu: súkromné spoločnosti, domácnosti, ale aj štát. Zároveň je potrebné, aby na financovaní dekarbonizačných opatrení bolo možné využívať aj finančné prostriedky zo zdrojov EÚ,“ uviedol hovorca Stano.

Ochranári sú za uhlíkovú daň

Peter Robl a Juraj Melichár uhlíkovú daň otvorene žiadajú.

„Sme za zavedenie environmentálnych daní. Slovensko je dlhodobo kritizované za ich absenciu. Verejné zdroje by sa na dekarbonizáciu / modernizáciu mali použiť v nevyhnutnej miere – na motiváciu k investícii, respektíve použitiu najlepších dostupných technológií,“ hovorí Robl z Budov pre budúcnosť.

Melichár z Priateľov Zeme-CEPA je „za zavedenie uhlíkovej dane a vo všeobecnosti dôsledné uplatňovanie princípu znečisťovateľ platí.“

„Na Slovensku máme niekoľko obrovských znečisťovateľov, napríklad U.S. Steel, Slovnaft, Hornonitrianske bane Prievidza a podobne, ktorí majú čisté ročné zisky v miliónoch, respektíve stovkách miliónov eur a napriek tomu poberajú rôzne formy podpory z verejných financií,“ vysvetľuje aktivista. „Ich dopady na životné prostredie a ako aj spoločnosť celkovo nie sú dostatočne zahrnuté do nákladov ich produkcie. Ide o privatizáciu ziskov a socializáciu strát,“ tvrdí Melichár.

Priemysel je proti ďalšiemu zdaneniu

Proti ďalšej slovenskej či vnútroeurópskej uhlíkovej dani sú naopak opozičný poslanec za SaS, viceprezident U.S. Steel Košice a šéf Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

„Trh s emisnými povolenkami ako cena za uhlík je v tejto chvíli z môjho pohľadu vhodnejším nástrojom na dosahovanie úspor skleníkových plynov ak uhlíková daň. Táto by iba ďalším negatívnym spôsobom ovplyvnila koncové ceny tovarov a služieb pre európskych spotrebiteľov,“ myslí si Galek.

Kiraľvarga je ochotný o uhlíkovej dani v kontexte domácej výroby diskutovať len, ak by mala nahradiť ETS. „Ak by však mala fungovať paralelne a zaťažiť aj inštalácie pod ETS, išlo by de facto o dvojité zaťaženie (zdanenie), s ktorým zásadne nesúhlasíme,“ hovorí viceprezident U.S. Steel Košice a prezident Republikovej únie zamestnávateľov.

Vysvetľuje, že prelomové technológie a inovácie potrebné na dekarbonizáciu priemyslu si budú vyžadovať obrovské investičné náklady. „Investície samotných firiem nebudú dostačujúce a je preto nevyhnutná výrazná spoluúčasť financovania z verejných zdrojov,“ tvrdí Kiraľvarga.

Uhlíková daň na hraniciach Únie?

Uhlíkovú daň si však vie predstaviť na hraniciach európskeho trhu.

„Ak by sa ´uhlíková daň´ aplikovala na importy do EÚ, ktoré nespĺňajú európske environmentálne štandardy – a je nateraz jedno akou formou – budeme ju vítať a podporovať. Vyrovnala by nákladové zaťaženie európskych výrobcov s mimoeurópskymi a zabezpečila by tým v tejto oblasti tzv. level playing field,“ myslí si Kiraľvarga.

Slovenskí teplári volajú po uhlíkovej dani

Za spravodlivé rozloženie finančného bremena medzi všetky domácnosti sa vyslovil Slovenský zväz výrobcov tepla. OECD potvrdzuje, že Slovensko zdaňuje CO2 nedostatočne, odporúča však zamerať sa na priemysel.

O uhlíkovej dani sa na Slovensku hovorí aj v súvislosti s vykurovaním. Šéf slovenských plynárov Klepáč pripomína, že kľúčové systémy centrálnych zdrojov tepla sú vo vlastníctve štátu. „A teda ich dekarbonizácia je vlastne len manažérske rozhodnutie samotného štátu. Podobne to platí pri dotáciách na výrobu elektriny z domáceho uhlia, tam je to tiež politické rozhodnutie štátu,“ dodáva šéf plynárenského zväzu.

Situácia je podľa neho iná len v prípade domácností, ktoré využívajú staré neekologické kotle zhoršujúce stav ovzdušia na Slovensku. „Tu je potrebné citlivo nastaviť dotačný program na výmenu týchto kotlov za nízkoemisné zariadenia. Je však potrebné im dať dotáciu v takej výške, ktorá týmto zväčša chudobnejším domácnostiam, reálne umožní zbaviť sa vykurovania tuhým palivom,“ myslí si Klepáč.

Nepomohla by kvalite ovzdušia

Pokiaľ ide o uhlíkovú daň na emisie, ktoré nespadajú pod ETS, treba si podľa Klepáča uvedomiť slovenský problém s tuhými znečisťujúcimi látkami PM10 a PM2,5.

„Ak by prípadná uhlíková daň ešte viac zvýhodnila lokálne vykurovanie drevom voči ekologickému vykurovaniu zemným plynom, v sektore domácností by to s určitosťou viedlo k ďalšiemu zhoršeniu kvality ovzdušia,“ upozorňuje Klepáč, ktorý pripomína, že ročne na Slovensku predčasne umiera na znečistený vzduch päťtisíc ľudí.

Vysvetľuje, že prípadná uhlíková daň by ešte viac zvýšila rozdiel medzi cenou palivového dreva a zemného plynu, čo by malo za dôsledok ďalšie zvýšenie počtu domácnosti kúriacich tuhým palivom, najmä drevom a ďalšie zhoršovanie lokálnej kvality ovzdušia.

„Prípadná environmentálna daňová reforma by preto mala zvoliť komplexnejší prístup, ktorý zohľadní okrem produkcie skleníkových plynov aj produkciu tuhých znečisťujúcich látok,“ uzatvára Klepáč.