Slovenskú opozíciu rozdeľuje názor na jadrovú energiu aj zemný plyn

Jadrová elektráreň Mochovce. [TASR/Henrich Mišovič]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.

Aktualizované v pondelok 3. februára o 14:33 po vyjadrení Eduarda Hegera (OĽaNO) o zemnom plyne na predvolebnej diskusii EURACTIV.sk k energetike a klíme. 

Slovenské politické strany a hnutia sa v oblasti energetiky a klímy jednoznačne zhodnú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce.

Jednotný názor nemajú na záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050, zavedenie uhlíkového cla na hraniciach EÚ, úlohu zemného plynu ako prechodného paliva a vyššie tempo obnovy budov. Nejednota je však spôsobená s tým, že niektoré politické sily nemajú v týchto témach vyhranený názor alebo svoj názor nekomunikovali. To však nie je prípad budúcnosti zemného plynu. OĽaNO sa s ostatnými jednoducho názorovo rozchádza.

Názorový konflikt majú strany a hnutia v otázke kotlíkovej dotácie, teda dotačnej schémy pre výmenu kotlov za plynové kondenzačné. OĽaNO sa vyslovilo proti jej spusteniu v súčasnej podobe, tú chcú prehodnotiť aj SaS a KDH. Názor SNS nie je známy. Konflikt majú strany a hnutia tiež v otázke nového jadrového zdroja. Kým Sme rodina, SNS a Smer-SD sú aspoň podmienečne za, SaS, Za ľudí, OĽaNO a PS/Spolu sa k nemu vyjadrujú kriticky až odmietavo. KDH nemá jasný názor. Slovenské politické sily sa napokon líšia v názore na boj proti energetickej chudobe. Zatiaľ čo SaS, Sme rodina, Za ľudí, OĽaNO a PS/Spolu sa prikláňajú k nejakej forme nového špeciálneho mechanizmu, KDH a Smer-SD uprednostňujú existujúce nástroje verejnej politiky. SNS sa touto otázkou v programe nezaoberá.

Analyzované strany a hnutia

EURACTIV.sk si dal za cieľ analyzovať postoje tých strán a hnutí, ktoré majú v posledných dvoch prieskumoch verejnej mienky od agentúr Fokus (zverejnených 26 januára 202016. januára 2020) a AKO (zverejnených 10. januára 202026. novembra 2019) volebné preferencie na úrovni aspoň päť percent a teda majú šancu na zastúpenie v Národnej rade SR. Portál pritom vychádzal z programov strán a hnutí, z pološtruktúrovaných rozhovorov s gestormi pre energetiku a klímu v jednotlivých stranách a hnutiach, ktorí v nadchádzajúcich voľbách aj kandidujú, prípadne z emailovej komunikácie s nimi. Uvedené názory konfrontoval s prieskumom zelených organizácií Klimatický dotazník 2020. Obmedzené množstvo informácií má EURACTIV.sk o postojoch SNS, ktorá síce zverejnila program, ale ani po opakovanom urgovaní neodpovedala na zaslané otázky. Kotlebovci – ĽSNS nezverejnili program, ani neodpovedali na otázky EURACTIV.sk. V analýze preto ich názory nie sú zohľadnené.

Analýza EURACTIV.sk teda zohľadňuje názory SaS, Sme rodina, Za ľudí, SNS, OĽaNO, PS/Spolu, KDH a Smeru-SD (zoradené podľa čísla kandidátky). Volebný program o energetike a klíme z nich nezverejnil Smer-SD, aj jeho zástupca však odpovedal na otázky portálu EURACTIV.sk. Pološtruktúrované rozhovory poskytli Karol Galek (SaS), Štefan Holý (Sme rodina), Liliana Rástocká (Za ľudí), Eduard Heger (OĽaNO), Erik Baláž (PS/Spolu), Caroline Líšková (KDH) a Peter Žiga (Smer-SD). Ich odpovede sú zanalyované podľa nasledovných oblastí: uhlíková neutralita a uhlíkové clo; obnoviteľné zdroje energie; jadrová energia a zemný plyn; a obnova budov a energetická chudoba.

Analýza EURACTIV.sk postoje do istej schematizuje, obsahuje však vybrané citáty, ktoré čiastočne vystihujú špecifiká jednotlivých strán a hnutí.

Uhlíková neutralita a uhlíkové clo

K záväzku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 sa hlási väčšina analyzovaných strán a hnutí vo vládnej koalícii aj v opozícii. Výnimky tvoria SNS, ktorej postoj nie je známy, a SaS, ktorej postoj je nejasný. Aj tieto politické sily však hovoria o potrebe znižovať emisie.

Uhlíková neutralita, teda celkovo nulové emisie, v roku 2050 je kľúčovým cieľom Európskeho zeleného dohovoru, ktorý v decembri 2019 navrhla Európska komisia. Aktuálne sa k nej hlásia všetky štáty Európskej únie vrátane Slovenska a s výnimkou Poľska.

Program SaS sa o záväzku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 nezmieňuje. Postoj strany k tomuto cieľu je nejasný. „Uhlíková neutralita je pre SaS veľmi dôležitá (…) My však uprednostňujeme cestu pred cieľom. Dnes nevieme, ako môže Slovensko dosiahnuť uhlíkovú neutralitu,“ vysvetľuje v rozhovore pre EURACTIV.sk podpredseda strany Karol Galek. Upozorňuje, že hlavným problémom nebude energetika, ale napríklad doprava a vykurovanie. Hoci sám si myslí, že „Slovensko uhlíkovú neutralitu dosiahne skôr ako v roku 2050“, rok 2050 považuje zo strany vlády za „populistické vyhlásenie bez toho, aby sme mali nastavenú cestu k nemu“. V Klimatickom dotazníku 2020 z 22. januára sa však SaS k roku 2050 prihlásila.

Poľsko sa k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 nepripojí, ostatní sa dohodli

K uhlíkovej neutralite do roku 2050 sa nakoniec zaviazali aj Česká republika a Maďarsko. Presvedčil ich prísľub akceptácie národnej voľby energetického mixu a zmienka o jadrovej energii.

Sme rodina vo svojom programe považuje za potrebné, aby členské štáty EÚ „prešli na nulovú uhlíkovú stopu do roku 2050“. V rozhovore pre EURACTIV.sk tieňový minister financií a člen predsedníctva hnutia Štefan Holý objasňuje, že reč je o uhlíkovej neutralite. Program Za ľudí sa tiež hlási k záväzku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Hoci program SNS takýto záväzok neobsahuje, súhlasí s ďalším znižovaním emisií skleníkových plynov. „Podporujeme zníženie uhlíkovej stopy v národnom hospodárstve (ekologická doprava – železnice, cyklotrasy, električky, trolejbusy, elektromobily, lodná doprava). Podporujeme domácich producentov, čím znižujeme potrebu dovozu produktov,“ uvádza.

Eduard Heger z hnutia OĽaNO v nezverejnenom rozhovore pre EURACTIV.sk súhlasil so záväzkom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Tento cieľ však považuje za nerealistický. „Keď vidím ako jednotlivé krajiny robia pokrok, cieľ EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 je prehnaný, preto bude dôležité, aby sa pri dosahovaní tohto ambiciózneho cieľa dbalo na čo najvyššiu efektivitu jednotlivých krokov a opatrení,“ hovorí tieňový minister hospodárstva OĽaNO. V prípade roku 2050 hovorí podobne ako SaS o „populizme“. Heger zdôrazňuje, že „pri napĺňaní cieľov Slovenskej republiky je potrebné, aby sa to dialo postupne a kontinuálne bez zvyšovania záťaže na peňaženky občanov“.

Najambicióznejší je postoj PS/Spolu. „Podporíme ambicióznu klimatickú politiku EÚ,“ píše koalícia v programe s tým, že sa zasadzuje za uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a zníženie emisií o 55 percent do roku 2030 (aktuálne na európskej úrovni platí cieľ znížiť emisie o 40 percent medzi rokmi 1990 a 2030, návrh Európskeho ekologického dohovoru počíta s cieľom 50 až 55 percent). Vo svojej komunikácii je však koalícia nekonzistentná. Podpredseda Spolu Erik Baláž v rozhovore zverejnenom na EURACTIV.sk 9. januára povedal, že cieľ pre rok 2030 by mal byť „čo najvyšší“. Následne spresnil, že by mal byť „niekde medzi“ 55 a 60 percent. „V Klimatickom dotazníku 2020 zverejnenom 22. januára PS/Spolu uviedli, že sú až za 65-percentné zníženie emisií.

Program KDH neobsahuje záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. V nezverejnenom telefonickom rozhovore však členka predsedníctva Caroline Líšková tvrdí, že jej hnutie „nie je proti“ cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050, ale uvedomuje si, že ide o technologicky aj finančne veľmi náročný záväzok. V Klimatickom dotazníku 2020 sa KDH k uhlíkovej neutralite v roku 2050 prihlásilo.

Smer-SD sa k uhlíkovej neutralite v roku 2050 prihlásil ústami premiéra Petra Pellegriniho. Premiér tak urobil vlani po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. V rozhovore pre EURACTIV.sk podpredseda Smeru-SD a minister hospodárstva Peter Žiga hovoril skôr o výzvach. „Na Slovensku sú to energetika, priemysel, doprava, poľnohospodárstvo. Tieto oblasti budú najviac vplývať na to, či budeme vedieť alebo nebudeme vedieť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Pre Slovensko to nebude jednoduché (…) Čo sa týka energetiky, vôbec sa nebojím, že nedosiahneme uhlíkovú neutralitu,“ zhodnotil Žiga.

Rozdiel v názoroch politických síl na uhlíkovú neutralitu v roku 2050 ilustruje ideový konflikt v opozícii. Na jednej strane stoja PS/Spolu a Za ľudí, ktorí žiadajú vyhlásenie stavu klimatickej núdze a znižovanie emisií vnímajú ako ekonomickú príležitosť. Na druhej strane sú SaS, OĽaNO a KDH ktorí upozorňujú na ekonomické riziká a k uhlíkovej neutralite v roku 2050 sa v programe nehlásia. Podpredseda Spolu Erik Baláž v rozhovore pre EURACTIV.sk vysvetlil, že zákon o klimatickej núdzi by mal znamenať, že „každá nová legislatíva a každá veľká investícia by mala podliehať hodnoteniu vplyvu na životné prostredie a produkciu skleníkových plynov“. Baláž si myslí, že „musíme urobiť rázne kroky, aby sme zvládli krízu, ktorej čelíme,“ inak „budeme za to platiť väčšie peniaze v budúcnosti“. Opačné poradie priorít má SaS, ktorá v programe uvádza: „Každému záväzku EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov musí predchádzať dôkladná analýza všetkých dôsledkov tohto opatrenia, jeho dosah na národné hospodárstvo a tvorbu HDP.“

Erik Baláž: Ľudia sú pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia

VOĽBY 2020 | Prioritou je pre neho reforma národných parkov, v energetike či odpadoch sa chce ERIK BALÁŽ spoľahnúť na pomoc odborníkov. Slováci sú podľa neho pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia, nemalo by sa to však dotknúť chudobných.

Tieto rozdiely sa však priamočiaro nepremietajú do názorov na zavedenie uhlíkového cla na hraniciach EÚ. To navrhuje Európsky ekologický dohovor v prípade, že ostatné svetové ekonomiky sa neprihlásia k ambicióznej klimatickej politike. Uhlíkové clo by ich malo jednak primäť znižovať emisie a jednak ochrániť európskych výrobcov na európskom trhu pred výrobkami vyrobenými s nižšími nákladmi a nižšími environmentálnymi štandardmi.

Na Slovensku so zavedením uhlíkového cla súhlasia SaS, Sme rodina, OĽaNO, PS/Spolu, KDH a Smer-SD. Nejasný postoj má strana Za ľudí, názor SNS je neznámy. „Štáty, ktoré majú odlišné kritériá v oblasti výroby či poskytovania služieb, výraznejším spôsobom prispievajú k uhlíkovej stope,“ hovorí Karol Galek zo SaS. Štefan Holý zo Sme rodina: „Či to bude vo forme uhlíkového alebo sociálneho cla, je na diskusiu. Avšak štáty, ktoré nedodržiavajú environmentálne alebo sociálne štandardy, by buď nemali mať prístup na európsky trh alebo by mali byť zásadným spôsobom sankcionované.“ Eduard Heger z OĽaNO súhlasí: „Uhlíkové clo je určite nástroj, ktorý by prinútil aj ostatné kontinenty, aby začali niečo robiť s vysokými emisiami (…) V kľúčových veciach by mali európske štáty hovoriť jedným hlasom, a patrí medzi ne aj klíma.“ V programe PS/Spolu sa zase píše, že podporia „rozšírenie systému obchodovania s emisiami ETS a súčasne zavedenie celoeurópskeho uhlíkového cla na dovozy z krajín, ktoré nemajú rovnaké klimatické ciele ako EÚ“. Podobne uvažuje Caroline Líšková z KDH: Uhlíkovým clom „možno motivujeme aj dovozcov, aby tiež participovali na znižovaní uhlíkovej stopy.“ Napokon sa pridáva aj Peter Žiga zo Smeru-SD: „Uhlíkovú daň, clo alebo tarifu pre import z tretích krajín budeme musieť zaviesť, aby sme vytvorili podmienky pre európskych výrobcov na rovnakej úrovni ako inde vo svete, aby sme našich výrobcov vedeli ochrániť proti oceli vyrobenej za nižších environmentálnych štandardov, aby boli konkurencieschopní.“

Obnoviteľné zdroje energie

Všetky strany a hnutia podporujú rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, široký konsenzus je na budovaní ďalších zdrojov pre solárnu energiu, predovšetkým však lokálnych. Slovensko sa zaviazalo k podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe vo výške 14 percent do roku 2020 a vláda schválila cieľ 19 percent pre rok 2030. Ten ešte musí vyhodnotiť Európska komisia. Podľa platnej európskej legislatívy by mal podiel obnoviteľných zdrojov v celej Únii dosiahnuť 20 percent v roku 2020 a 32 percent v roku 2030. Posledná štatistika Eurostatu za rok 2018 uvádza podiel 12 percent na Slovensku a 18 percent v celej EÚ.

Programy a rozhovory odhalili, kde politické sily vidia potenciál a limity obnoviteľných zdrojov energie (OZE). SaS ho vníma okrem elektroenergetiky v teplárenstve a doprave. Sme rodina síce je za „pripájanie malých zdrojov a rozvoj OZE“, ale „zimný balíček (európska legislatíva navrhnutá v roku 2016 a dnes už v podstate celá schválená) prináša so sebou federalizáciu a socializáciu energetiky v rámci celej EÚ a tiež silnú podporu OZE a potláčanie konvenčných zdrojov, čo má neblahý vplyv na SR.“ Liliana Rástocká zo strany Za ľudí v nezverejnenom rozhovore pre EURACTIV.sk povedala: „Lokálne zdroje by sme mali využívať čo najviac a tak, aby to čo najviac vyhovovalo danému regiónu (…) Po prijatí legislatívy o tom, aby sa nepálilo kvalitné, ale len odpadové drevo, môže byť biomasa doplnkovým palivom vo vykurovaní, ak sa využíva naozaj efektívne.“ SNS sa v programe vyslovuje za rozvoj vodných aj solárnych elektrární. Eduard Heger z OĽaNO považuje za skvelé nástroje Zelenú domácnostiam a lokálny zdroj, ktoré favorizujú solárnu energiu. „Osobne vidím najväčšiu nádej v solárnej energii,“ uviedol Erik Baláž z PS/Spolu. Podľa Caroline Líškovej z KDH majú veľké opodstatnenie solárne zdroje na strechách budov a na miestach, ktoré nie sú využité. Minister hospodárstva za Smer-SD Peter Žiga vysvetľuje, že presadením nového zákona o obnoviteľných zdrojoch chcel ukončiť obdobie, kedy sa žiadne väčšie zdroje nemohli pripájať do distribučnej sústavy. „Otvorili sme možnosti pre ´lokálny zdroj´ s výkonom do 500 kW (pôjde prevažne o solárnu energiu). Ten si môžete postaviť na strechách hypermarketov alebo veľkých priemyselných hál bez toho, aby ste museli splniť ťažké administratívne náležitosti ako pri veľkých zdrojoch. Zároveň sme vytvorili aukčný systém,“ zhodnotil Žiga.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku vzrástol o pol percentuálneho bodu

Ciele pre obnoviteľné zdroje energie pre rok 2020 sa podľa najnovšej štatistiky darí plniť len 12 členským štátom. Na Slovensku v roku 2018 pochádzalo z obnoviteľných zdrojov necelých 12 percent energie, tento rok to má byť 14 percent.

Viaceré politické sily sa prikláňajú k rozvoju veternej energie (SaS, Sme rodina, Za ľudí, PS/Spolu), bioplynu (SaS, SNS, KDH) a geotermálnej energie (Za ľudí, OĽaNO). V prípade všetkých obnoviteľných zdrojov si však uvedomujú nutnosť verejnej akceptovateľnosti (SaS, Sme rodina). „Vietor má na Slovensku potenciál. Treba vytipovať lokality a prísne to posudzovať z hľadiska životného prostredia a vzdialenosti od sídiel,“ hovorí Karol Galek zo SaS. Dodáva, že pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa dá použiť bioplyn vo forme metánu natlačeného do plynárenskej siete. Sme rodina v programe tvrdí, že „SR nemá vhodné lokality na vybudovanie veterných parkov ani vhodné podmienky na fotovoltaiku.“ Štefan Holý sa však v rozhovore povedal: „Všade, kde to bude mať ekonomický zmysel, si viem predstaviť výstavbu či už solárnych alebo veterných elektrární (…) Ak na to sú podmienky a miestne obyvateľstvo s tým je stotožnené, poďme sa o tom rozprávať.“ Liliana Rástocká zo strany Za ľudí by sa „úprimne pozrela na prehodnotenia nášho geotermálneho a veterného potenciálu“ a poukazuje na veternú energetiku, ktorá prechádza pozitívnymi technologickými zmenami. Eduard Heger hovorí, že OĽaNO je „otvorené vetru, ale politicky to netlačí“. V progame spomína hnutie aj geotermálne zdroje. Erik Baláž z PS/Spolu hovorí, že „veterná energia môže mať zmysel“, ak ide o lokality v kotlinách a na rovinách a ak je to výhodné z energetického a ekonomického hľadiska.

Väčšina strán a hnutí zároveň poukazuje na negatívnu skúsenosť s dopadom využívania solárnej energie, malých vodných elektrární a biomasy na ceny energií (SaS, Sme rodina, OĽaNO, Smer-SD) a na životné prostredie (SaS, Za ľudí, KDH, PS/Spolu). Chcú tomu v budúcnosti zabrániť. Tomuto aspektu sa nevenuje len SNS. Karol Galek zo SaS upozorňuje na využívanie ornej pôdy pre fotovoltaické elektrárne a neblahý vplyv dotácií na koncové ceny elektriny. Liliana Rástocká zo strany Za ľudí tvrdí, že budovanie malých elektrární viedlo k „zneužívaniu dotácií“ a „vyslovene až organizovaného zločinu na prírode“. Eduard Heger z OĽaNO vidí za počiatkami dotácií pre fotovoltaiku „korupčné správanie ako vyšité“, na ktoré „dodnes doplácame“. Erik Baláž z PS/Spolu označuje za problém, že „sa rúbu lesy, aby sa z nich vyrábala energia“. Kritizuje malé vodné elektrárne aj silne chemicky ošetrované repkové polia pre výrobu biopalív v doprave, čo vedie k znečisteniu podzemných vôd.

EURACTIV Podcast | Erik Baláž: Jadrová energia nám kupuje čas, budúcnosť je v solárnej

VOĽBY 2020 | V tomto štádiu dáva najväčší zmysel dva bloky v Mochovciach dostavať, hovorí ERIK BALÁŽ. Kandidát koalície PS/Spolu na ministra životného prostredia a energetiky však vidí najväčšiu nádej v solárnej energii.

Caroline Líšková z KDH zdôrazňuje, že nie je za „biomasaker“, ani za výstavbu solárnych elektrární na ornej pôde. KDH – podobne ako SaS – v programe navrhuje nový systém podpory obnoviteľných zdrojov s cieľom minimalizovať dopad na ceny energií. Minister Peter Žiga zo Smeru-SD priznáva problémy s pomalým rozvojom nových zdrojov a dopadmi na ceny, vzájomne však podľa neho súvisia: „Prišiel veľký nárast a začali sme mať problém so stabilitou energetickej sústavy. Zároveň nám to príliš zaťažovalo cenu elektrickej energie, pretože sa zaviedol inštitút tarify za prevádzkovanie systému (…) Potom sa politické garnitúry rozhodli, že ich prestanú podporovať. Nevedeli udržať systém, bola kríza, cena elektrickej energie klesala. Tým pádom stúpala tarifa na prevádzkovanie systému. Fungoval kvázi stop-stav a päť alebo šesť rokov sa nesprevádzkoval na Slovensku žiadny obnoviteľný zdroj.“

Jadrová energia a zemný plyn

Všetky politické sily si želajú dostavbu tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a zároveň takmer všetky (s výnimkou SNS) kritizujú navyšovanie rozpočtu a odklad dokončenia. Náklady sú aktuálne odhadované na 5,67 miliardy eur (oproti pôvodnému odhadu 2,8 miliardy eur). Termín spustenia tretieho bloku bol najnovšie posunutý na koniec roku 2020 (z roku 2012), štvrtý blok má byť spustený približne o rok neskôr.

Karol Galek zo SaS označuje dostavbu za „najväčšiu nášľapnú mínu pre ďalšiu vládu“. „Ak nové bloky v Mochovciach nebudú uvedené do prevádzky, prídu veritelia, ktorí si uplatnia záložné práva a Slovenská republika si bude musieť tento strategický majetok (Slovenských elektrární) ochrániť. Zoštátniť alebo ho za drahé peniaze vykúpiť? Ani jedno nie je pre nás cesta,“ hovorí Galek. Podľa Štefana Holého zo Sme rodina „treba v Mochovciach spraviť hĺbkový audit a zistiť, prečo sa dokončujú pomaly 30 rokov a prečo náklady rastú geometricky“. Eduard Heger z OĽaNO hodnotí stavbu ako „veľmi predraženú a zle manažovanú“. Minister za Smer-SD Peter Žiga na kritiku reaguje slovami, že „za posledných desať rokov bola stavba vykonaná tak, že Mochovce sa dajú spustiť.“ Nášľapná mína by podľa neho bola, keby sa nedali spustiť a Slovensku by ostal drahý „skanzen“. Erik Baláž z koalície PS/Spolu a Liliana Rástocká zo strany Za ľudí svorne tvrdia, že dostavba atómky Slovensku „kupuje čas“, kým sa výrazne zvýši podiel obnoviteľných zdrojov.

Expert Sme rodina vidí budúcnosť v novej generácii reaktorov: Jadrová energia nie je drahá

VOĽBY 2020 | Atómová energia je vysoko výkonná, uhlíkovo neutrálna a cenovo stabilná, tvrdí ŠTEFAN HOLÝ. Tieňový minister Sme rodina sa obáva, že nová európska legislatíva oberie štáty o právomoci v určovaní energetického mixu aj cien.

Za nový jadrový zdroj sa vyslovujú SNS a Sme rodina, ktorá dokonca hovorí o experimentálnych technológiách. Smer-SD ho z pozície štátu podporuje podmienečne. K novému zdroju sa kriticky vyjadrujú SaS, Za ľudí, OĽaNO a PS/Spolu. KDH naň nemá vyhranený názor.

Sme rodina chce výhľadovo rozvíjať štvrtú generáciu jadrových reaktorov (v súčasnosti sa do prevádzky vo svete uvádza len tretia generácia), malé modulárne reaktory (prvé modely stále čakajú na svoje spustenie komerčnej výroby), ako aj jadrovú fúziu (dnes existujú len experimentálne projekty). „Keď budeme robiť víziu na 30 rokov dopredu, nemala by byť spiatočnícka. Toto chceme naším programom povedať. Nemali by sme abstrahovať od nových technológií. To neznamená, že ich máme zajtra nakúpiť,“ vysvetľuje Štefan Holý. Tieňový minister Sme rodina zároveň prízvukuje: „Na Slovensku chýba odborná diskusia – nie politická – o ideálnom energetickom mixe v budúcnosti, z toho vyplývajúca stratégia plánovania a výstavba nových zdrojov a sietí…. Každý zdroj, či už obnoviteľný alebo jadrový, má svoje ´pre´ a ´proti´.“

Peter Žiga zo Smeru-SD v emailovej komunikácii s EURACTIV.sk prostredníctvom svojho hovorcu Maroša Stana uviedol, že súhlasí s rozvojom jadrového zdroja, ak to bude ekonomicky udržateľný projekt, čo sa odvíja od vyššej ceny elektriny. Podporu štátu pre rozvoj nového zdroja naopak odmieta SaS. „Nebudeme podporovať účasť štátu na výstavbe ďalších atómových elektrární na území Slovenskej republiky. Súkromnej výstavbe, financovaniu a prevádzkovaniu však štát brániť nebude,“ uvádza jej program (postaviť dnes atómovú elektráreň bez finančnej a politickej podpory štátu je dnes ťažko predstaviteľné). Novú atómku odmieta aj Liliana Rástocká zo strany Za ľudí: „Od týchto (jadrových) zdrojov sa už jednoducho posúvame ďalej.“ Eduard Heger z OĽaNO tvrdí, že po dostavbe Mochoviec nebude potrebný nový zdroj. „Úsilie bude treba sústrediť do OZE,“ dodáva. PS/Spolu sa v programe zaväzuje: „Nebudeme plánovať ani nepodporíme výstavbu nových veľkých jadrových blokov.“ Podľa Caroline Líškovej z KDH by sa po dokončení Mochoviec mala spustiť veľká diskusia o budúcnosti. Zatiaľ hnutie nevie povedať, či je za výstavbu ďalších jadrových zdrojov.

Úlohu zemného plynu ako prechodného paliva spochybňuje len OĽaNO nespochybňuje nikto a všetky politické sily s výnimkou SNS považujú za odôvodnené verejné investície do infraštruktúry na úrovni medzinárodnej prepravy plynu. SaS a OĽaNO však na distribučnej úrovni spochybňujú pripravovanú dotačnú schému na výmenu kotlov za plynové (kotlíkové dotácie), KDH ich chce prehodnotiť. PS/Spolu pre investíciu do infraštruktúry stanovuje podmienku dekarbonizácie plynárenstva.

V Európskej únii sa diskutuje o odôvodnenosti financovania plynárenskej infraštruktúry z verejných prostriedkov a zároveň o podpore dekarbonizácie plynárenského priemyslu. O výrazných obmedzeniach vo financovaní plynárenských projektov od roku 2022 už rozhodla Európska investičná banka, ich financovanie úplne vylučuje návrh Fondu spravodlivej transformácie z dielne Európskej komisie. Európska komisia a viacero členských štátov napriek tomu počíta s udržaním podielu zemného plynu na energetickom mixe do roku 2030 vzhľadom na jeho nižšiu uhlíkovú stopu v porovnaní s uhlím. Slovenské ministerstvo životného prostredia medzitým pripravuje spustenie kotlíkovej dotácie financovanej z eurofondov a štátneho rozpočtu. Ako píše portál Oplyne.info spravovaný spoločnosťou SPP – distribúcia, nastavenie schémy stále nie je dokončené. Podľa portálu Operačného programu Kvalita životného prostredia budú domácnosti z kotlíkovej dotácie podporené až vo vykurovacej sezóne 2020/2021. Cieľom schémy je zemným plynom nahradiť palivá škodlivejšie pre ovzdušie, keďže jeho znečistenie na Slovensku pochádza najmä z lokálnych kúrenísk.

Karol Galek zo SaS vysvetľuje: „Slovensko je veľmi silno plynofikované. U nás preto bude hrať zemný plyn veľmi dôležitú úlohu. Aj v prípade zemného plynu by sme však mali hovoriť o zvýšení energetickej efektívnosti a tiež o diverzifikácii zdrojov dodávok.“ O financovaní infraštruktúry na prepravu plynu povedal, že „je to otázne“. Na otázku o spustení kotlíkovej dotácie v súčasnej podobe nechcel odpovedať. „Museli by sme to prísne posúdiť. V istých prípadoch môže mať hlbší význam, čo sa týka znečistenia ovzdušia,“ dodal.

Podpredseda SaS: Mochovce sú najväčšou nášľapnou mínou pre ďalšiu vládu

VOĽBY 2020 | Hovoriť o dosiahnutí uhlíkovej neutrality v roku 2050 bez konkrétnych opatrení je populistické, tvrdí KAROL GALEK zo SaS, hoci sám si myslí, že Slovensko sa k nej dostane aj skôr.

Program Sme rodina sa zasadzuje za „zmenu palivovej základne z tuhých palív na zemný plyn, respektíve nízkosírne palivá“ a za „výmenu starých, technologicky zastaralých a neefektívnych malých kotlov na tuhé palivá používaných v domácnostiach za moderné, efektívne s vysokou mierou tepelnej účinnosti“. Štefan Holý k investíciám štátu do súkromných firiem vyjadruje kriticky, zároveň však zdôrazňuje, že „náš program je postavený na masívnom rozvoji všetkých typov infraštruktúry“.

Liliana Rástocká zo strany Za ľudí tvrdí, že „tam, kde už je vybudovaná plynárenská infraštruktúra, by sme v záujme vyčistenia ovzdušia možno pokračovali v drobných opatreniach ako výmena kotlov, ale zároveň to musia byť komplexné riešenia, aby sme čo najviac zvýšili energetickú efektívnosť“. Súčasne tvrdí, že plynárenská infraštruktúra „sa dá napĺňať zeleným plynom“. Za podmienky dohody na európskej úrovni si Rástocká vie predstaviť „istú formu podpory, ak to bude mať pozitívny efekt na klímu a zároveň bude vedieť stabilizovať (energetický systém), kým sa nám podarí prejsť na zelené energie“.

Eduard Heger z OĽaNO si nemyslí, že budovanie plynárenskej infraštruktúry na distribučnej úrovni by malo byť podporované z verejných prostriedkov. „Patrí súkromnému vlastníkovi, štát je len do počtu, oni si vypočítajú, kde to má a kde nemá zmysel,“ hovorí o distribučných spoločnostiach. Napriek tomu, že zemný plyn vníma ako prechodné palivo, pýta sa: „Ak chceme byť ekologickí, prečo by sme mali zatraktívňovať plyn?“ O dotačnej schéme pre výmenu kotlov za plynové povedal, že ide o „veľmi zle investované peniaze“, pričom dôvodom je možné inštalovanie nového kotla bez zvýšenia energetickej efektívnosti. Pri preprave plynu je však podpore z verejných prostriedkov naklonený. „Tranzitné poplatky sú zaujímavé, Slovensko by malo držať nohu vo dverách (…) Chceli by sme využívať európske zdroje na podporu investícií,“ vysvetľuje Heger.

Erik Baláž z PS/Spolu vidí „budúcnosť v zemnom plyne minimálne v horizonte niekoľkých desaťročí“. Dodáva, že „nová infraštruktúra je dôležitá z dôvodu diverzifikácie zdrojov“ a „z iných ako verejných zdrojov sa to pravdepodobne nebude dať financovať“. O domácnostiach hovorí, že z hľadiska kvality ovzdušia je „určite lepšie“, ak uprednostnia zemný plyn pred uhlím alebo drevom. „Takže súhlasím s podporou z verejných zdrojov,“ uzatvára odpoveď Baláž. Program PS/Spolu však kladie aj podmienku: „Podpora novej plynovej infraštruktúry bude podmienená a limitovaná vyradením náročnejších fosílnych palív a schopnosťou plynárenského priemyslu predniesť víziu postupnej dekarbonizácie.“

Minister Žiga: Rozhodnutie o možnosti zavážať palivo do Mochoviec príde do dvoch mesiacov

VOĽBY 2020 | V najbližších týždňoch očakáva PETER ŽIGA dôležité rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR aj prvú aukciu na nové obnoviteľné zdroje. Minister hospodárstva v rozsiahlom rozhovore žiada posilnenie kompetencií svojho rezortu o emisie a odpady.

Caroline Líšková z KDH pokladá zemný plyn za vhodný zdroj energie počas prechodu z uhlia a tuhých palív na čisté a obnoviteľné zdroje energie. Za dôležitú preto považuje diverzifikáciu prepravných trás a posilnenie elektrických vedení so susednými štátmi. Na otázku, či je správne výstavbu plynárenskej infraštruktúry financovať z verejných prostriedkov Lišková odpovedala „skôr áno“. V podpore výmeny zastaraných kotlov za plynové by KDH pokračovalo, chcelo by však väčšiu systematickosť: „Niekedy ľudia majú záujem o výmenu kotla, ale nemajú (peniaze) na to zatepliť dom.“

Peter Žiga zo Smeru-SD považuje zemný plyn za prechodné palivo, keďže „obnoviteľné zdroje nie sú definitívnym riešením, pokiaľ nebude vyriešené uskladňovanie elektriny“. Na Slovensku je podľa otázka financovania z verejných zdrojov vyriešená, keďže polovicu prepravcu – Eustreamu má v rukách štát (51 percent) a polovicu súkromný investor (49 percent) s manažérskymi právomocami. Na hypotetickom príklade ilustruje nutnosť štátu angažovať sa vo výnimočných prípadoch: „Keby sa Eustream rozhodol, že plynovod Družba už nemá zmysel a štát by povedal, že to vníma ako otázku energetickej bezpečnosti, štát by do jeho rozhodovania vedel vstúpiť. To by malo platiť aj na európskej úrovni. Štát sa nemôže na dodávky plynu pozerať len z hľadiska biznisu a tranzitných poplatkov, štát musí na ne pozerať z hľadiska energetickej bezpečnosti.“ Na distribučnej úrovni vníma potrebu zmeniť palivovú základňu. „Slovensko je v EÚ druhá najplynofikovanejšia krajina po Holandsku. Dáva zmysel, aby domácnosti kúrili alebo si ohrievali vodu plynom. Kotlíky však nemajú nič spoločné so strategickým rozhodovaním o tom, či máme mať dohody s Rusmi alebo Nemcami,“ uzatvára svoju odpoveď podpredseda Smeru-SD.

Obnova budov a energetická chudoba

Takmer všetky politické sily sa hlásia k cieľu zvýšiť tempo obnovy budov, ktorý navrhuje Európska komisia. Za ľudí, PS/Spolu a KDH dokonca vyčíslili cieľ pre Slovensko. O obnove budov nehovorí len SNS, aj tá však považuje za prioritu energetickú efektívnosť v stavebníctve. Možnosti financovania obnovy budov vidia strany a hnutia vo verejných prostriedkoch (eurofondy a štátny rozpočet), SaS, OĽaNO, PS/Spolu a Smer-SD aj v trhových mechanizmoch (garantované energetické služby) a Sme rodina navyše aj v uvoľnení dlhových pravidiel.

Európska komisia v Európskom ekologickom dohovore navrhuje ročné tempo obnovy budov zdvojnásobiť zo súčasných 0,4 až 1,2 percenta (v závislosti od členského štátu). V iných dokumentoch však odporúča dosiahnuť 3 percentá ročne. Združenie Budovy pre budúcnosť uviedlo 29. januára pre EURACTIV.sk, že na Slovensku je aktuálne ročné tempo 1 percento pri verejných budovách, 2 až 2,5 percenta pri rodinných domoch a 3 percentá pri bytových domoch.

Karol Galek zo SaS zdôrazňuje, že budovy sa významne podieľajú na spotrebe energie. Dotácie sa však podľa neho „často míňajú účinku“. Upozorňuje na možnosť garantovaných energetických služieb. Tie umožňujú súkromnému investorovi urobiť do energetickej efektívnosti budovy verejného alebo súkromného vlastníka investíciu, ktorú vlastník následne spláca z úspor v nákladoch za energie. „Mestá a vyššie územné celky ich môžu využiť na obnovu verejných budov, osvetlenia, čohokoľvek, čím môžu usporiť energie,“ vysvetľuje Galek.

Štefan Holý zo Sme rodina kritizuje, že zdroje na obnovu budov zo štátneho rozpočtu sú „len na úrovni pár desiatok miliónov eur ročne“. „Náš program výstavby nájomných bytov počíta s investíciami v hodnote dve miliardy eur ročne. Navrhujeme, aby bol Štátny fond rozvoja bývania vyňatý z rozpočtu verejnej správy, aby sa z neho stal normálny infraštruktúrny štátny podnik ako napríklad železnice, ktorý spravuje bytovú infraštruktúru a ktorý prechádza normálnym ekonomickým cyklom. Takto nastavený podnik môže generovať dotácie pre obnovu a zatepľovanie jestvujúceho bytového fondu,“ objasňuje Holý.

Slovenskí europoslanci: Európsky ekologický dohovor by mal chrániť chudobných a lesy

Wiezikovi chýba v novom klimatickom pláne EÚ väčší dôraz na ochranu prírody, Hajšel podčiarkuje boj proti energetickej chudobe, Štefanec konkurencieschopnosť a inovácie. Hojsík využil predstavenie dokumentu na kritiku slovenskej vlády.

Programový dokument Za ľudí plánuje „programy obnovy verejných budov, najmä škôl, materských škôl a nemocníc s cieľom prispôsobiť ich klimatickej zmene a znížiť ich prevádzkové náklady a environmentálne dopady“. V Klimatickom dotazníku 2020 sa strana prihlásila k nárastu tempa obnovy verejných budov na tri percentná. Za súčasť obnovy považuje Liliana Rástocká zatepľovanie, vnútornú rekuperáciu a inštalovanie obnoviteľných zdrojov. Čo sa týka financovania, Rástocká zdôrazňuje, že „ak opatrenia nezačneme robiť teraz, o 10 až 15 rokov sa nám to finančne vráti aj dvoj- až trojnásobne.“ Možnosti vidí v „pôžičkách v kombinácii s európskymi zdrojmi, ale aj za podpory zo (štátneho) rozpočtu, keďže je to náš spoločný záujem“.

Eduard Heger z OĽaNO odporúča nástroje ako osveta pre ľudí a pasportizácia (energetický audit) budov. „Mnohé verejné budovy, napríklad v rukách samospráv, nie sú energeticky efektívne (…) Treba rozviazať ruky samosprávam a využiť súkromné investície. Podobne ako SaS hovorí, že „v prípade verejných budov sa treba otvoriť rôznym modelom, v ktorých sa (na obnove) bude podieľať aj súkromná investícia sledujúca návratnosť.“ V programe okrem toho OĽaNO navrhuje nasmerovať dotácie z eurofondov na energetické úspory a využitie verejných budov výrobu elektriny a tepla zo solárnej a veternú energie.

Program PS/Spolu si dáva za cieľ „do roku 2022 dosiahnuť trojpercentné tempo obnovy verejných budov s rastúcim podielom budov obnovených do energetických tried A, resp. A1 a A0.“ Politika energetickej efektívnosti v sektore bývania a budov by mala smerovať k „inteligentnému paneláku“ či „inteligentnému domu“. Pri obnove verejných budov chce koalícia „podporovať účasť súkromného sektora ako poskytovateľa garantovaných energetických služieb“. Investície do energetickej efektívnosti budov spolu s podporou využitia lokálnych obnoviteľných zdrojov prispejú podľa PS/Spolu k ochrane sociálne slabších vrstiev pred energetickou chudobou. „Preto na ich podporu budú prioritne smerovať zdroje z fondov EÚ a z verejných zdrojov (Štátny fond rozvoja bývania),“ dodáva programový dokument.

Caroline Líšková z KDH považuje systém financovania cez Štátny fond rozvoja bývania za funkčný, mohol by podľa nej fungovať aj pri výstavbe nájomného bývania. „Ide len o to, koľko peňazí zo štátneho rozpočtu do neho možno dať,“ hovorí.

Peter Žiga zo Smeru-SD vysvetľuje, že pre zdvojnásobenie tempa obnovy budov vláda prijala rôzne opatrenia: zatepľovanie v domácnostiach, príprava kotlíkovej dotácie, program Zelená domácnostiam pre investície do obnoviteľných zdrojov, inštitút garantovaných energetických služieb. „V tejto chvíli neviem povedať, či to bude stačiť. Neviem, aký bude apetít a kapacita trhu. V tejto chvíli je niekoľko tisíc verejných budov, ktoré môžu mať ambíciu byť rekonštruované, ale otázka je, či bude mať stavebný trh kapacitu to zvládnuť,“ hodnotí minister. K financovaniu ešte hovorí, že „veľký posun, najmä pri verejných budovách“ očakáva od inštitútu garantovaných energetických služieb. „V najbližšom období môže ísť o trh s dvomi až štyrmi miliardami eur. Prvé projekty prichádzajú len teraz, pretože si to vyžaduje čas,“ dodáva.

Boj proti energetickej chudobe považujú za dôležitý všetky strany a hnutia okrem SNS. Niektoré chcú zaviesť nové špeciálne mechanizmy (SaS a Za ľudí – predplatné na spotrebu, Sme rodina – cenový strop, PS/Spolu – kompenzácie, OĽaNO – konzultácie a finančný bonus). Iné ju zase vidia ako súčasť širšieho poňatia chudoby a spoliehajú na existujúce nástroje (KDH, Smer-SD). Najdetailnejšiu predstavu majú SaS a Za ľudí.

EURACTIV Podcast | Peter Žiga: Emisie a odpady by mal riešiť rezort hospodárstva

VOĽBY 2020 | Minister hospodárstva za Smer-SD, ktorý do parlamentu kandiduje zo 6. miesta, chce prebrať kompetencie rezortu životného prostredia. Súhlasí s uhlíkovou neutralitou v roku 2050 aj so zavedením uhlíkového cla.

Hoci boj proti energetickej chudobe je jedným z cieľov navrhovaného Európskeho ekologického dohovoru, Európska komisia odporučila členským štátom, aby si ju samé zadefinovali. Na Slovensku pripravil koncepciu k tejto téme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Medzirezortné pripomienkové konanie však od mája 2019 nebolo vyhodnotené. Slovenské domácnosti podľa údajov Eurostatu za rok 2018 platia v celej Európskej únii najviac zo svojho príjmu na elektrinu, plyn a ďalšie energie – 8,4 percenta.

Program SaS sa zasadzuje za „možnosť predplatného (kreditného) spôsobu odberu elektriny ako nového druhu odčítavania/riadenia spotreby pre energeticky chudobných odberateľov či iné odberné miesta, napríklad s nepravidelným odberom elektrickej energie“. Do predplatného kreditu bude možné zahrnúť postupné vyrovnanie dlhov z minulosti, čo by malo viesť k ďalšiemu zlepšeniu postavenia energeticky chudobných domácností. „Taká domácnosť by si predplatila odber elektriny – vo výške napríklad desať eur – ako v prípade telefonovania cez mobil. Dnešné elektromery dokážu fungovať na tomto princípe,“ vysvetľuje Karol Galek. Chudobné domácnosti by sa podľa neho naučili pracovať s odoberanou energiou a zároveň splácať historické dlhy. „Musí to však byť postavené na dobrovoľnom princípe. V demokracii sa to totiž nedá prikázať,“ upozorňuje podpredseda SaS. Strana chce zároveň dosiahnuť celkové zníženie cien energií znížením politických zásahov energetickej cenotvorby.

Program Sme rodina sľubuje „vytvorenie funkčného konceptu spoločne s ÚRSO, MH SR, MF SR, MSVR, a so zainteresovanými energetickými spoločnosťami a členmi tripartity na odstránenie energetickej chudoby“. Hovorí aj o stanovení „stropu pre platbu za energie pre zraniteľné domácnosti, rodiny s deťmi a dôchodcov“. Štefan Holý vidí viacero možných foriem pomoci: „Môže to byť sociálny program. Alebo to môže mať formu dohody s energetickými firmami, ktoré majú istú mieru dotácií zo strany štátu a mohli by urobiť podporné programy pre ohrozené skupiny obyvateľstva.“

Strana Za ľudí v programe žiada „zavedenie predplateného odoberania elektriny s možnosťou súčasného poskytovania pomoci v energetickej chudobe tak, aby mali domácnosti dostatok bezpečného elektrického tepla a svetla.“ V prípade chudobnejších regiónov a vylúčených spoločenstiev hovorí sľubuje „zavedenie opatrenia na ochranu pred odpojením odberateľov energií v chudobe“. Liliana Rástocká dodáva, že „to nebudú výnimky a priame dotácie, ktoré sa opäť neodkontrolujú (ako v prípade obnoviteľných zdrojov); ľudia dostanú zodpovednosť.“

Program SNS hovorí v súvislosti s touto témou len o „optimálnych cenách“ energií.

Eduard Heger z OĽaNO je opatrnejší: „Treba dobre zadefinovať energetickú chudobu a potom správne nastaviť tarify pre cenu energií. Ak vláda len dáva peniaze, je lenivá.“ Štát môže podľa neho energeticky chudobným domácnostiam pomôcť prostredníctvom konzultácií, zvýšenia energetickej efektívnosti obydlia a dlhodobo udržateľného financovania v réžii spotrebiteľa. „Takého spotrebiteľa vieme podporiť aj finančným bonusom,“ dodáva. V programe hnutie navrhuje jasné vymedzenie pojmu energetická chudoba.

Sedem vecí, ktoré chýbajú v slovenskom energetickom a klimatickom pláne

V návrhu slovenského energetického a klimatického plánu chýbajú opatrenia zo stratégie obnovy budov a podporné mechanizmy. Niektoré opatrenia sú abstraktné, individuálne zdroje tepla sú zbytočne dehonestované a prognózy stoja na vode, píšu KATARÍNA NIKODEMOVÁ a ĽUBICA ŠIMKOVICOVÁ.

Erik Baláž z PS/Spolu chváli opatrenia, ktoré sa už realizujú, keďže podľa neho najviac pomáhajú najchudobnejším: podpora výmeny kotlov či zatepľovanie domov. V programe koalícia spresňuje: „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zváži možnosti zavedenia efektívneho kompenzačného mechanizmu (napríklad cez dávku v hmotnej núdzi) boja proti energetickej chudobe najohrozenejších domácností. Prioritou boja proti energetickej chudobe ostanú investície do energetickej efektívnosti a vo všeobecnosti zvyšovanie príjmov nízkopríjmových skupín obyvateľstva cez znižovanie daní, odvodov.“

Caroline Líšková z KDH je v prípade energetickej chudoby za „systematické riešenia“, napríklad výmenu kotlov. Uvedomuje si, že najchudobnejší obyvatelia si spolufinancovanie nemôžu dovoliť, napriek tomu však podľa nej pôjde o zlepšenie. Riešením podľa nej nie je, že „niekto niečo dostane zadarmo“.

Peter Žiga zo Smeru-SD vníma energetickú chudobu v širšom kontexte, ktorý nesúvisí len s cenami elektriny alebo tepla. „Energetickej chudoby sa dotýkajú všetky opatrenia namierené na sociálne slabšie skupiny (…) Záujmom každej vlády je, aby stúpala úroveň miezd a aby sa podiel účtov za energie na výdavkoch znižoval. Sústredili sme sa na to, aby sme na Slovensku zvýšili priemernú aj minimálnu mzdu,“ hovorí. Na otázku či podporuje zavedenie kompenzačného mechanizmu, odpovedá „asi nie“. Pripomína zákaz štátu, aby štátom vlastnený Slovenský plynárenský priemysel tento rok zvyšoval ceny plynu. „Takýmto spôsobom sme prispeli k znižovaniu energetickej chudoby. Nemám však pocit, že ten smer by mal v znižovaní cien energií, tam je štát limitovaný. Skôr treba zvýšiť príjmy obyvateľstva,“ dodáva Žiga.

K Policy Briefu prispela Katarína Detersová.

 

Zdroje informácií o postojoch strán a hnutí:

Program SaS pre parlamentné voľby vo februári 2020

Rozhovor s Karolom Galekom, podpredsedom SaS, 22. januára 2020

Program Sme rodina pre parlamentné voľby vo februári 2020

Rozhovor so Štefanom Holým, členom predsedníctva Sme rodina, 29. januára 2020

Program Za ľudí pre parlamentné voľby vo februári 2020

Rozhovor s Lilianou Rástockou, gestorkou strany pre životné prostredie, 13. januára 2020

Program SNS pre parlamentné voľby vo februári 2020

Program OĽaNO pre parlamentné voľby vo februári 2020

Rozhovor s Eduardom Hegerom, tieňovým ministrom hospodárstva, 8. januára 2020

Email od Eduarda Hegera, 30. januára 2020

Program PS/Spolu pre parlamentné voľby vo februári 2020

Rozhovor s Erikom Balážom, podpredsedom Spolu, 9. januára 2020

Program KDH pre parlamentné voľby vo februári 2020

Rozhovor s Caroline Líškovou, členkou predsedníctva KDH, 23. januára 2020

Rozhovor s Petrom Žigom, podpredsedom Smeru-SD, 22. januára 2020

Email od Maroša Stana, hovorcu ministra Petra Žigu, 28. januára 2020

Klimatický dotazník 2020, 22. januára 2020