Aj hornonitrianske bane vedia, že uhlie nie je nekonečné

Baníci z bane Nováky. [TASR/Alexandra Moštková]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky

Vláda schválila nový všeobecný hospodársky záujem, ktorý skracuje dotácie na spaľovanie uhlia z roku 2030 na rok 2023. Po sťažnostiach opozície a ochranárov v ňom zrovnoprávnila transformačné projekty baníckej firmy a ostatných predkladateľov. 

Aktualizované v stredu 12. decembra o 12:00 po zasadnutí slovenskej vlády. 

Pôvodný vládny materiál o transformácii hornej Nitry spomína ako jediné projekty ťažobnej firmy Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) a jej materskej spoločnosti Hornonitrianske bane zamestnanecká (HBz).

Podľa návrhu nového všeobecného hospodárskeho záujmu by im mal štát poskytnúť stimuly nielen na zatvorenie baní, ale aj na nové činnosti vrátane pestovania paradajok, chovu sumčeka afrického či výrobu biomasy a bioplastov.

Zástupcovia opozície a ochranárov tento plán kritizovali, lebo podľa nich nerieši transformáciu uhoľného regiónu, ale len jednej firmy.

Na konferencii, ktorá sa konala 6. decembra, však z úst zástupcov odbornej sféry aj baní zaznelo aj vyjadrenie, že projekty baníckej firmy sú najlepšie. „Transformácia baní a diverzifikácia časti ich aktivít je kľúčová pre budúcnosť regiónu. Bane nemôžu skončiť v zmysle, že Kartágo musí byť zničené,“ povedal vedúci Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Richard Filčák.

Vláda zrovnoprávnila projekty

Vláda na svojom zasadnutí v stredu 12. decembra schválila nový všeobecný hospodársky záujem (VHZ), ktorý skracuje dotácie pre spaľovanie uhlia z roku 2030 na rok 2023. Upravený materiál už neobsahuje konkrétne projekty baní.

V schválenom materiáli sa píše, že HBz má zásobník „potencionálnych projektov“ pre udržanie zamestnanosti na hornej Nitre v sektoroch strojárenstva, poľnohospodárstva, transferu technológií, výroby bioplastov či výskumu a vývoja.

Materiál spresňuje, že „všetky tieto zámery majú potenciál prispieť k transformačnému procesu v Hornej Nitre najmä pre udržanie ekonomických aktivít v regióne“.

Zároveň však zdôrazňuje, že „v prípade potreby ich krytia z verejných zdrojov a stimulov budú  realizované za rovnakých podmienok a rovnakým procesom posudzovania a hodnotenia ako projektové zámery ostatných zainteresovaných  subjektov z podnikateľského sektora, municipalít v regióne so zohľadnením maximálnej miery efektívnosti, účinnosti  využitia disponibilných zdrojov.“

Chýbajú investície do výskumu

Pôvodný návrh VHZ bol predmetom diskusie na EURACTIV Stakeholder Forum „Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?“, ktoré sa konalo 6. decembra v Bratislave.

„Tento materiál nerieši baníkov, región. Rieši iba majiteľov baní,“ povedal opozičný poslanec Karol Galek (SaS) o novom VHZ z dielne podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD).

Hornonitrianske bane budú čerpať dotácie a ťažiť uhlie aj po roku 2023

Útlm uhlia sa bude podľa materiálu, ktorý má schvaľovať slovenská vláda, odohrávať v réžii banského priemyslu. Ten má dostať stimuly na zatváranie baní, ale aj na opravu vagónov, pestovanie paradajok, chov sumčeka afrického či výrobu biomasy a bioplastov.

Tímlídrovi SaS pre energetiku v ňom navyše chýbajú aspekty ako výroba tepla z iných zdrojov ako uhlie či konkrétne plány pre investície do inovácií, vedy a výskumu v regióne.

Materiál počas medzirezortného pripomienkovacieho konania, ktoré sa skončilo 6. decembra, tvrdo kritizovali ochranári aj opozícia.

Sporné 12. ťažobné pole

Aktivisti v jednej z pripomienok žiadajú, aby sa aj uhlie prestalo ťažiť v roku 2023. Pôvodný aj schválený materiál však počíta s ťažbou až do roku 2026.

„Otázne zostáva aj 12. ťažobné pole v Novákoch, kde sa predpokladá ťažba až do roku 2033 – 2034,“ hovorí na konferencii Juraj Melichár, národný koordinátor pre verejné financie v združení CEPA-Priatelia Zeme a sieti Bankwatch. Naráža tým na povolenie, ktoré sa snažia HBP získať pre otvorenie nových baní.

Melichár na konferencii požadoval aj zapojenie všetkých relevantných samospráv a miestnych firiem do tvorby akčného plánu pre transformáciu regiónu.

„Aby štát nefundraisoval prostriedky Európskej únie len na projekty HBP, ale na najlepšie projekty pre región,“ vysvetlil Melichár. Akčný plán s venovaný špeciálne projektom má byť vypracovaný v apríli.

Netransparentný výber projektov

Melichár ocenil, že hornonitrianske bane sa zapojili do tvorby akčného plánu transformácie na miestnej úrovni, keďže zo začiatku ho bojkotovali.

Kritizoval však nedostatok transparentnosti v súčasnej fáze plánovania. „Vo februári bane a ich partneri za zatvorenými dverami predstavili niekoľko projektov. Následne, v marci a apríli, začala vláda zbierať projekty vo veľmi zrýchlenom konaní,“ opísal Melichár.

Slovensko má šancu zbaviť sa uhlia medzi prvými

Potrebujeme odpísať zásoby uhlia, píše o návrhu nového všeobecného hospodárskeho záujmu MARTIN HOJSÍK.

Výsledkom bol podľa neho zásobník projektov za 1,2 miliardy eur, ktoré však následne neboli prerokované s miestnymi stakeholdermi.

„Je toto transformácia regiónu alebo jednej súkromnej firmy?“ opýtal sa aktivista.

Gramsci a horná Nitra

Filčák zo SAV, ktorý dokončuje štúdiu o financovaní transformácie hornej Nitry a je členom pracovnej skupiny pre prípravu ďalšieho programovacieho obdobia pre čerpanie eurofondov, vyzval na citlivý prístup k hornej Nitre.

Pripomenul výrok talianskeho marxistického filozofa Antonia Gramsciho z časov, keď sedel v Mussoliniho väzení: „Kríza spočíva práve v tom, že to staré umiera a to nové sa nemôže narodiť.“

To je podľa neho aj prípad hornej Nitry. „Transformácia hornej Nitry nám ukazuje, že prechádzať od starých priemyselných odvetví k novým, nie je také jednoduché,“ myslí si Filčák.

Na uhoľnom priemysle je tam priamo alebo nepriamo závislých asi 7 000 pracovných miest. Aj keď časť pracovníkov pôjde do predčasného dôchodku, „v regióne až toľko práce nie je, a ak je, tak veľmi slabo platená,“ povedal Filčák.

Pozor na science-fiction

Kapacity miestnych malých a stredných podnikov sú podľa Filčáka nízke. „Keby sme sa mali baviť o tom, že vygenerujú 500 až 1 000 pracovných miest, pomaly sa dostaneme do science-fiction,“ podotkol vedúci Prognostického ústavu SAV.

Čo sa týka financovania transformácie, prognostik kritizoval, že napriek ambicióznym plánom v eurofondoch, nie je Slovensko schopné vyčerpať peniaze ani na zatepľovanie budov.

Na nákladoch na transformáciu hornej Nitry by sa mal podieľať štát aj Únia

Na nezmysly, že baníkov treba zamestnať v turistickom ruchu, pri zatepľovaní budov, či voziť ich „Jaguár expresom“ do automobilky v Nitre, treba čo najskôr zabudnúť, píše Peter Čičmanec.

„Musíme sa pozrieť, čo je v daných trendoch kapacita Slovenska, čo sa dá spraviť hneď, čo v strednodobom a dlhodobom horizonte. Nemôžeme zahadzovať starý kabát, pokiaľ nemáme nový,“ povedal auditóriu.

Filčák vyzval na hľadanie rovnováhy medzi záujmami miestneho priemyslu a celej spoločnosti, a medzi zamestnanosťou, životným prostredím a inteligentnou špecializáciou.

Nové ťažobné pole ako rezerva

Do diskusie sa z publika zapojil aj projektový manažér HBP Karsten Ivan. Dvanáste ťažobné pole treba podľa neho brať ako zálohu, ktorá sa môže zísť v časoch energetickej krízy.

„Ak bude kríza, nebudú pracovné miesta, ani lacná energia. Zatiaľ to berte ako rezervu,“ poznamenal Ivan.

Podľa odborníka z HBP sa Slovensko stále spolieha na nákup elektriny v zahraničí vrátane Poľska a Česka. „Ich energetické mixy sú založené hlavne na uhlí, aj ich tlačí Európska únia do znižovania uhlia. Dôležitá otázka je, kde budeme nakupovať energiu,“ podotkol Ivan.

Doplnil, že riešením môže byť zapojenie tretieho a štvrtého jadrového bloku v Mochovciach naplánované na najbližšie dva roky. Termíny dostavby sú však podľa neho neisté. Varoval tiež, „nevieme, či energiu, ktorú vyrobia, totálne nezožerú autá na elektrinu pri nabíjaní“.

Baníci sú dobre pripravení

Ivan považuje za opodstatnené, že v novom VHZ sú len projekty HBP. „Trúfam si povedať, že zďaleka nikto nevie tak dobre dlhodobo plánovať vo svojom odbore ako baníci. Baníctvo je celé o plánovaní,“ povedal v diskusii ich projektový manažér.

„Bane vedeli, že uhlie nie je nekonečné. Dávno, desať rokov dopredu, sa pripravovali projekty, ktoré budú inovatívne, environmentálne, bezodpadové, s vyššou pridanou hodnotou. Tie sa vytiahli zo šuplíkov a prispôsobili sa na realitu dnešnej doby,“ vysvetlil Ivan.

Maroš Šefčovič: Národné reflexy v energetike sú strašne silné

Pre hornú Nitru musíme vybrať projekty, ktoré sa dajú realizovať rýchlo, hovorí podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠ ŠEFČOVIČ. Transformácia uhoľných regiónov podľa neho nesmie mať porazených.

Pripomenul, že na výber projektov do akčného plánu dohliada nadnárodná konzultačná firma PricewaterhouseCoopers.

Ivan zároveň poprel, že by skorší odrub zásob zakotvený v novom VHZ znamenal väčší objem ťažby v kratšom čase. „V súčasnosti sa ročne vyrobí zo spaľovania uhlia 1350 MWh elektriny, návrh nového všeobecného hospodárskeho záujmu hovorí o 800 – 1000 MWh,“ vysvetlil. V tejto súvislosti Ivan priznal, že HBP majú „stále menej baníkov“.

Zabrániť zopakovaniu 90. rokov

Podľa Filčáka zo SAV je veľmi pravdepodobné, že Mochovce budú čoskoro dostavané. Elektromobily sa podľa neho môžu nabíjať z elektriny vyrobenej v noci, ktorá sa dnes nevyužíva.

„Slovensko smeruje k trojuholníku jadro – zemný plyn – obnoviteľné zdroje,“ predpovedá Filčák.

Na druhej strane si Filčák tiež myslí, že vláda musí nájsť spoločnú reč aj s baňami ako kľúčovým hráčom v regióne v záujme diverzifikácie banských aktivít s pomocou eurofondov a cielenej podpory zo štátneho rozpočtu.

„Aby tu nebol taký prepad, aký sme videli napríklad v Martine po roku 1990, kedy sa tam zavreli fabriky,“ vysvetlil prognostik.

Hrozí patová situácia

Ak má byť transformácia hornej Nitry čo najmenej bolestivá, musia nové projekty vytvoriť podľa Filčáka 1500 – 2000 nových pracovných miest. Projekty mimo baníckej firmy sú však „slabé“, zhodnotil.

„Projekty sú viac-menej zamerané na turizmus, majú veľmi nerealistické očakávania, absolútne nesedia s programovaním eurofondov. HBP majú najlepšie kapacity a ich projekty boli najlepšie pripravené, mali vysporiadané vlastnícke vzťahy a projektovú dokumentáciu,“ vysvetlil odborník.

Vyhnime sa nemeckej ceste, vyzývajú slovenskí plynári

Ministerstvo hospodárstva súhlasí s dekarbonizáciou európskej ekonomiky do roku 2050. Neodmietajú ju ani slovenské priemyselné združenia, zdôrazňujú však nákladovú efektívnosť.

Finančný výhľad pre hornú Nitru je podľa neho dobrý už teraz, problémom je nedostatok nápadov. Vyslovil za školenia pre potencionálnych predkladateľov. „Inak to dopadne tak, že tam budú peniaze, ale nie projekty, ktoré vygenerovali dosť pracovných miest, a celé to skončí v patovej situácii.“

Filčák podotkol, že pre hornú Nitru nebude zriadený žiadny špeciálny finančný program. „Každý projekt bude musieť ísť do otvorenej súťaže,“ poznamenal.