Ak má oteplenie spôsobiť len obmedzené škody, musia emisie o 30 rokov klesnúť na nulu

Pohľad na uhoľné elektrárne Neurath I a Neurath II pri Rommerskirchene v Nemecku. [EPA/OLIVER BERG]

Spojené štáty do správy Medzivládneho panelu o zmene klímy presadili zmienku o jadrovej energii. Potom sa od nej dištancovali.

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) pod záštitou OSN v pondelok (8. októbra) vydal správu, v ktorej varuje pred dopadmi klimatických zmien na planétu a ľudstvo. Vedci tvrdia, že zníženie oteplenia z dvoch na 1,5 stupňa Celzia do roku 2100 ochráni obrovský počet ľudí pred jeho ničivými dopadmi.

Udržať otepľovanie na 1,5 stupni v porovnaní s predpriemyselným obdobím si podľa vedcov vyžaduje hlbokú a okamžitú transformáciu vo všetkých spoločenských oblastiach. Emisie oxidu uhličitého musia podľa nich v priebehu troch desaťročí klesnúť na nulu, čo by znamenalo, že množstvo emisií, ktoré človek do ovzdušia vypustí, nebude prevyšovať množstvo, ktoré z atmosféry odčerpá. Vedci zároveň vyzvali národné vlády, aby naplneniu cieľov venovali viac úsilia.

Spolupredsedníčka IPCC Debra Robertsová v tomto zmysle označila najbližšie roky za „najdôležitejšie v našej histórií“.

Zničené ekosystémy a tropické búrky

Správa je 33-stranovou kompiláciou už existujúceho výskumu o klimatických zmenách. Určená je národným vládam. Kedy a ako politici na správu odpovedia, bude mať ďalekosiahle dôsledky na budúcnosť zraniteľných komunít na celom svete.

Ohrozené sú hlavne nízkopoložené ostrovné štáty, ktoré potrebujú koralové ekosystémy pre potravinárstvo a turizmus. Správa hovorí, že rozdiel medzi oteplením o 1,5 a dvomi stupňami Celzia znamená rozdiel medzi stratou 70 – 90 percent korálových útesov na jednej strane a ich kompletným rozpadnutím do roku 2100 na druhej strane.

Cieľom Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 je udržať nárast globálnej priemernej teploty „výrazne“ pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám pred priemyselnom revolúciou a „vyvinúť úsilie“, aby nárast teploty neprekročil 1,5 stupňa Celzia. Tento dvojitý cieľ do dohody pretlačila práve koalícia, ktorej boli malé ostrovné štáty súčasťou. Vedci dodnes nenašli konsenzus, čo by prekročenie jednotlivých úrovní pre planétu znamenalo. Správa IPCC mala na túto otázku vrhnúť viac svetla.

Europoslanci tlačia na znižovanie emisií áut, plyn nepodporili

Podľa Európskeho parlamentu by sa exhaláty CO2 z osobných vozidiel mali do roku 2030 znížiť až o 40 percent. Členské štáty zostávajú rozdelené, výsledok bude zrejme medzi 30 a 40 percentami.

Autori zdôrazňujú, že oteplenie o dva stupne bude znamenať masívnu záťaž pre vodné zdroje a obrábateľnú pôdu, čo môže milióny ľudí priviesť do chudoby.

Oteplenie zmenší ekosystémy stoviek živočíšnych a rastlinných druhov o polovicu a povedie k rozšíreniu tropických búrok od Karibiku až po Filipíny. Varovaním je podľa zástupkyne ostrovného štátu Svätý Krištof a Nevis Ruenny Hayesovej minuloročná tropická búrka Mária, ktorá na inom ostrovnom štáte Dominika zabila 65 ľudí a zničila jeho veľkú časť.

Jeden trilión dolárov ročne

Správa ďalej hovorí, ako by mal vyzerať svet, v ktorom bude možné rast teploty udržať na 1,5 stupni. V tomto svete sa bude 70 – 80 percent energie vyrábať z obnoviteľných zdrojov. Rozšíri sa nukleárna energia a fosílne palivá budú pokrývať iba okolo osem percent energetických potrieb. Uhoľné elektrárne zmiznú úplne.

Na cestách budú dominovať elektromobily, 35-60 percent dopravných prostriedkov bude nízkoemisných alebo nebudú emitovať vôbec.

Splniť stanovené ciele si vyžaduje implementovať rozsiahle programy na transformáciu energetiky, priemyslu, stavebníctva či dopravy. Investovať sa musí aj do odsávania oxidu uhličitého z atmosféry či do opätovného zalesňovania a ochrany existujúcich lesov.

Vedci predpokladajú, že náklady na tieto programy sa budú pohybovať vo výške jeden trilión dolárov ročne až do roku 2050.

Správa jasne uvádza, že oteplenie na úrovni 1,5 stupňa bude mať vážne následky, avšak oteplenie o dva stupne by sa rovnalo katastrofe. Text nehovorí o pravdepodobnosti jedného či druhého scenára. Implementácia všetkých spomenutých opatrení ostáva na politikoch, občanoch a korporáciách.

Emisie stále stúpajú

Reakcie politikov a zákonodarcov by sme sa mali dočkať počas tohtoročného klimatického summitu v Katowiciach a budúcoročného summitu v New Yorku.

Aby sa podarilo otepľovanie obmedziť na 1,5 stupňa, emisie oxidu uhličitého by sa podľa správy museli znížiť o 45 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 2010. V súčasnosti globálne emisie stúpajú.

Európska únia, jedna z klimaticky najprogresívnejších ekonomík, si do roku 2030 dala za cieľ znížiť emisie o 30 percent do roku 2030 a o 77 – 94 percent do roku 2050 (v porovnaní s rokom 1990). V súčasnosti sa oba ciele prehodnocujú. Nulové emisie ako cieľ už prijali Kalifornia (2045), Švédsko (2045), Nový Zéland (2050). Spojené kráľovstvo v súčasnosti prijatie tohto cieľu zvažuje.

Podobné záväzky však podľa správy budú musieť prijať aj menej progresívne, ale veľmi výkonné ekonomiky ako Čína a India či štáty Latinskej Ameriky a Afriky.

Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov Adnan Z. Amin hovorí, že technológie potrebné k transformácii ekonomík už sú k dispozícií. Problém je iba v ich implementácii, ktorá podľa neho musí byť šesťkrát rýchlejšia ako v súčasnosti.

Politici vedcov nepočúvajú

Napriek vedeckému konsenzu na klimatických zmenách sa politický vývoj v niektorých kľúčových krajinách uberá opačným smerom. Prvé kolo prezidentských volieb v Brazílii vyhral s takmer 20-percentným náskokom klimatoskeptik Jair Bolsonaro.

Spojené štáty, druhý najväčší znečisťovateľ na planéte, síce správu IPCC na zasadaní zástupcov vlád a vedcov prijali, ale vzápätí sa od nej dištancovali. Vydali stanovisko, v ktorom „nesúhlasia s niektorými závermi“.

Európske verejné banky napriek parížskym záväzkom naďalej financujú uhoľný priemysel

EIB a EBRD neprestali poskytovať miliardy eur daňových poplatníkov energetickým podnikom závislým na uhlí v Srbsku a Poľsku. Ohrozujú tým boj s klimatickými zmenami.

Podľa zdrojov prítomných na zasadnutí si Spojené štáty vyrokovali v texte niekoľko zmien, ktoré odrážajú ich národné záujmy ako napríklad zmienku o jadrovej energii. Krajina taktiež naďalej plánuje odstúpiť od Parížskej dohody.

Saudská Arábia zase nesúhlasila s časťou správy, ktorá hovorila o znížení ťažby fosílnych palív o 60 percent medzi rokmi 2015 a 2050. Klauzula sa vo finálnej verzii textu napokon nevyskytuje.

Krajina podľa jedného z delegátov taktiež odmietla „veľmi dlhý zoznam paragrafov“.

Komisia predloží plán v novembri

Európska komisia privítala pondelňajšiu osobitnú správu IPCC. Podľa nej poskytuje tvorcom politík na celom svete silný vedecký základ pre ich úsilie o modernizáciu hospodárstva, riešenie klimatických zmien, podporu trvalo udržateľného rozvoja a odstránenie chudoby.

Správa bola zverejnená dva mesiace pred klimatickým summitom OSN v Katoviciach (COP24).

Komisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Caňete a komisár zodpovedný za výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas vo svojom stanovisku uviedli, že správa IPCC predchádza návrhu Európskej komisie k stratégii dlhodobého znižovanie emisií skleníkových plynov v EÚ.

Komisia svoj návrh predloží v novembri – pôjde o komplexnú víziu modernizácie ekonomiky, priemyslu a finančného sektora.

Caňete a Moedas pripomenuli, že EÚ bola vždy na čele v hľadaní riešení základných príčin zmeny klímy a posilnenia koordinácie v reakcii na tieto zmeny v rámci Parížskej dohody o klíme. Podľa ich slov výskum financovaný z rozpočtu EÚ bol pre plnenie týchto záväzkov nenahraditeľný.

Planéta B neexistuje

„Pred tromi rokmi, keď 195 krajín prijalo Parížsku dohodu, sme požiadali IPCC, aby nám povedal, aké kroky by potreboval svet na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia a čo by sa mohlo stať, ak by sme to nedosiahli. Veda nám teraz dala odpoveď a je to jasné: obmedzenie zmeny klímy na 1,5 stupňa Celzia je nevyhnutné, aby sa predišlo najhorším dopadom a znížila pravdepodobnosť extrémnych poveternostných udalostí,“ uvádza sa v spoločnej správe oboch komisárov.

Caňete a Moedas skonštatovali, že podľa správy IPCC globálne otepľovanie vyvolané ľudskou činnosťou už dosiahlo 1°C nad úrovňami spred industriálnej doby a zvyšuje sa približne o 0,2 stupňa za desať rokov. Veda podľa nich potvrdila, že vplyvy globálneho otepľovania už teraz mení naše prostredie a boli zistené zmeny vo frekvencii a intenzite extrémnych poveternostných udalostí.

Správa IPCC podľa nich dokazuje, že je možné obmedziť nárast otepľovania na 1,5 stupňa za predpokladu, že svet bude konať teraz a využije na to každý vhodný nástroj.

Členské krajiny OSN by v decembri na summite v Katoviciach (COP24) mali posúdiť pokrok smerom k stanoveným globálnym klimatickým cieľom. EÚ podľa Caňeteho a Moedasa pôjde na summit s posolstvom, že už v tomto storočí svet musí prejsť na nízkouhlíkové alebo bezuhlíkové hospodárstvo.

„Stručne povedané, keďže neexistuje planéta B, naša planéta Zem by mala byť našou misiou číslo jeden. Za týmto účelom budú výskum a inovácie zohrávať kľúčovú úlohu v našom úsilí riešiť otázky zmeny klímy a EÚ chce v tejto oblasti aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu,“ uviedli komisári v spoločnom stanovisku.