Ako Bratislava za Valla podporuje cyklodopravu? Postoj vedenia sa zlepšil, tvrdia aktivisti

Bratislave stále chýba celistvá sieť cyklotrás. [Pixabay]

V Bratislave cítiť zlepšenie v postoji k cyklodoprave. Plány magistrátu však podľa aktivistov naďalej zostávajú zväčša na papieri. Spomalil ich nedostatok personálu aj pandémia. 

Bicykel je v mnohých zahraničných mestách obľúbeným a rýchlym dopravným prostriedkom v meste. Bratislava však za vyspelými veľkomestami zaostáva. Bratislavčania využili bicykel v roku 2018 pri cestách po meste v 3,6 percentách prípadov (údaj pochádza z ešte nezverejneného Plánu mobility Bratislavského samosprávneho kraja). V meste je pritom viac bicyklov ako áut.

Prečo Bratislavčania pri cestách po meste zvolia radšej auto alebo inú formu prepravy? Dôvodom je nedostatok cyklotrás aj ich bezpečnosť.

„Bratislave stále chýba základná sieť oddelených cyklotrás, bez ktorej nemožno očakávať vysoké čísla ľudí na bicykli,” povedal pre EURACTIV.sk prezident Cyklokoalície Dan Kollár.

Matúš Vallo v roku 2018 ešte ako kandidát na primátora Bratislavy predstavil viac ako 300-stranovú knihu – Plán Bratislava. Tá sa stala základom jeho úspešného volebného ťaženia. Jednou z priorít plánu je aj rozvoj cyklodopravy. Vallo sľúbil do roku 2022 vybudovať 25 kilometrov nových, oddelených cyklotrás.

EURACTIV.sk sa pozrel, ako to s cyklodopravou v Bratislave vyzerá, a či sa Vallovmu vedeniu darí svoj sľub napĺňať.

Chýbali ľudia

Bicykel dnes Bratislavčania využívajú najmä na rekreáciu. Tomu zodpovedá aj súčasný stav siete cyklotrás, ktorá je najsúvislejšia pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja.

„Cyklodoprava v meste však nie je iba o športe a rekreácii. Mesto len pomaly vytvára bezpečnú sieť cyklotrás pozdĺž ulíc, pričom práve tieto by nás mali dostať do práce, školy či obchodu, a to bez toho, aby sme sa cítili ohrození,” píše sa v Pláne Bratislava.

Cyklodoprava nebola jednou z priorít predvolebnej kampani po prvý raz. Už Ivo Nesrovnal v roku 2014 sľuboval zrýchliť budovanie bezpečných ciest pre cyklistov. O rok neskôr však na ich rozvoj vyčlenil v rozpočte o polovicu menej peňazí ako predchádzajúce vedenie. V roku 2017 dokonca nevznikol ani jediný kilometer nových, oddelených cyklotrás.

Súčasný stav siete cyklotrás v Bratislave (Plán Bratislava)

Postoj vedenia sa podľa Kollára v porovnaní s Nesrovnalovým magistrátom zlepšil.  „Je výraznejšie cítiť inšpiráciu zahraničnými mestami, ktoré pochopili, že ďalšia podpora automobilovej dopravy je neudržateľná”.

Kollár takisto oceňuje postupné zvyšovanie ľudských kapacít pre rozvoj cyklistickej infraštruktúry. Druhým dychom však dodal, že „z veľkej časti rozvoj cyklodopravy stále zostáva v deklaratívnej rovine a v uliciach sa odzrkadľuje len málo”.

Hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová uviedla, že po Vallovom nástupe do funkcie bol problémom chýbajúci personál.  „Potrebovali sme doplniť personálne kapacity pre túto oblasť,” povedala.  Na pozíciu koordinátora cyklodopravy minulý rok nastúpil Tomáš Peciar z Cyklokoalície. Rovnako vzniká aj referát pre cyklodopravu, ktorý na magistráte dosiaľ neexistoval.

Magistrát sa takisto sťažuje na staršie projekty, ktoré prebralo od bývalého vedenia. V nich sa s oddelenými cyklotrasami nepočíta. Príkladom je modernizácia dúbravsko-karloveskej električkovej radiály.

Dnes už musia cyklotrasy obsahovať všetky nové developerské investičné projekty. Tie mesto posudzuje s „veľkým dôrazom“ na cyklodopravu.

Či mesto sľub splní nie je jasné

S verejným obstarávaním nových cyklotrás magistrát začal koncom roku 2019. Mesto je momentálne v projekčnej fáze. Sústredí sa najmä na takzvané radiály – hlavné spojnice medzi centrom mesta a jeho okrajovými časťami.

Či mesto splní svoj sľub vybudovať 25 kilometrov cyklotrás zatiaľ jasné nie je. Rajčanová len uviedla, že na ňom „intenzívne pracuje“.

Pomalé budovanie cyklotrás magistrát odôvodňuje zložitou prípravu jednotlivých projektov. „Oddelené trasy sa nedajú vybudovať rýchlo, projektovanie a prípravné procesy pri stavebných projektoch trvajú v dôsledku množstvu špecifík aj niekoľko mesiacov až rokov. My sme momentálne vo fáze projektovania,“ vysvetlila Rajčanová.

V neposlednom rade je tiež problém v nevysporiadaných pozemkoch. Nie všetky totiž patria mestu, ktoré sa s majiteľmi musí pred výstavbou dohodnúť.

Nové cyklotrasy

V lete sa v Bratislave otvorili dve nové, oddelené cyklotrasy. Jedna na Mamateyovej a druhá na Jiráskovej ulici v Petržalke. Už čoskoro by mal pribudnúť úsek na Starohájskej. Ten mal byť pôvodne hotový už minulý rok. „Dalšie úseky budú nasledovať v dohľadnej dobe,“ povedal cyklokoordinátor mesta Tomáš Peciar.

Aké ďalšie úseky do siete cyklociest pribudnú? Niektoré z nich Bratislava predstavila na Európskom týždni mobility v septembri. Sú nimi cyklotrasa na Bosákovej, ktorá bude spájať Starý most s Mamateyovou, či cyklotrasa Vlárska na Kramároch. Na cyklotrase Krížna mesto pripravuje dočasné riešenie do času, kým nebude vybudovaná Ružinovská radiála.

Grenoble patrí v zelených opatreniach k špičke. Čím sa môžu na Slovensku inšpirovať?

Francúzske mesto Grenoble patrí k európskym lídrom v znižovaní emisií, rozvoji zelene, podpore udržateľnej dopravy aj v boji proti hluku. Minulý týždeň ho vyhlásili za európske zelené hlavné mesto v roku 2022. Košice by ho chceli nasledovať.

Magistrát okrem toho spracúva štúdiu cyklotrasy medzi Bajkalskou a Hraničnou. Tá by sa mala napojiť na existujúce trasy okolo v okolí diaľničnej križovatky Prievoz.

Verejné obstarávania k najdôležitejším cyklotrasám, ktoré budú tvoriť kostru cyklodopravy v Bratislave, sa spustia budúci rok.

Bez bezpečných cyklotrás ľudia na bicykel nepresadnú

Počet ľudí na bicykloch v meste súvisí aj s bezpečnosťou už existujúcich cyklotrás. Viacerí bratislavskí cyklisti vám však povedia, že jazdiť v hlavnom meste je hazard. Kolízie medzi autami a cyklistami sú pomerne bežné. V roku 2016 dokonca po zrážke s kamiónom cyklista zahynul.

Podľa Kollára treba bezpečnosť posudzovať v jednotlivých úsekoch. „Nájdu sa pomerne bezpečné a príjemné, či už na starších úsekoch, napríklad petržalskom korze alebo úsekoch hrádze, alebo nových úsekoch na Mamateyovej a Jiráskovej, no rovnako sa nájdu aj nebezpečne riešené úseky, napríklad na Trenčianskej, kde musí cyklista dávať prednosť odbáčajúcim autám spoza chrbta,“ skonštatoval.

Magistrát si je krívajúcej bezpečnosti bratislavských cyklotrás vedomý. Za najlepšiu variantu považuje oddelené pruhy. Kým sa ich však podarí zrealizovať na všetkých dôležitých úsekoch, zavádza aspoň „rýchle riešenia“, ktorými sú takzvané ochranné pruhy – niečo medzi štandardným, oddeleným pruhom a informatívno-smerovým koridorom pre cyklistov. Označené budú vodorovným dopravným značením.

Takéto cyklopruhy už fungujú v Nemecku či Rakúsku. Vôbec prvý na Slovensku vznikol v lete na Pionierskej. Pribudnúť by mali na ďalších širokých mestských komunikáciách, na Záhradníckej, Rajskej a Pri Kríži.

Mesto počíta aj s takzvanými „žraločími zubami“. Ide o jednoduchý ochranný prvok na križovatkách, ktorý signalizuje prednosť a je možné ho zrealizovať okamžite. Prvý raz ho na Slovensku použili v rámci cyklopruhu na Mamateyovej ulici v Petržalke.

Pandémia mohla byť príležitosť

Výstavbu cyklotrás skomplikovala aj pandémia. Práve koronavírus však odhalil ďalšiu pridanú hodnotu cyklodopravy. Tá je z pohľadu šírenia vírusu spoločne s pešou dopravou najbezpečnejšou formou presunu v meste. Iné mestá pritom boli schopné zníženú mestskú mobilitu využiť na podporu cyklodopravy. Dočasné cyklotrasy zriadila Budapešť aj Londýn. Predstavitelia britskej metropoly uviedli, že niektoré z nich zostanú v uliciach natrvalo.

Bratislava podobné projekty nerealizovala.

Cyklodoprava však má pozitívny vplyv na zdravie ľudí aj v nekoronových časoch. Štúdie uvádzajú, že pravidelná jazda na bicykli znižuje riziko rakoviny a kardiovaskulárnych ochorení. Okrem toho pomáha znižovať emisie skleníkových plynov aj hluk v meste. S hlukom má Bratislava dlhodobé problémy. V roku 2013 dokonca Európska environmentálna agentúra Bratislavu označila za najhlučnejšiu európsku metropolu.

Na hluk aj bezpečnosť cyklistov v meste existuje jednoduché riešenie – znížiť maximálnu povolenú rýchlosť pre automobily. Týmto spôsobom proti hluku bojuje napríklad Grenoble, ktorý sa nedávno stal európskym zeleným hlavným mestom roku 2023. Bratislava sa nateraz tejto úprave bráni. Je to však jedno z opatrení uvedené v Pláne Bratislava.