Ako na voľne pohodený odpad? Slovenskí výskumníci chcú zmeniť správanie ľudí

Odpadky zozbierané dobrovoľníkmi v okolí jazera Sĺňava. Celkovo sa počas akcie vyzbieralo viac ako sto vriec odpadkov. [TASR/Martin Palkovič]

Pilotný projekt slovenských výskumníkov chce predísť vzniku voľne pohodeného odpadu zmenou správania ľudí pomocou poznatkov z behaviorálnej psychológie. Projekt sa bude realizovať v okolí Štrkovca v Bratislave a v Ivanke pri Dunaji.

Voľne pohodené odpadky sú problémom už dlhé roky. Hovoriť sa však o ňom začalo len pomerne nedávno. V uplynulých rokoch začali vznikať nové iniciatívy s cieľom vyčistiť niektoré časti územia, aktivizovali sa občania a pridávali sa aj väčšie spoločnosti. Napriek rastúcej osvete sa však aj naďalej mnoho ľudí rozhodne zahodiť odpad na zem.

Témy sa preto ujal Ústav verejnej politiky Univerzity Komenského v spolupráci s londýnskou konzultačnou spoločnosťou Behavioural Insight Team a organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI-PAK. Nový projekt by mal prispieť k prevencii. Výskumníci budú v priebehu leta monitorovať správanie ľudí v okolí Štrkoveckého jazera v Bratislave a na Námestí Sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Následne zozbierané údaje zanalyzujú. Výsledkom by mali konkrétne opatrenia (intervencie) našité na mieru návštevníkom oboch lokalít s cieľom predísť produkcii voľne pohodeného odpadu.

Behaviorálne techniky

Celý projekt je založený na poznatkoch z behaviorálnej psychológie, ktorej základnou myšlienkou je, že „prostredie formuje správanie človeka”. To znamená, že pri použití správneho typu intervencií je možné ľudí motivovať k istej forme správania. V tomto prípade motivovať ich, aby odpadky nehádzali na zem, ale do koša, čo potvrdila aj komunikačná manažérka spoločnosti ENVI-PAK Katarína Kretter.

„Naším cieľom je nájsť spôsoby, ako zmeniť správanie ľudí tak, aby odpad na zem neodhadzovali a celému problému tak predchádzali,“ uviedla.

Tieto spôsoby nemusia byť zložité. Niektoré z nich priblížila profesorka Emília Sičáková-Beblavá z Ústavu verejnej politiky. V zahraničí sa používajú napríklad informačné tabule, stopy na asfalte vedúce k najbližšiemu smetnému košu či rôzne hry a súťažné prvky. Známy je kôš na cigarety, do ktorého ľudia vhadzovali ohorky podľa toho, či sa im viac páčil Lionel Messi alebo Cristiano Ronaldo.

S plastami je čoraz väčší problém. Riešenia existujú, nie sú však bez rizík

Súčasné tempo výroby a spotreby plastov je neudržateľné. Okrem množstva odpadu plasty prinášajú aj zvyšovanie emisií. Alternatívy existujú. Aj pri nich sa však musíme pripraviť na negatíva, uvádza analýza Európskej environmentálnej agentúry.

Úspešnosť týchto nástrojov je podľa Kristíny Londákovej z Behavioural Insights potvrdený aj štatistikami. V jednej problematickej lokalite v Dánsku sa napríklad podarilo znížiť množstvo voľne pohodeného odpadu o 46 percent. Londáková však zdôrazňuje, že intervencie je treba správne nastaviť. To znamená, že to, čo funguje pri Štrkovci, nemusí fungovať v Snine.

Kretter však tvrdí, že ak bude projekt úspešný, obce aj mestá ho do istej miery budú môcť replikovať. Nebudú tak musieť investovať prostriedky do svojho vlastného výskumu. Aj preto si výskumníci zvolili jednu mestskú a jednu dedinskú lokalitu.

„Chceli sme zachytiť obyvateľov mesta aj obce, keďže správanie týchto dvoch skupín, ako aj skladba odpadu, ktorý odhadzujú, môže byť rôzna. Aj túto hypotézu si radi otestujeme,” tvrdí Sičáková-Beblavá.

Projekt bol spustený v júni a trvať bude do septembra, keď by ho výskumníci mali vyhodnotiť a navrhnúť opatrenia.

Čo ľudia hádžu na zem?

To, že voľne pohodené odpadky sú veľký problém priznáva aj ministerstvo životného prostredia. Minister Ján Budaj (OĽaNO) chce na začiatku roku 2022 spolu so zálohovacím systémom PET fliaš spustiť aj kampaň za vyzbieranie fliaš voľne pohodených v prírode. Trvať by mala pol roka.

Na lokálnej úrovni existuje mnoho ďalších, menších iniciatív. Koordinovať a prepájať sa ich snaží ENVI-PAK pomocou iniciatívy Vezmi si ma! Jednou z takýchto skupín je aj partia dobrovoľníkov, ktorí sa po práci či cez víkendy stretávajú na bratislavských Zlatých pieskoch a čistia ho od odpadkov. Jednou z členiek je Eva Bacigalová, ktorá priblížila, čo všetko už v okolí známeho bratislavského jazera našli. Spomenula napríklad plastové fľaše, plechovky, oblečenie, obaly od prezervatívov, ale napríklad aj pneumatiky či nábytok.

Sebíň: Ak by rozšírená zodpovednosť výrobcov nebola, samosprávy a občania by za odpad platili viac

Národný kontrolný úrad (NKÚ) vo svojej správe o plastovom odpade z konca marca nepracoval s údajmi správne. Systém rozšírenej zodpovednosti funguje. Výrobcovia odpadu majú jednoznačnú motiváciu triediť a vzdelávať. Súhlasím, že systém je nestabilný, hovorí MICHAL SEBÍŇ, riaditeľ spoločnosti NATUR-PACK.

Zloženie odpadkov v prírode už analyzoval aj ENVI-PAK. Vzorka pochádza z 13 lokalít naprieč Slovenskom, ktoré dobrovoľníci vyčistili v rámci iniciatívy Vezmi si ma! Z analýzy vyplýva, že najväčšiu časť (21,87 percenta) tvoria rôzne plastové výrobky, obaly od sladkostí, fólie a podobne. Druhé najväčšie zastúpenie mali nápojové plechovky, tretím bol cigaretový odpad.

Kretter uviedla, že situácia je podobná na celom Slovensku. Výnimkou nie sú ani národné parky a chránené krajinné územia. Bacigalová dodalal, že odpad sa nezbieral tak dlho, že časť odpadu sa datuje až do obdobia komunizmu.

Zaujímavou otázkou je aj, kto odpad na zem hádže. Londáková skonštatovala, že podľa internetového prieskumu realizovanom v Spojenom kráľovstve sú to hlavne mladší ľudia z miest. Väčšinou ide o mužov.