Ako pristátie na Mesiaci. Komisia pri ekodohovore nešetrila silnými slovami, opatrenia prídu neskôr

Eurokomisár pre Európsky ekologický dohovor Frans Timmermans. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Európska komisia predstavila cestovnú mapu ako urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Štáty môžu svoj súhlas prejaviť už na tohtotýždňovom summite, ten však môže byť zablokovaný sporom o jadrovú energiu.

Aktualizované vo štvrtok (12. decembra) o 13:53 o stanovisko českého premiéra Andreja Babiša. 

Európsky ekologický dohovor stanovuje, ako urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050, podporiť hospodárstvo, zlepšiť zdravie ľudí a kvalitu života, starostlivosť o prírodu a na nikoho pri tom nezabudnúť.

Dokument predstavili na pôde Európskeho parlamentu v stredu (11. decembra) šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen a výkonný podpredseda pre Európsky ekologický dohovor Frans Timmermans. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič Európsky ekologický dohovor s nadšením prirovnal k pristátiu na Mesiaci.

Štáty môžu svoj súhlas s víziou Komisie prejaviť na summite, ktorý sa koná už tento štvrtok a piatok (12. a 13. decembra). Podľa predbežnej verzie záverov, ktorú má portál EURACTIV.sk k dispozícii, sa tam zaväzujú k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Tento záväzok doteraz blokovali Česko, Maďarsko a Poľsko. Závery zohľadňujú ich požiadavku na navýšenie nového Fondu pre spravodlivú transformáciu z navrhovaných 5 miliárd eur na „sprostredkovanie“ až 100 miliárd eur. Podčiarkujú tiež právo štátov na národné špecifiká a vlastný energetický mix na ceste k dekarbonizácii. To dlhodobo zdôrazňujú – v záujme využívania jadrovej energie – krajiny Vyšehradskej skupiny vrátane Slovenska. Český premiér Andrej Babiš pred odchodom do Bruselu naznačil, že na summite bude presadzovať uznanie jadrovej energie za čistý, bezemisný zdroj, vďaka čomu by Česko malo nárok na klimatické investície. Podľa Českého rozhlasu chce Babiš záruky, že ostatné členské štáty, predovšetkým susedné Rakúsko, nebudú blokovať plánovanú výstavbu nových jadrových blokov v Dukovanoch a Temelíne. „Bez jadra Česko uhlíkovú neutralitu nedosiahne“, povedal Babiš novinárom pred odletom do Bruselu. Zdôraznil, že Česko chce dosiahnuť klimatickú neutralitu a perspektívne uzavrieť uhoľné elektrárne.

Podľa tlačovej agentúry APA sú však Rakúsko a Luxembursko pripravené zablokovať na summite uznesenie, ktoré by umožnilo členským krajinám čerpať finančnú podporu z fondov EÚ na stavbu jadrových elektrární.

Generačná úloha

Von der Leyen v pléne europarlamentu spresnila, že predstavený dokument je zároveň „cestovná mapa“ na zabezpečenie udržateľnosti hospodárstva EÚ premenou klimatických a environmentálnych problémov na príležitosti vo všetkých oblastiach verejných politík.

Najvyšší predstavitelia exekutívy EÚ upozornili, že ide o záväzok Komisie riešiť problémy súvisiace s klímou a životným prostredím, ktoré sú „hlavnou úlohou tejto generácie“. Podľa ich slov sa atmosféra otepľuje, klíma sa mení z roka na rok, lesy a oceány sú znečistené a jednému miliónu z ôsmich miliónov druhov na planéte hrozí vyhynutie.

Slovensko súhlasí so zvýšením klimatických ambícií, žiada však rešpektovanie jadrovej energie

Európska komisia predstavila Európsku zelenú dohodu. Expert Slovenských elektrární hovorí, že uhoľné zdroje sú nekonkurencieschopné už teraz a že bez jadrovej energetiky klimatickú neutralitu nedosiahneme.

„Európsky ekologický dohovor je odpoveďou na tieto výzvy. Je to nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje a konkurencieschopným hospodárstvom, v ktorom v roku 2050 už nebude pribúdať emisií skleníkových plynov a kde je hospodársky rast oddelený od využívania zdrojov,“ uvádza sa v dokumente Komisie.

Cieľom tejto politiky je chrániť, zachovávať a zvyšovať prírodný kapitál EÚ a chrániť zdravie a pohodu občanov pred rizikami a vplyvmi na životné prostredie.

Nová stratégia rastu

Podľa dokumentu prechod na bezuhlíkovú ekonomiku musí byť zároveň spravodlivý a inkluzívny, musí dbať hlavne na ľudí a venovať pozornosť regiónom, odvetviam a pracovníkom, ktorí pri týchto zmenách budú čeliť najväčším výzvam.

„Je potrebná zmluva, ktorá spojí občanov v celej svojej rozmanitosti, pričom národné, regionálne, miestne orgány, občianska spoločnosť a priemysel budú úzko spolupracovať s inštitúciami a poradnými orgánmi EÚ,“ uvádza sa v stanovisku Komisie.

Von der Leyen v pléne Parlamentu upozornila, že Európsky ekologický dohovor je novou stratégiou rastu. „Ukazuje, ako zmeniť náš spôsob života a práce, výroby a spotreby tak, aby sme žili zdravšie a aby sme naše podniky stali inovatívnejšími. Všetci sa môžeme zapojiť do transformácie a môžeme z tejto príležitostí profitovať,“ vysvetlila.

Dodala, že treba pomôcť európskej ekonomike, aby sa stala globálnym lídrom tým, že v týchto zmenách bude prvá a bude rýchlo napredovať. „Sme odhodlaní uspieť v záujme tejto planéty a života na nej. Pre európske prírodné dedičstvo v oblasti biodiverzity, pre naše lesy a moria. Ak ukážeme zvyšku sveta, ako byť udržateľný a konkurencieschopný, môžeme presvedčiť aj ostatné krajiny, aby sa k nám pridali,“ odkázala šéfka eurokomisie.

Všetky odvetvia

Timmermans spresnil, že EÚ čelí klimatickým a environmentálnym núdzovým situáciám a preto je nový dohovor príležitosťou na zlepšenie zdravia a života ľudí prostredníctvom zmeny hospodárskeho modelu.

„Náš plán stanovuje, ako znížiť emisie, obnoviť zdravie prírodného prostredia, chrániť prírodu, vytvárať nové ekonomické príležitosti a zlepšovať kvalitu života občanov,“ uviedol.

Slovenskí europoslanci: Európsky ekologický dohovor by mal chrániť chudobných a lesy

Wiezikovi chýba v novom klimatickom pláne EÚ väčší dôraz na ochranu prírody, Hajšel podčiarkuje boj proti energetickej chudobe, Štefanec konkurencieschopnosť a inovácie. Hojsík využil predstavenie dokumentu na kritiku slovenskej vlády.

Podľa jeho slov sa ekologický dohovor vzťahuje na všetky odvetvia hospodárstva, najmä však na dopravu, energetiku, poľnohospodárstvo, budovy a priemyselné odvetvia ako je výroba ocele, cementu, ale textílií a chemikálií a tiež na informačné a komunikačné technológie.

Timmermans potvrdil, že eurokomisia do 100 dní predloží prvý „európsky zákon o klíme“, potom v priebehu rokov 2020 až 2021 príde na rad aj stratégia pre biodiverzitu do roku 2030, nová priemyselná stratégia, akčný plán pre obehové hospodárstvo a tiež stratégia pre trvalo udržateľné potraviny a návrhy ako vytvoriť Európu bez znečistenia.

Ako pristátie na Mesiaci

Podpredseda Komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič uviedol, že Európsky ekologický dohovor zachráni ročne zhruba 400 tisíc životov v Európskej únii vďaka čistejšiemu ovzdušiu a predíde ďalším 90 tisíc úmrtiam na životoch v dôsledku horúčav.

Šefčovič spresnil, že von der Leyen ho požiadala, aby prispel k tvorbe „zelenej dohody“ vedeckými podkladmi a využil na to možnosti vyplývajúce z agendy pre strategický výhľad.

Vedecké údaje naznačili, že pri otepľovaní planéty budú mať obyvatelia južnej časti Európy o 40 percent horší prístup k pitnej vode, že pobrežné záplavy budú ohrozovať ročne 2,2 milióna ľudí, vyhubenie bude hroziť 16 percentám živočíšnych druhov a každý rok do EÚ príde približne 660 tisíc žiadateľov o azyl z regiónov so zhoršenými podmienkami pre život. Vedecké údaje a výpočty dodalo najmä Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC).

Táto dohoda sa podľa Šefčoviča prirovnáva k pristátiu ľudí na Mesiaci. Dodal, že ide o obrovskú výzvu, ktorá zmení životy Európanov a priemysel a ktorá bude mať obrovský vplyv na ekonomiku.

Citlivý prístup k oceliarom

„Ja som bol požiadaný, aby som vyčíslil, čo by to stálo, keby sme nekonali. Tie čísla sú závratné, mali by sme 90.000 úmrtí ročne navyše spôsobených príliš vysokými horúčavami, takmer 50 miliónov ľudí by žilo v permanentnom riziku povodní, ceny potravín by sa zdvihli o 20 percent,“ uviedol niekoľko príkladov.

Dodal, že týmto nákladom sa EÚ vyhne, ak bude premyslene a múdro modernizovať a „ozeleňovať“ svoju ekonomiku.

Šefčovič: Uhlíkové clo potrebujeme, aby sme ostatné krajiny donútili k zodpovednosti

Ochranu trhu pred „špinavým“ dovozom by privítali aj európski oceliari, ktorí veria, že za určitých podmienok môžu byť lídrom v dekarbonizácií ekonomiky.

Šefčovič ocenil, že eurokomisii sa podarilo do spomínaného dokumentu presadiť citlivý prístup k odvetviam, ako je strojárstvo, oceliarstvo či výroba cementu, čo sú energeticky náročné odvetvia. Špeciálny prístup k týmto odvetviam znamená aj ich ochranu pred nekalou konkurenciou zo zahraničia, napríklad dovoznou „uhlíkovou daňou“, teda uhlíkovým clom.

Šefčovič sa potešil aj zmienkam o Európskej aliancii pre batérie, čo je projekt pri ktorého zrode stál.

Spravodlivá transformácia

Priznal, že výzvou pre zelenú dohodu bude jej financovanie, o čom budú vo štvrtok v Bruseli rokovať hlavy vlád a štátov na summite EÚ.

„Odpoveď je taká, že vytvárame Fond pre spravodlivú transformáciu, kde budú rozvinuté tie myšlienky, s ktorými som prišiel v rámci pomoci pre uhoľné regióny. Tento fond a mechanizmus by mal narásť až do výšky 100 miliárd eur a mal by pomáhať tým regiónom, krajinám a odvetviam, ktoré budú musieť urobiť najviac úsilia, aby sa dopracovali k uhlíkovej neutralite v roku 2050,“ vysvetlil.

Pre Slovensko bude zaujímavé, s akými projektmi pristúpi k rokovaniam o čerpaní zdrojov z tohto fondu, lebo financie budú určené na pomoc všetkým regiónom, ktoré sú závislé od energeticky náročných odvetví (oceliarne, cementárne, chemický priemysel).

V konkrétnej rovine Komisia príde s viacerými legislatívnymi návrhmi, ktoré už obsahujú aj štúdie o vplyvoch a potrebné vedecké podklady. V januári to bude návrh o Fonde pre spravodlivú transformácii, v marci eurokomisia predloží návrh zákona a klimatickej neutralite, prvý svojho druhu na svete. Šefčovič má na starosti prípravu zákonných štandardov pre „zelené“ batérie, ktoré chce Komisia schváliť do októbra 2020.