Ako Slovensko dosiahne uhlíkovú neutralitu? Nová stratégia má návrhy, ale staré čísla

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Nízkouhlíková stratégia odporúča zvážiť vytvorenie ministerstva pre zmenu klímy, ktoré by zahŕňalo aj energetiku, zvýšiť tempo obnovy fondu budov na 3,5 percent ročne aj prehodnotiť zvýhodnenú sadzbu DPH na mäso.

Dosah dodatočných opatrení pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 neuvádza. Tento cieľ bol totiž vyhlásený až v poslednom štádiu jej prípravy a jeho dosiahnutiu sa bude venovať najmä aktualizácia štúdie, ktorá sa očakáva o päť rokov.

Na návrhu stratégie spolupracovalo viacero rezortov a vychádza z nízkouhlíkovej štúdie, s ktorou Slovensku pomáhali experti zo Svetovej banky. Pripomienkovať sa dá do 22. januára.

Materiál ukazuje efekt dosiahnutia cieľov, ktoré zavádza platná legislatíva alebo ktoré majú veľkú šancu na prijatie. Slovensku by pri takomto scenári v roku 2050 ostal emisný zvyšok vo výške 14 MtCO2ekv,. To predstavuje 80-percentné zníženie emisií v porovnaní s rokom 1990.

Podmienkami pre takého zníženie by bolo napríklad dosiahnutie podielu obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 18,9 percent do roku 2030, vyradenie uhoľných elektrární do roku 2025 alebo zníženie skládkovania komunálneho odpadu na maximálne 10 percent do roku 2035.

Nováky a Vojany smerujú od uhlia aj k spaľovaniu odpadu

Slovenské elektrárne počítajú s útlmom uhlia v oboch svojich uhoľných elektrárňach. Experti upozorňujú, že horná Nitra má potenciál na viac: stať sa európskym príkladom transformácie k zelenej ekonomike.

Slovenská príroda podľa stratégie dokáže zachytiť približne 7MtCO2ekv.  Ak chce byť Slovensko uhlíkovo neutrálne, môže teda vyprodukovať maximálne 7MtCO2ekv alebo potenciál zachytávania zvýšiť.

Investovať musia aj domácnosti

Od roku 1990 emisie skleníkových plynov klesli takmer o polovicu (po započítaní záchytov). Štúdia však upozorňuje, že sa to dialo prostredníctvom relatívne jednoduchých a nenákladných opatrení. „V súčasnosti sú však už lacnejšie opatrenia zväčša vyčerpané a ďalšie znižovanie emisií si bude vyžadovať veľké investičné náklady,“ dodáva.

Na dosiahnutie 80 percentného zníženia emisií do roku 2050 musí Slovensko do roku 2030 vynaložiť dodatočných osem miliárd eur a v ďalších dvoch dekádach 196 miliárd eur. V rokoch 2020-2050 tak budú priemerné dodatočné ročné výdavky predstavovať v priemere 4,2 percenta HDP ročne.

Tieto náklady v sebe zahŕňajú investície, ktoré budú robiť domácnosti, podnikateľský sektor aj štát. Do roku 2030 sa napríklad očakáva, že domácnosti preinvestujú miliardu eur ročne navyše na zatepľovanie, nákup energeticky šetrnejších elektrospotrebičov, či využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Stratégia v tejto súvislosti pripomína potrebu prijímať opatrenia, ktoré zabránia sociálne slabším domácnostiam prepadnúť do pasce energetickej chudoby.

Koľko by stála uhlíková neutralita stratégia neuvádza. „Tento  údaj nie je k dispozícii. S týmto scenárom použité modely nepočítali a je to jedna z úloh pre aktualizáciu tejto stratégie v budúcnosti,“ píšu autori.

Očakávané eurofondy

Na veľkú časť investícií by tiež Slovensku mohla prispieť Európska únia. Do roku 2030 by mohlo podľa odhadov ministerstva financií, envirorezortu a Stáleho zastúpenia SR pri EÚ byť k dispozícií minimálne 11,5 miliardy eur. Do tohto odhadu ešte nie je započítaný Inovačný fond, pripravovaný Mechanizmus pre spravodlivú transformáciu ani prostriedky z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru.

Nový klimatický fond nevznikne na úkor eurofondov, rozpočet EÚ vyjde na 7,5 miliardy eur

Novovznikajúci Mechanizmus spravodlivej transformácie bude financovať aj plynárenskú infraštruktúru, ukazuje uniknutý návrh eurokomisie. Dobrou správou pre Slovensko je, že okrem uhoľných regiónov podporí aj regióny s ťažkým priemyslom.  

Do roku 2050 by Slovensko mohlo získať 18 až 29 miliárd priamo z rozpočtu EÚ. Ďalšie investície by mohli byť financované z výnosov rozpočtu, ktoré by mohlo značne navýšiť napríklad zavedenie takzvaného uhlíkového cla.

Stratégia však považuje za „otázne“, či sú orgány štátnej a verejnej správy pripravené na použitie týchto veľkých finančných prostriedkov určených na dekarbonizačné projekty.

Dôraz na energetickú efektívnosť

Stratégia prízvukuje, že „najhospodárnejšie a najefektívnejšie“ opatrenie na zníženie emisií skleníkových plynov je obnova budov. Okrem zvýšenia tempa obnovy budov na 3,5 percent ročne preto navrhuje nastavenie eurofondov tak, aby sa ich prostredníctvom dala financovať obnova verejných budov, a to aj v Bratislavskom kraji.

V kombinácii so zateplením by mali pokračovať aj dotácie pre nahrádzanie zastaraných kotlov ich nízkemisnými alternatívami, vrátane plynových.

V sektore dopravy by sa napríklad mohli zmeniť registračné poplatky za osobné autá tak, aby „zohľadňovali CO2 emisie a Euro emisné normy“. Environmentálne dôsledky by mali brať do úvahy aj mýtne poplatky, a to aj pri osobnej doprave.

Stratégia konštatuje, že trend vývoja emisií v odpadoch ide dobrým smerom. „Riziko je, aby sa splnili všetky modelované opatrenia v platnosti (odpadová legislatíva s cieľmi), pretože už v minulosti sa ciele nesplnili,“ dodáva.

Na ďalšie znižovanie emisií v odpadovom hospodárstve stratégia odporúča napríklad stanoviť povinný podiel recyklátu vo výrobkoch, využívanie prečistenej vody z čističiek odpadových vôd (napríklad v energetike) alebo výstavbu regionálnych centier obehovej ekonomiky.

Ľubľana patrí v zhodnocovaní odpadu k európskej špičke. Ako to dosiahla?

Dôrazom na bioodpad a propagáciou udržateľného správania dosiahlo hlavné mesto Slovinska 68-percentný podiel separovaného zberu. V Bratislave naopak podobný podiel predstavuje zmesový odpad.

Väčšie záchyty

Za dôležité stratégia považuje aj zvyšovanie záchytného potenciálu slovenskej prírody. „Doterajší vývoj od roku 1990, ako aj projekcie do budúcnosti však ukazujú vcelku opačný trend (znižovanie týchto zásob), a preto je  potrebné zaviesť nové dodatočné opatrenia,“ priznáva.

Potenciál záchytu sa podľa výpočtov v stratégii nezvýši ani po zalesnení 23 tisíc hektárov trávnych porastov do roku 2040 a zatrávnení 50 tisíc hektárov ornej pôdy po roku 2016, s ktorými sa zatiaľ počíta.

Stratégia preto navrhuje zvýšiť výmeru lesov prostredníctvom zalesňovania poľnohospodársky nevyužívaných plôch (pri zachovaní diverzity nelesných biotopov) a realizáciu prírode blízkeho hospodárenia v chránených územiach.

Erik Baláž: Ľudia sú pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia

VOĽBY 2020 | Prioritou je pre neho reforma národných parkov, v energetike či odpadoch sa chce ERIK BALÁŽ spoľahnúť na pomoc odborníkov. Slováci sú podľa neho pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia, nemalo by sa to však dotknúť chudobných.