Európski ministri životného prostredia sa dohodli, že aktualizujú súčasné ciele Európskej únie v znižovaní emisií skleníkových plynov pre rok 2030, nepovedali však akým spôsobom. So zvýšením nesúhlasilo desať krajín vrátane Česka, Poľska a Maďarska.
Na piatkovom (4. októbra) zasadnutí ministerskej Rady pre životné prostredie v Luxemburgu sa 28 zástupcov členských štátov dohodlo na spoločnej pozícii pred decembrovým klimatickým samitom COP25 v Santiagu de Chile.
Zdôrazňujú v ňom význam zintenzívnenia globálnych opatrení v oblasti zmeny klímy. Sľubujú, že v roku 2020 Európska únia aktualizuje svoje národne definované príspevky do roku 2030 „tak, ako sa dohodlo v Paríži“. V súčasnosti má EÚ do roku 2030 znížiť emisie o 40 percent (v porovnaní s rokom 1990).
Nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen a ďalší dezignovaní komisári už avizovali, že cieľ sa budú snažiť navýšiť na 50 až 55 percent.
Ambiciózny návrh
Pôvodný návrh Rady bol podľa informácii EURACTIV.com ambicióznejší ako 40 percent. V návrhu záverov stálo, že Únia zvýši národne definované príspevky (NDC – Nationally Determined Contributions) spôsobom, ktorý „reprezentuje vývoj ambície nad tú súčasnú a odráža najvyššiu možnú ambíciu EÚ“.
Odvážnejšie formulácie zablokovali Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Malta, Poľsko a Maďarsko.
Slovensko bolo podľa mimovládnej organizácie Climate Action Network (CAN) Europe medzi trinástimi krajinami, ktoré presadzovali zvýšenie cieľov. Ďalšie štyri štáty boli „otvorené diskusii“.
Slovenský postoj
Agentúra ČTK, ktorej správu prebral aj Denník N, však nesprávne uviedla, že proti zvýšeniu cieľov boli všetky krajiny Vyšehradskej štvorky vrátane Slovenska. Odvolávala sa pritom na českého ministra životného prostredia Richarda Brabca.
Na správu agentúry na sociálnych sieťach kriticky reagoval aj slovenský europoslanec Martin Hojsík (PS, Renew Europe) neskôr však príspevky stiahol. Pre EURACTIV.sk doplnil, že ho pozitívne prekvapilo, že sa Slovensko pri tejto téme dokázalo postaviť zvyšku Vyšehradskej štvorky.
Ministerstvo životného prostredia v oficiálnej reakcii uviedlo, že Slovensko „nepatrí medzi krajiny, ktoré by podkopávali úsilie o aktívnejšiu ochranu klímy“.
Nie len na sociálnych sieťach sa šíri nesprávna informácia, že na piatkovom samite v Luxemburgu skupina štátov (vrátane…
Geplaatst door Ministerstvo životného prostredia SR op Maandag 7 oktober 2019
Žiadne prekvapenie
Niektorí európski diplomati podľa EURACTIV.com výsledok rokovania Rady chválili. Ocenili, že krajiny sa pred klimatickou konferenciou v Čile vydali jednotné stanovisko, čo bolo hlavným cieľom stretnutia. Rozličné názory štátov na zvýšenie cieľa sa podľa diplomatov dali očakávať.
Diplomati však upozorňujú, že trpezlivosť s nespolupracujúcimi krajinami pomaly dochádza a tie by preto mali povedať, čo vlastne potrebujú, aby zvýšenie cieľov podporili.
Odloženie rozhodnutia zvýšiť ambície naopak kritizuje mimovládka CAN Europe. Pripomína, že prichádza v čase, keď milióny ľudí protestujú proti pasivite svojich vlád. Je preto presvedčená, že EÚ sa začiatkom roka 2020 musí prihlásiť k vyšším cieľom, aby motivovala aj ostatné krajiny.
