Americký vedec prišiel do Bratislavy spochybniť Parížsku dohodu. Obhajuje plyn

Patrick J. Michaels. FOTO-Cato Institute

Nepočúvajte mňa, pozrime sa na dáta, opakuje niekoľkokrát pred svojím počítačom vedec Patrick J. Michaels počas rozhovoru pre EurActiv.sk v bratislavskom hoteli.

„Planéta je teplejšia ako bola a ľudia s tým majú niečo – nie všetko – spoločné. Ale to nie je to najdôležitejšie. Najdôležitejšie je, ako sa bude otepľovať v budúcnosti.,“ rozpráva výskumník z washingtonského think-tanku Cato Institute. „Je celkom jasné, že pozorované tempo otepľovania je nižšie ako to predpovedané,“ ukazuje na graf na obrazovke.

Michaels nie je neznámy, jeho práce pozná aj slovenský klimatológ Milan Lapin. A nesúhlasí s ním.

„Viaceré jeho tvrdenia sú zámerne skresľujúce,“ analyzuje Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, ktorému EurActiv.sk zaslal Michaelsove tvrdenia. „Niektoré sa dajú vyvrátiť s ťažkosťami, lebo zneužíva neistoty v modelovaní klímy.”

Klimatoskeptické turné

Americký vedec z libertariánskeho  Cato Institute prišiel na Slovensko prednášať na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. K nemu ho priviedol jeho slovenský kolega vo Washingtone Marián Tupý.

V strednej Európe si Michaels urobil malé klimatoskeptické turné. Do Bratislavy pricestoval z Prahy, potom ide do Viedne.

A pre všetkých má pripravené posolstvo: „Skôr ako nad globálnym otepľovaním, by sme mali uvažovať o globálnom vlažnom otepľovaní (global luke-warming).“

Michaels spochybňuje všeobecne prijaté tvrdenia o tom, že za globálne otepľovanie je zodpovedný predovšetkým človek a že otepľovanie je vážnou hrozbou pre jeho ďalšiu existenciu.

Vedci vraj nehovoria celú pravdu

Opiera sa pritom o všeobecne rešpektované dáta z inštitúcií ako britská University of East Anglia. Interpretuje ich však inak: „Vedci nehovoria celú pravdu a ja vám to dokážem.“

„Od roku 1910 do roku 1945 sa zemský povrch oteplil o 0,4 stupňa Celzia. To nemohli spôsobiť ľudia, nemali sme dosť CO2, aby sme ho vypustili,“ rozpráva Michaels.

Jeho hlavným argumentom sú údaje o teplote v stratosfére. „Zároveň s otepľovaním povrchu pri povrchu Zeme sa ochladzuje stratosféra,“ vysvetľuje Michaels.

Vychádzajúc z tohto predpokladu tvrdí, že v 90. rokoch 20. storočia nastala v otepľovaní dočasná pauza. „V polovici 90. rokov sa stratosféra prestala ochladzovať. Musel sa preto prestať otepľovať povrch Zeme.“

„Od konca 90. rokov sa otepľovanie buď spomalilo alebo podľa niektorých až zastavilo.“

Lapin: Predpovede sedia

Milan Lapin nesúhlasí s tvrdením, že vedci problém otepľovania nafukujú. „Vývoj priemernej globálnej teploty je plne v súlade s odhadom podľa viacerých scenárov,“ píše klimatológ. „Je v strede intervalu tak pre roky okolo 2010 ako aj 2015. Rok 2016 bude ešte teplejší ako rok 2015.“

O pauze v otepľovaní sa podľa neho hovorí v súvislosti s obdobím 1999 – 2013.

„Vznikla ako priamy dôsledok častejšieho výskytu javu La Niňa. Ten spôsobil, že až 90 percent tepla v dôsledku zosilňovania skleníkového efektu atmosféry sa uložilo v oceánoch. Počas javu El Niňo sa toto teplo čiastočne vráti na povrch oceánov a do atmosféry,“ vysvetľuje Lapin.

Aj Lapin priznáva, že vplyv človeka na otepľovanie bol do polovice 70. rokov 20. storočia menší ako po ňom.

Otepľovanie sa nezastavilo

Ak však Michaels tvrdí, že globálne otepľovanie vplyvom človeka je malé a nebude mať prevažne negatívne dôsledky, Lapin ho obviňuje z manipulácie s dátami.

„Takéto tvrdenia podporuje šikovne vybranými čiastkovými výsledkami meraní,“ upozorňuje Lapin. „Je pôvodom biológ, preto chápem, že nepoužíva fyzikálne nástroje na podporu svojej argumentácie.“

„Vplyvom ľudskej činnosti už máme v súčasnosti v atmosfére takú koncentráciu CO2 a CH4 aká bola asi pred piatimi miliónmi rokov, kedy bolo na Zemi v priemere oveľa teplejšie ako teraz,“ argumentuje Lapin.

„A nie sú žiadne náznaky zastavenia alebo výrazného spomalenia rastu koncentrácie týchto plynov v atmosfére Zeme počas najbližších 10 – 20 rokov,“ varuje slovenský klimatológ.

Podieľal sa na IPCC

Michaels aj Lapin sa podieľali na práci Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Američan prispel v 90. rokoch do druhej a tretej správy, potom už nie, „lebo všetky sú rovnaké.“

Lapin bol od roku 1991 v IPCC expertom za Slovensko, neskôr sa stal odborným posudzovateľom za Slovensko.

Michaels študoval v Spojených štátoch biológiu, doktorát má z ekologickej klimatológie. Publikoval aj v rešpektovanom časopise Nature.

Podľa Lapina však „svojimi výrokmi a publikovanými prácami pričinil tiež o to, že Spojené štáty neratifikovali Kjótsky protokol“ z roku 1997.

Vlažná dohoda z Paríža

V rozhovore pre EurActiv.sk americký vedec spochybnil aj Parížsku dohodu.

„Vedci nehovoria, že všetko otepľovania od priemyselnej revolúcie spôsobili ľudské bytosti. A OSN v Parížskej zmluve hovorí, že spôsobili. To je nesprávne,“ tvrdí Michaels.

texte klimatickej dohody sa však nikde explicitne nepíše, že len človek je príčinou globálneho otepľovania. Netvrdí to ani Európska komisia, hoci mu pripisuje hlavný podiel.

Tak či onak, „Parížska dohoda je irelevantná,“ prízvukuje Michaels. „Jej výsledkom bude zníženie teploty o 0,1 až 0,2 stupňa Celzia do roku 2100 oproti scenáru bez zmien.“

Ambíciou dohody je pritom obmedziť otepľovanie na 2 stupne Celzia. „Je to vlažná dohoda. Veľa toho s klimatickými zmenami nenarobí,“ myslí si Michaels.

Budúcnosť je v plyne a jadre

Kritizuje pritom Washington aj Brusel. „Spojené štáty a EÚ sú jedinými významnými znečisťovateľmi, ktorí sľúbili, že urobia oveľa viac ako je scenár bez zmien,“ myslí si Michaels. „India urobí menej ako je vývoj bez zmien, Čína sa drží vývoja bez zmien.“

Obe ekonomiky podľa neho len zvyšujú energetickú efektívnosť, čo by robili aj bez klimatických záväzkov.

Parížska dohoda sa podľa neho mýli ešte v jednom bode: v scenáre bez zmien. Pre človeka je podľa Michaelsa typické, že sa snaží znižovať náklady a zvyšovať efektívnosť. V prípade energetiky zvyšuje energetickú efektívnosť.

„Takzvané obnoviteľné energie nebudú zásobovať komplexnú modernú spoločnosť,“ predpovedá. Budúcnosť vidí v zemnom plyne a v atómových elektrárňach. „Tieto technológie majú vlastné zásluhy, ktoré nemajú nič spoločné s klimatickými zmenami.“

Nemáte plyn? Kúpte americký

„Svet prepne z uhlia na zemný plyn pre výrobu elektriny. Lebo je to lacnejšie. Na bridlicový plyn,“ tvrdí Michaels. „Frackovanie je úžasná technológia. Ale nevzniklo kvôli klimatickým zmenám, ale preto, že niekto chcel zarobiť,“ rozpráva Michaels o kontroverznej technológii.

Na námietku, že nie všade sa bridlicový plyn oplatí ťažiť má Michaels prichystanú odpoveď: „Kúpte náš. Máme ho dosť a je lacný.“

Vedec z Cato Institute zostáva verný liberálnej verzii ekonómie. Jeho hlavným heslom je efektívnosť. „Ani ja ani vy nemáme poňatia, ako budeme zásobovať energiou naše spoločnosti o 100 rokov. Ale bude to pravdepodobne oveľa efektívnejší spôsob ako dnes.“

Z toho dôvodu úplne neodsudzuje elektromobilitu. „Aj ja jazdím na hybride,“ smeje sa.