Banka EÚ schválila bilión eur na zelené pôžičky

Riaditeľ Európskej investičnej banky Werner Hoyer. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Členské štáty schválili zelený plán Európskej investičnej banky, ktorý predpokladá úvery v hodnote jedného bilióna na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030. Aj keď z financovania banka vylúčila rozširovanie letísk a fosílne palivá, environmentalisti chcú viac.

O novom klimatickom pláne Európskej investičnej banky (EIB) prebiehajú intenzívne diskusie. EIB je verejnou bankou Európskej únie a najväčšou verejnou finančnou inštitúciou na svete. Jej klimatický plán signalizuje, že Európska únia chce získať pozíciu globálneho klimatického lídra.

Členské štáty budú mať podľa nového plánu k dispozícii jeden bilión eur, aby nasledujúcu dekádu financovali projekty na podporu klímy,  biodiverzity a udržateľnosti.

Banka v pláne tvrdí, že do konca roka 2020 budú „všetky finančné činnosti v súlade s cieľmi Parížskej dohody“.

Sama seba označuje za „Európsku klimatickú banku“, a preto všetky jej investície a pôžičky, musia rešpektovať európske klimatické ciele.

„Nie je naďalej možné, aby 50 percent portfólia smerovalo k napĺňaniu klimatických cieľov, a zvyšných 50 percent pôžičiek by tieto snahy podkopávalo,“ odôvodňuje tento krok klimatický plán banky.

„Európska investičná banka tým chce prispieť vedúcej úlohe Európy na ceste k dekarbonizácii a zelenej, odolnej a sociálne inkluzívnej ekonomike,“ uviedol vo vyhlásení prezident EIB Werner Hoyer.

Súlad s Parížskou dohodou len na papieri

Podľa environmentálnych organizácií sa však z konečnej verzie klimatického plánu EIB vytratili pôvodné ambície.

Termín zastavenia financovania ropných a plynárenských projektov sa o rok predĺžil, niektoré ďalšie škodlivé projekty budú môcť dostať podporu aj po roku 2022.

Najväčšie výhrady majú environmentalisti voči tomu, že klimatický plán dáva zelenú investíciám do rozvoja cestnej infraštruktúry.

EIB v svojom novom klimatickom pláne konštatuje, že cestná doprava je okrem energetiky najväčším emitentom skleníkových plynov v Európskej únii. Na rozdiel od energetického sektoru, kde emisie stabilne klesajú, emisie z dopravy vzrástli od roku 1990 o 30 percent. Na celkových emisiách z dopravy sa cestná doprava podieľa 70 percentami.

Na druhej strane však EIB priznáva cestnej sieti kľúčovú úlohu v rozvoji regiónov a zamestnanosti. Nerozvinutá cestná infraštruktúra je v niektorých krajinách podľa EIB dedičstvom nedostatočných investícií pred vstupom do Únie.

Preto chce Európska investičná banka podporiť budovanie ciest v rámci projektov TEN-T (Trans-European Transport Network). Jeho cieľom je prepojiť Európu cestnou, železničnou a lodnou infraštruktúrou a „posilniť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v EÚ“.

Podpora EIB by mala okrem budovania a obnovy cestnej infraštruktúry smerovať do zvýšenia elektrifikácie automobilovej dopravy, rozvoja alternatívnych palív alebo do zvýšenia efektivity výroby automobilov.

Podľa EIB môžu mať investície do cestnej siete dokonca pozitívny vplyv na emisie uhlíka v dôsledku zlepšenia plynulosti premávky.

„Výzvou je identifikovať investície, ktoré podporujú hospodársky rast a zároveň významne nezvyšujú mieru emisií skleníkových plynov,“ hovorí plán.

Podľa riaditeľa siete environmentálnych a rozvojových mimovládok Counter Balance, Xaviera Sola, sú navrhované investície do rozvoja ciest v protiklade s klimatickými cieľmi EÚ.

„Sme sklamaní, že európske vlády prijali tento klimatický plán,“ uviedol.

„V praxi to znamená, že EIB sa do konca roku 2020 nepodarí dostať do súladu s Parížskou dohodou. Z hľadiska naliehavosti klimatickej krízy je to premeškaná príležitosť,“ upozorňuje Sol z Counter Balance.

Aj napriek tomu environmentálne skupiny privítali, že EIB formálne uznala boj proti klimatickej zmene ako svoju prioritu. Zastavenie investícií do rozširovania letísk je podľa zelených organizácií „zreteľný krok vpred“.

Zásada „nepoškodiť“

Banka sa v svojom klimatickom pláne zaviazala rešpektovať pri podpore projektov taxonómiou zelených investícií (Taxonomy for Sustainable Investments) a princíp „do no significant harm“.

O čo ide?

Taxonómia má nasmerovať investície do technológií, ktoré prispievajú k najmenej jednému zo šiestich definovaných environmentálnych cieľov:

  1. Zmiernenie zmeny klímy
  2. Prispôsobenie sa zmene klímy
  3. Trvalo udržateľné využívanie a ochrana vodných zdrojov
  4. Prechod na obehové hospodárstvo, predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia
  5. Prevencia a kontrola znečisťovania
  6. Ochrana ekosystémov

Aby bola akákoľvek investícia v súlade s taxonómiou musia výrazne prispieť k jednému zo šiestich environmentálnych cieľov a ďalších päť nesmie „významne ohroziť“ (do no significant harm – DNSH).

Taxonómia zelených investícií je podľa Európskej komisie prvý spoločný klasifikačný systém, ktorý na základe technických kritérií definuje „environmentálne udržateľné“ investície. Cieľom zoznamu udržateľných hospodárskych činností je poskytnúť podnikom a investičným spoločnostiam prehľad o tom, aké činnosti a v akých sektoroch považuje Európska únia za „zelené“.

Investorom a firmám to má pomôcť naplánovať si dlhodobú ekologizáciu investičných stratégií. Taxonómia rozlišuje tri druhy technológií alebo hospodárskych aktivít: čisto zelené, prechodné a pomocné (enabling).