Bratislava: Zastávka na ceste k zelenej ekonomike

T2GE

Bratislavská konferencia Transition to the Green Economy. FOTO-T2GE

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelená ekonomika

Keď svetoví lídri minulý december v Paríži podpísali prelomovú klimatickú dohodu, optimisti to považovali za začiatok nezvrátiteľného nástupu k nízkouhlíkovej ekonomike.

Udržať globálne otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia si ale vyžaduje úplnú zmenu kultúry poháňanej spotrebou a bezbrehým míňaním prírodných zdrojov.

„Pozrite sa na nás teraz“, hovorí podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. „Prechod na zelenú ekonomiku je všadeprítomný v našej diplomacii, v naše populárnej kultúre, v našich rozvíjajúcich sa odvetviach, ktoré poháňajú inovatívne technológie,“ povedal na konferencii „Transition to the Green Economy“ v Bratislave uplynulý týždeň.

„To, čo začalo ako priekopnícke hnutie, si úspešne získalo srdcia a mysle miliónov ľudí na celom svete.“

Zelená ekonomika ako jediná cesta

Posun od infraštruktúry a ekonomiky, založenej na tradičnom modeli 20. storočia, k novej zelenej spoločnosti si vyžaduje masívne investície a mnohé veľké zlomy.

„Pre niektorých z nás“, povedal Šefčovič, „táto nová ekonomika podnecuje predstavivosť a zmysel pre dobrodružstvo, iní si ju spájajú s obavami.“

„Verte mi, je to jediná cesta vpred. Je to jediná cesta, ako môže byť Európa globálnym motorom rastu.“

Cesta k tomuto cieľu bude dlhá. Najmä po období hospodárskej recesie a vo svete, ktorý sa stále vo veľkom spolieha na fosílne palivá a mnoho diktujú nestále ceny ropy.

Generálny tajomník OSN aj miestny smetiar

„Mali by sme skôr hovoriť o transformácii, nie tranzícii,“ myslí si rumunská ministerka životného prostredia Cristiana Pasca Palmer.

Táto transformácia sa týka širokého spektra sektorov produkujúcich emisie ako doprava, poľnohospodárstvo, energetika, ale tiež finančné služby. Bude si vyžadovať politiky na všetkých úrovniach – od Organizácie spojených národov po lokálneho zvozcu odpadu.

Obnoviteľné zdroje sa musia integrovať do prepojených sietí naprieč Európou. Končeným cieľom je, že nahradia plyn, ktorý Európska komisia vidí ako „prekleňovací“ energetický zdroj na ceste k nízkouhlíkovej ekonomike.

Iniciatívy sa plánujú v oblasti odpadov, renovácií budov, dopravných systémov, verejného obstarávania na lokálnej úrovni a sociálnych programoch. Tie by mali tlmiť dopady tranzície na ľudí, ktorí prídu o prácu v sektoroch neschopných prispôsobiť sa zmene.

Bezprostredné ohrozenie

Deň, od ktorého spotreba ľudstva prekonáva možnosti planéty, pripadol tento rok na 8. augusta. Ak zostaneme pri starých zvykoch – každoročnej spotrebe zdrojov na úrovni 1,4 planéty – tieto zdroje jednoducho vyschnú.

Podľa Šefčoviča sú dopady klimatickej zmeny už teraz citeľné v Európe aj mimo nej.

„V poslednom desaťročí sme mali príliš veľa katastrof spôsobených počasím. Mnoho hurikánov v Spojených štátoch, tajfúnov v Ázii a ničivé povodne takmer v každom členskom štáte EÚ. Konečne sme si uvedomili, že klimatická zmena sa deje a predstavuje bezprostredné ohrozenie.“

Európska únia pripravuje vlnu legislatívnych opatrení, ktoré majú urýchliť prechod na zelenú ekonomiku. Možnosť rozhodnúť o nich a pozmeniť ich budú mať Európsky parlament a Rada EÚ.

Slovenské predsedníctvo otvára cestu

Počas aktuálneho slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa slovenskí diplomati snažia dosiahnuť dohodu celej európskej dvadsaťosmičky na formálnej ratifikácii Parížskej dohody o klíme. Cieľom je ratifikovať zmluvu na európskej úrovni 7. októbra tak, aby bola platná v čase novembrovej COP22 v Marrákeši. Urýchľujú sa aj prípravy na národnú ratifikáciu na Slovensku.

Tiež budú hľadať spoločnú reč o viacerých kontroverzných častiach balíku o obehovom hospodárstve (circular economy) o odpadoch z obalov a recyklovaní.

Tento súbor opatrení Európska komisia na začiatku svojho mandátu stiahla. O rok neskôr ho predložila znovu s väčším dôrazom na efektívny trh, lepší dizajn produktov, no so slabšími cieľmi v znižovaní skládkovania odpadu.

Očakávajú sa konkrétne legislatívne návrhy

Ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 vrátane znižovania emisií a zvyšovania energetickej efektívnosti je ešte potrebné pretaviť do konkrétnej legislatívy. Tieto ciele boli základom pre rokovaciu pozíciu EÚ v Paríži.

Európsky systém obchodovania (ETS) s emisiami – najväčší trh s uhlíkom – tiež potrebuje reformu. Súčasné ceny CO2 sú tak nízke, že nemotivujú investorov odkloniť sa od fosílnych palív. Sektory, ktoré ETS nepokrýva – doprava a poľnohospodárstvo – sú tiež v hľadáčiku európskych regulátorov. Doprava zodpovedá za štvrtinu emisií skleníkových plynov.

Ak by aj očakávaná legislatíva nasledovala predbežné plány Európskej komisie, aj tak ostáva ešte veľa nedoriešených otázok. Potrebný je nie len súhlas Európskeho parlamentu a členských štátov, ale aj značné úsilie v zavádzaní opatrení na národnej úrovni.

Komu vyhovuje status quo

Každé z opatrení čelí v nejakej miere odporu zo strany tých, ktorí majú ekonomický záujem na zotrvaní na environmentálne neudržateľnom statusu-quo. Argumenty, že zelená legislatíva ubližuje medzinárodnej konkurencieschopnosti Európy odčerpávajú politickú vôľu k rýchlej tranzícii.

Komisia má preto záujem vyhrať práve diskusiu o ekonomickej výhodnosti týchto opatrení. Od zelených mimovládok jej to prinieslo obvinenia, že vychádza v ústrety biznisu. „Energetická tranzícia má veľmi silné obchodné rácio“, povedal Šefčovič. Dnes podľa neho už pracuje v „zelených odvetviach“ deväť miliónov ľudí. Toto číslo by sa malo do roku 2030 zdvojnásobiť.

„Tranzícia bude zlomom, nie v zmysle, že spomalí ekonomický výkon, ale v zmysle jeho premeny, inovácií a inteligencie.“

Rozšírenie Junckerovho fondu

Presvedčiť investorov je ďalšia z veľkých úloh. Takzvaný Junckerov investičný fond (EFSI) je jedným zo zdrojov zelených investícií a nástrojom ako uvoľniť súkromné investície tým, že zníži ich rizikovosť.

Očakáva sa, že fond by sa mal dočkať rozšírenia.

Európska komisia ale nie je všemocná a závisí na globálnych, európskych, národných a miestnych politikoch. Potrebuje súkromných investorov, aby víziu zelenej ekonomiky zafinancovali a ochotu občanov zmeniť ich spotrebiteľské správanie a životné návyky.

Dobrou správou je ratifikácia Parížskej dohody dvoma najväčšími znečisťovateľmi, Spojenými štátmi a Čínou. „Tranzícia od každého z nás vyžaduje, aby sme si vyhrnuli rukávy“, povedal Šefčovič.

Bratislavský proces pre zelenú ekonomiku

EÚ má pripravené politiky. Je to však len jeden z krokov.

Podľa slovenského ministra životného prostredia László Sólymosa chýba pravidelná možnosť neformálne diskutovať o výsledkoch a pokroku na ceste k zelenej ekonomike. Povedal to závere konferencie T2GE.

Slovenské predsedníctvo EÚ preto navrhuje vytvoriť fórum pracovne nazvané „Bratislavský proces pre zelenú ekonomiku“ (Bratislava Green Economy Process). Formátom by nadviazalo na konferenciu T2GE a umožnilo pravidelnú širokú diskusiu o pokroku smerom k zelenej ekonomike v kontexte strategických dokumentov EÚ (Stratégia Európa 2020, 7. environmentálny akčný program a pod.)

Minister chce prezistiť záujem o takéto fórum u kolegov z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) koncom mesiaca v Paríži a počas októbrového zasadnutia Rady ministrov životného prostredia EÚ v Luxemburgu.