Budaj: Slovensko chce znížiť emisie o 55 percent

Minister životného prostredia SR Ján Budaj (OľaNO) [TASR/Martin Baumann]

Slovensko podľa ministra podporí ambicióznejšie klimatické ciele, bude presadzovať právo na vlastný energetický mix a technologickú neutralitu. Premiér Igor Matovič však minulý týždeň tvrdil, že Slovensko sa zatiaľ ku konkrétnym percentám znižovania emisií oxidu uhličitého zaväzovať nebude.  

„Zatiaľ je pozícia Slovenska na 55 percentách. Európsky parlament síce vyzval členské štáty, aby prijali záväzok 60 percent, ale my ostávame na 55 percentách,“ zhrnul minister životného prostredia Ján Budaj postoj slovenskej vlády, ktorú bude prezentovať tento týždeň na stretnutí enviroministrov EÚ.

Predseda vlády Matovič pritom pred minulotýždňovým stretnutím lídrov v Bruseli tvrdil, že Slovensko chce prijatie ambicióznejších klimatických cieľov podmieniť tvrdším prístupom Únie voči najväčším znečisťovateľom a zavedením uhlíkovej dane na hraniciach Európy.

Premiér Matovič argumentoval, že Slovensko nemusí mať ohľadom Klimatického zákona a percent znižovania emisií jasnú pozíciu, lebo do decembrového summitu sú ešte dva mesiace.

Matovič o klimatickej pozícii Slovenska: Okolo Európy nie je natiahnutý igelit

Slovensko dnes na stretnutí Európskej rady nemá jasnú pozíciu o koľko chce znížiť emisie CO2 do roku 2030. Prijatie ambicióznejších klimatických cieľov podmienil premiér Matovič tvrdším prístupom Únie voči najväčším znečisťovateľom.

Za nejednoznačný postoj zožal kritiku od slovenských environmentálnych organizácií, ktoré tvrdili, že ísť na rokovania o takom dôležitom zákone, je veľmi neštandardné.

Na otázku predsedu Výboru pre európskej záležitosti Tomáša Valáška, ktorá pozícia platí, minister Budaj odpovedal, že uhlíkovú daň nie je možné oddeliť od opatrení na záchranu klímy a bude súčasťou cesty k uhlíkovej neutralite Európskej únie.

Klimatické ciele sa musia prerátať na celú Úniu

Slovensko podľa ministra Budaja nesúhlasí s viacerými ustanoveniami v Klimatickom zákone, ktoré schválil europarlament.

Kým doteraz mala Európska únia dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 v priemere ako celok, podľa nového zákona musí byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálny každý členský štát.

Aj keď Európska komisia zatiaľ nespomína, že by sa táto podmienka mala týkať cieľov znižovania emisií do roku 2030, Slovensko si podľa šéfa envirorezortu chce svojím nesúhlasným postojom vytvoriť priestor pre ďalšie vyjednávania európskych lídrov v decembri.

„Ide o to, že Slovensko je schopné dosiahnuť na vlastnom území 55 percentný pokles emisií, čo sa ale nedá povedať o Poľsku alebo iných krajinách. Takže zatiaľ je naša pozícia taká, že presadzujeme aby sa cieľ 55 percent rátali na priemer celej EÚ a nie ako cieľ pre jednotlivé štáty,“ povedal Ján Budaj na zasadnutí parlamentného Výboru pre európskej záležitosti.

Európsky týždeň | Klimatický zákon priniesol ambiciózne ciele, ale aj ústupky voči fosílnym palivám

Európsky parlament schválil Klimatický zákon, ktorý má Európsku úniu do roku 2050 doviesť k uhlíkovej neutralite. Prečo europoslanci schválili prísnejší cieľ znižovania emisií? Aké ďalšie zmeny zákon prinesie? Vypočujte si nový diel podcastu Európsky týždeň.

Šéf výboru Tomáš Valášek na to reagoval otázkou, či to nie je zo strany slovenskej vlády len stratégia, aby sa vyhla prísnejším záväzkom.

„O klíme toho viem oveľa menej ako vy, ale poznám vyjednávacie taktiky, ako sa v zdanlivo k niečomu prihlásiť a zároveň sa tomu v realite vyhnúť. Robí sa to tak, že sa vyhýbame krátkodobým cieľom a dávame si len dlhodobé, ktoré sú už bezpečne za trvaním tejto vlády a potom odkladáme bolestivé kroky na neskôr, zhodou okolností na ďalšie volebné obdobie,“ vyjadril svoje obavy Valášek.

Ján Budaj v reakcii pripomenul, že Slovensko sa ako prvá krajina v strednej Európe prihlásila k Európskej zelenej dohode.

„Poznám tie čísla, viem, že Slovenská republika sa môže považovať za premianta v tomto úsilí. Stačí, ak si to nepokazíme, a my tie ciele v roku 2030 dosiahneme,“ upozornil minister životného prostredia.

Právo na jadro a zemný plyn

Slovensko bude v rokovaniach o Klimatickom zákone presadzovať „princíp technologickej neutrality“ a „právo na vlastný energetický mix“, povedal šéf envirorezortu Budaj.

Tieto dva princípy podľa neho obhajujú nárok krajín zarátať do nízkouhlíkových technológií aj jadro, ktoré na Slovensku má zastúpené v energetickom mixe veľmi výrazne. Právo na vlastný energetický mix by malo Slovensku zabezpečiť možnosť využívať zemný plyn ako palivo, ktoré „znižuje uhlíkovú stopu“, vyjadril sa minister Budaj.

So zemným plynom ráta vláda v krátkodobom horizonte ako s prechodovým palivom a plánuje ho podporiť z peňazí, ktoré dostane na obnovu ekonomiky po koronakríze.

„Zemný plyn v prípadoch, kde nahradí pevné fosílne palivá, dokáže zaistiť významné zníženie emisií CO2 ako aj prachových častíc a môže byť tiež významným prvkom pri prechode na bezuhlíkové hospodárstvo vo forme zálohy pre obnoviteľné zdroje,“ povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek pre EURACTIV.

Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Vláde prekážajú delegované akty

Slovensko bude v rokovaniach o Klimatickom zákone presadzovať aj zrušenie takzvaných delegovaných aktov, povedal šéf envirorezortu.

Delegované akty majú zjednodušiť a urýchliť prijatie aktualizovaných klimatických cieľov, ktoré chce Európska komisia prehodnotiť každých päť rokov od roku 2023. Eurokomisia bude skúmať, či sú stanovené ciele znižovania emisií v súlade s Parížskou dohodu a či sú dostatočné z hľadiska dosiahnutia uhlíkovej neutrality EU.

Zámerom Komisie bolo predísť zdĺhavým rokovaniam s Európskym parlamentom a členskými štátmi. Zložité rokovania sú neoddeliteľnou súčasťou tvorby politiky Európskej únie, no podľa Komisie nejdú dokopy so stavom klimatickej núdze, ktorú vyhlásil Európsky parlament minulý rok.

Delegované akty predpokladajú, že prehodnocovanie cieľov bude Európska komisia konzultovať s odborníkmi na národnej úrovni a s ich pomocou navrhne nové referenčné hodnoty znižovania emisií v rokoch 2035, 2040 a 2045.

Členské štáty ani europarlament by nemohli delegovaný akty pripomienkovať, ale len vyjadriť súhlas alebo nesúhlas.

„Ľudovo povedané, by Európska komisia riadila proces znižovania emisií na Slovensku,“ konštatoval minister Budaj.

Pripomenul, že Komisia nedávno použila delegovaný akt na prijatie kritérií udržateľnosti pre biopalivá. Vyvolalo to kritiku zo strany europoslancov, pretože v rámci tohto mechanizmu nie sú povolené žiadne zmeny a doplnenia návrhu.