Budaj: Slovenský vidiek je desať minút po stredoveku

Minister životného prostredia ján Budaj (OĽaNO) [TASR/Martin Baumann]

Veľká časť slovenských dedín je vo veľmi zlom stave. Zelená obnova musí pomôcť aj im, povedal na podujatí portálu EURACTIV Slovensko šéf envirorezortu Ján Budaj. Jednou z ciest je obnova rodinných domov. Minister naznačil aj potrebu reformy verejnej správy.  

Národný plán obnovy a odolnosti sa na ministerstve financií momentálne prerába. Dôvodom sú nové požiadavky Európskej komisie, ktorá žiada viac peňazí do ochrany biodiverzity. Hovorí sa tiež o požiadavke premiéra Igora Matoviča rozdeliť financie z plánu obnovy rezortom podľa volebných výsledkov. Či sa tak stane je otázne. Zatiaľ čo niektorí koaliční partneri s tým problém nemajú, iní hovoria o „nezmysle”.

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) na utorkovej (9. februára) diskusii Zelená dohoda v regiónoch priznal, že aj on bol jedným z tých, ktorí tlačili na prerobenie decembrovej verzie Národného plánu obnovy. Ten by podľa neho nemal byť len o priemysle, ale niečo hmatateľné by z neho mala dostať aj verejnosť.

Jedným z prostriedkov, ako to dosiahnuť, je obnova rodinných domov, čím chce Budaj prispieť k rozvoju slovenského vidieka. Veľká časť z neho je totiž podľa ministra „desať minút za stredovekom”. Budaj ako problém vníma tiež „obrovské rozmnoženie verejnej správy,” ktoré vedie k slabej kontrole verejnosti nad jej aktivitami a vyššej miere korupcie a klientelizmu v samosprávach.

„Darí sa nám čistiť najvyššie poschodia politiky. Teraz je na rade, aby sme vyčistili aj samosprávy,” povedal s odkazom na zatýkanie mnohých vysokých predstaviteľov polície, súdov či prokuratúry.

Budovy a emisie 

Obnova budov by sa mala stať jednou z priorít slovenského plánu obnovy. Spomína sa už v dokumente Moderné a úspešné Slovensko, ktorý ministerstvo zverejnilo v októbri. Takisto je aj súčasťou uniknutého 400 stranového plánu obnovy z decembra, ktorý má portál EURACTIV Slovensko k dispozícii. Do budov by podľa tohto dokumentu malo ísť 700 miliónov eur. Obnova by sa mala týkať troch častí – rodinných domov, verejných budov a historických a pamiatkovo chránených budov.

Prvú výzvu na obnovu rodinných domov už envirorezort spustil. Cieľom je zlepšiť ich energetickú hospodárnosť, ktorej výsledkom by mala byť nižšia spotreba energie a zníženie emisií. Celková výška emisií v sektore budov bola v roku 2016 stanovená na 8,54 megaton. Podľa uniknutého návrh plánu obnovu by sa do roku 2050 mali byť emisie z budov v porovnaní s rokom 2020 znížiť o 40 percent.

„Za sto miliónov eur by sa zateplením domov dalo ušetriť toľko energie, koľko vyrobí za rok elektráreň Nováky,” zhodnotil Juraj Melichár, koordinátor pre energetickú transformáciu z Priateľov Zeme-CEPA.

Zapojenie verejnosti

Obnova budov však podľa panelistov nebude len o znižovaní emisií a šetrení energiou, ale mala by plniť aj inú dôležitú úlohu. Verejnosť by vďaka nej mala cítiť, že sa na zelenej obnove zúčastňuje.

„Keby sme dali všetky peniaze z plánu obnovy US Steel, ktoré by za to elektrifikovali výrobu ocele, emisie by výrazne poklesli. Lenže potom by ľudia zase povedali, že nás oklamali a išlo to celé mimo nás,” vyhlásil Budaj.

„Mám ambíciu, aby sa na zelenej obnove zúčastnilo, čo najviac ľudí. Obnova budov je jednou z tých vecí, ktorá ich zaangažuje a niečo hmatateľné im prinesie,” dodal.

Richard Filčák zo Slovenskej akadémie vied (SAV) uviedol, že ďalšou možnosťou môže byť aj participácia občanov na rozvoji obnoviteľných zdrojov energie. „Ak by sa štát dokázal dohodnúť so stabilizátormi siete a garantovať malým a stredným podnikateľom, že keď postavia solárnu elektráreň, automaticky ich do dvoch alebo troch týždňov pripoja do siete, malo by to oveľa väčší vplyv na rozvoj obnoviteľných zdrojov ako nejaké dotácie pre malé vodné elektrárne, biomasu a podobne,” povedal.

S tým súvisí aj zapájanie verejnosti do prípravu samotného plánu obnovy, čo viaceré mimovládne organizácie začiatkom januára kritizovali.

„Vidím veľký potenciál na zlepšení participácie verejnosti pri príprave plánu obnovy tak, aby to bolo v súlade s Aarshuským dohovorom,” zdôraznil Melichár.

Aarhuský dohovor zaručuje verejnosti účasť na rozhodovacom procese a prístupe k informáciám v záležitostiach životného prostredia. Slovensko k nemu pristúpilo v roku 2005.

Reforma verejnej správy?

Zapojenie verejnosti však nie je jedinou výzvou, pred ktorou Slovensko stojí pri implementácii Zelenej dohody. Je ňou aj správne nastavenie financovania a kompetencií medzi štátom a samosprávou. Hoci panelisti zdôraznili, že plán obnovy neprináša až také obrovské množstvo peňazí ako sa o ňom hovorí, správne nastaviť priority a vyčerpať peniaze nemusí byť pri súčasnom nastavení jednoduché. Svedčiť o tom môže pomerne pomalé čerpanie peňazí z minulého programového obdobia čerpania eurofondov, keď sa Slovensko umiestnilo na chvoste krajín Únie.

Budaj za problém označil častú neefektivitu verejnej správy v dôsledku jej obrovského premnoženia.

„Štát nie je len Úrad vlády a ministerstvá. Je to rozsiahla štruktúra takmer troch tisícov obcí s desiatkami tisícmi poslancov. Máme viac dedín než susedné Poľsko, ktoré má takmer 40 miliónov obyvateľov. Samospráva v mnohých malých dedinách nemôže ponúknuť nič okrem toho, že večer zapne lampy, ak jej na to zostanú peniaze,” vyhlásil.

Baška: Vláda by mala pri eurofondoch len schvaľovať a kontrolovať

Slovensko na čerpanie peňazí z eurofondov aj z plánu obnovy nie je pripravené. Vláda by mala nechať ich čerpanie na samosprávy. Tie totiž najlepšie vedia, kam by mali európske peniaze smerovať, povedal predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja JAROSLAV BAŠKA. 

Rozsiahla verejná správa potom podľa Budaja vedie k rodinkárstvu a korupcii s čím súhlasil aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS). Slovensko čaká podľa oboch náročná úloha „vyčistiť” aj nižšie úrovne politiky podobne, ako sa to už deje na prokuratúre, v súdnictve, či na polícii.

Chýbajúce kapacity

Existuje však aj druhá strana mince. Splnenie cieľov Európskej zelenej dohody si bezpochyby bude vyžadovať aktívnu účasť samospráv. Na to však podľa Melichára treba posilniť ich expertné kapacity – to znamená lokálne pôsobiacich energetikov, expertov na dopravu, budovy či iné oblasti.

„Nedostatok kapacít na miestnej úrovni nedovoľuje rozvoj v týchto oblastiach. Bez nich uhlíkovú neutralitu do roku 2050 Slovensko nedosiahne,” upozornil. S tým súvisí aj slabé plánovanie regionálnej energetiky, ktorej rozvoj je do veľkej miery živelný. Namiesto strategických priorít ho určuje najmä prístup k dotáciám.

Pomôcť môžu centrá udržateľnej energetiky, s ktorými rátajú akčné plány rozvoja pre jednotlivé regióny. Prvé by mali vzniknúť v okresoch Kežmarok, Rimavská Sobota, Rožňava a Sabinov. Ich prvou úlohou bude zmapovať miestnu situácia a vypracovať nízkouhlíkovú stratégiu pre danú oblasť. Neskôr by mali riadiť ich realizáciu.