Budapešť a Paríž ratifikovali klimatickú dohodu, v Bruseli to nepôjde hladko

Francois Hollande počas ratifikácie. FOTO-TASR/AP (Jacky Naegelen)

Podpísať je dobré, ratifikovať ešte lepšie, vtipkoval francúzsky prezident, keď zavŕšil ratifikáciu Parížskej dohody o klíme. François Hollande v stredu 15. júna stvrdil svojím podpisom príslušný zákon, ktorý už schválili obe komory francúzskeho parlamentu.

Francúzsko sa tak po Maďarsku stalo druhým štátom Európskej únie, ktorý prelomovú dohodu o klíme ratifikoval.

Tak rýchlo a hladko to však nepôjde v Rade EÚ, ktorej bude od júla predsedať Slovensko. Európski ministri životného prostredia budú o dohode prvýkrát rokovať najbližší pondelok 20. júna, celý schvaľovací proces môže trvať až do roku 2018.

Maďari boli prví v EÚ

Keď Hollande dokončil proces ratifikácie za Francúzsko, vyzval aj ostatné európske krajiny, aby ho nasledovali.

Ešte pred Francúzskom ratifikovalo klimatickú dohodu Maďarsko ako prvý štát EÚ. Spečatenie protokolu v Budapešti nie je samozrejmé, vyšehradské krajiny ku klimatickým cieľom pristupujú chladnejšie ako západoeurópske štáty.

Jednomyseľné schválenie maďarskými poslancami v máji pripisuje portál Hungary Today vplyvu prezidenta Jánosa Ádera. Ten je podľa servera známym zástancom ochrany životného prostredia.

Jeden za všetkých, všetci za jedného

Za Európsku úniu bude dohoda ratifikovaná, až keď ju schváli všetkých 28 štátov aj európske inštitúcie. V súlade s praxou budú totiž ratifikačné listiny predkladať v OSN spoločne, povedal denníku Le Figaro predstaviteľ francúzskeho ministerstva životného prostredia.

Schvaľovací proces na úrovni Únie odštartovala minulý týždeň Európska komisia. Keď Parížsku dohodu predložila, komisár pre klímu a energiu Miguel Arias Cañete skonštatoval, že „EÚ si robí svoju domácu úlohu.“

„Som presvedčený, že Európsky parlament, Rada a členské štáty dokončia príslušné ratifikačné postupy promptne,“ povedal eurokomisár.

Slovenské predsedníctvo o Marakéši

Na pondelkovej Rade pre životné prostredie k dohode prijmú prvé stanovisko ministri životného prostredia. Tým sa však diskusia, ktorá bude od 1. júla pokračovať pod vedením slovenského predsedníctva, iba začína.

Pozície jednotlivých štátov budú závisieť od ich záväzkov znižovať emisie v sektoroch mimo Systému obchodovania s emisiami (ETS). Medzi tie patrí doprava, poľnohospodárstvo či budovy.

Čítajte aj: Kto už ratifikoval Parížsku dohodu? Otázky a odpovede o jej schvaľovaní

„Legislatíva pre sektory mimo ETS prichádza až v júli a niektoré členské štáty budú legitímne „zdržiavať“ proces ratifikácie na úrovni EÚ lebo nevedia, aký bude ich záväzok v týchto sektoroch,“ uviedol ešte v máji pre EurActiv.sk štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.

Slovenské predsedníctvo sa bude sústrediť skôr na dohodu Rady EÚ na spoločnej pozícii pre novembrovú COP22 v marockom Marrákeši. Tam sa bude diskutovať najmä o kontrole plnenia záväzkov zo strany jednotlivých štátov.

Bremeno sektorov mimo ETS

Slovensko samotné ratifikačný proces dokončí podľa Kurillu až na prelome rokov 2017 a 2018.

Za problematickú je však najčastejšie označovaná pozícia Varšavy. Nálepkovanie Poľska ako čiernej ovce však exminister životného prostredia Marcin Korolec odmietol. „Poľská premiérka a poľský minister životného prostredia viackrát vyhlásili Parížska dohoda bude v Poľsku ratifikovaná,“ uviedol pre EurActiv.sk Korolec, ktorý pripravoval zasadnutie COP19 v Poľsku.

Tiež však pripustil, že komplikovaná bude diskusia v Bruseli. „Najskôr sa musíme dohodnúť v Európe na rozdelení bremena v rámci sektorov mimo ETS,“ myslí si Korolec.

„Typické pre sektory mimo ETS je, že každá krajina bude mať iný záväzok,“ dodal exminister.

Pre Poľsko je dôležitá konkurencieschopnosť

Poľsko, ktoré vyrába 85 percent elektriny z uhlia, preberie 1. júla ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine. V zatiaľ nezverejnenom programe predsedníctva, ktorý má EurActiv.sk k dispozícii, neoznačuje schválenie Parížskej dohody za svoju prioritu.

„Zvláštna pozornosť bude venovaná téme konkurencieschopnosti EÚ,“ píše sa v programe. Predsedníctvo chce tiež prispieť k tomu, aby Parížsku dohodu ratifikovali najväčšie ekonomiky sveta.

Lenže práve EÚ sa môže stať, že ostatné veľké ekonomiky ju predbehnú. Čína aj Spojené štáty avizovali, že dohodu chcú ratifikovať ešte tento rok.

Dokončenie ratifikácie v EÚ odhadol podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič pre EurActiv.sk na rok 2017 alebo 2018