Budovy v systéme obchodovania s emisiami sú pre Slovensko rizikom, odkazujú odborníci

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Rozšírenie európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami o budovy môže podľa niektorých odborníkov ohroziť sociálne slabších. Pri návrhu váha aj ministerstvo životného prostredia, ktoré vyzýva na dôsledné zváženie všetkých pre a proti. 

Európska komisia v júli minulého roku predstavila v rámci balíčku reforiem Fit For 55 nový návrh systému EU ETS. Ten počíta s rozšírením systému aj na sektory budov a cestnej dopravy, ktoré tvoria významnú časť celkového množstva európskych emisií. Samostatné systémy obchodovania pre cestnú dopravu a budovy by podľa plánu mali vzniknúť od roku 2025. Platiť by však nemali domácnosti a šoféri, ale distribútori paliva a tepla.

Návrh reformy vyvolal búrlivú diskusiu medzi členskými štátmi. Opatrný je aj slovenský envirorezort, ktorý o návrhu hovorí, ako o veľmi komplexnej legislatíve, s ktorou sa netreba uponáhľať.

„Je potrebná analýza celého systému, aby nedochádzalo k dvojitému zdaňovaniu. Potrebujeme tiež presne vedieť dopady na obyvateľov,“ uviedla Gabriela Fischerová, generálna riaditeľka Sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia z ministerstva životného prostredia na novembrovej diskusii, ktorú organizoval portál EURACTIV Slovensko.

Cesta do pekla dláždená dobrým úmyslom?

K začleneniu budov do EU ETS sa negatívne stavia aj Európska spotrebiteľská organizácia, ktorá upozorňuje práve na možné negatívne dôsledky na obyvateľov. S tým súhlasí aj Petra Čakovská, projektová manažérka slovenskej Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S). V novom systéme vidí najväčšie nebezpečenstvo pre najzraniteľnejšie skupiny spotrebiteľov.

„Pre krajiny ako Slovensko je ten návrh riskantný, pretože najchudobnejší spotrebitelia, ktorí sú aj najväčšími znečisťovateľmi, sú odkázaní na fosílne zdroje. Úmysel je dobrý, ale návrh by mohol ešte viac prehĺbiť sociálne rozdiely medzi obyvateľmi,“ upozornila Čakovská.

Fit for 55: Sociálne dôsledky obchodu s emisiami má tlmiť nový fond

Vypúšťanie skleníkových plynov bude po reforme obchodu s emisiami pre priemyselné podniky a elektrárne drahšie. Emisie sa spoplatnia aj pre oblasť budov a dopravy. Kritici vystríhajú, že tento krok môže zasiahnuť chudobné domácnosti a malé podniky.

Podobne to vníma aj analytik Richard Paksi z organizácie Budovy pre budúcnosť.  „Motivovať ľudí k renovácii budovy a využívaniu zelených zdrojov zvýšením ceny energií nie je najšťastnejšie riešenie,” povedal.

Nový fond pomôže, iba ak sa peniaze dostanú k spotrebiteľom

Riešením na zabezpečenie ochrany najzraniteľnejších skupín obyvateľstva má byť nový sociálno-klimatický fond, ktorý by mal tlmiť sociálne dopady zmien klímy. Časť výnosov z povoleniek by mala smerovať práve doňho.

Podľa Čakovskej bude fond prospešný, len ak sa peniaze naozaj dostanú ku koncovým spotrebiteľom. Čakovská upozornila, že niektoré štáty žiadajú, aby výnosy išli do už existujúcich národných schém, na ktoré ľudia často nemajú dosah.

Fischerová uviedla, že Slovensko vníma snahu Komisie odpovedať na obavy zo zvyšovania rizika energetickej chudoby pozitívne. Obáva sa však administratívnej záťaže a vysokej nákladovosti.

„Ak problémy slabších sociálnych skupín už riešia iné fondy, je zbytočné vytvárať novú štruktúru,“ uzatvára generálna riaditeľka.

Schémy na pomoc sociálne slabším domácnostiam už existujú napríklad v Slovinsku alebo v Litve, kde vlády spustili štátne schémy pre nízkopríjmové skupiny, v ktorých ľuďom preplácajú výmenu tepelného čerpadla v plnej cene. V Nemecku existujú dokonca daňové úľavy, ak si občania zvolia vykurovanie z obnoviteľných zdrojov.

Čo je klimatický šek a prečo ho navrhujeme

Klimatický šek je stratégia prerozdeľovania, ktorá vracia časť príjmov z emisií priamo obyvateľom a ostávajúcu časť používa adresne a efektívne na klimatické ciele. Tým podporuje nízkouhlíkové investície, sociálne férový prechod ku klimatickej neutralite a zvyšuje jej akceptáciu, píšu europoslanec MARTIN HOJSÍK a environmentalista LADISLAV HEGYI.

Ďalším možným riešením sú takzvané energetické štítky, ktoré ľuďom umožňujú jednoduchý výber úsporných zariadení. „Táto oblasť nie je spotrebiteľom dostatočne ozrejmená. Spotrebitelia netušia, že by sa o štítky mali pre šetrenie energie zaujímať,“ hovorí Čakovská.

Postupný odklon

O plyne sa dlhodobo hovorí ako o možnom kompromise pri postupnom prechode na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Hoci ide o fosílne palivo, emisie z neho sú v porovnaní s uhlím nižšie. Dôležitú úlohu hrá aj pri vykurovaní. Ministerstvo životného prostredia vníma najmä pozitívny vplyv plynu na kvalitu ovzdušia.

Aj preto by mal odklon od plynu byť podľa envirorezortu postupný. „Slovensko je jednou z najplynofikovanejších krajín Únie. V budúcnosti by sme mohli infraštruktúru využiť na bioplyn alebo iné zelené zdroje,” uviedla Fischerová. Envirorezort plánuje rozvoj plynu v teplárenstve podporiť takzvanou kotlíkovou dotáciou.

S kotlíkovou dotáciu má bohaté skúsenosti napríklad Česká republika. Tamojší občania majú pri vykurovaní na výber z troch zdrojov  – tepelné čerpalo, plynový kotol alebo kotol na biomasu. Vláda zdroje prepláca až do výšky 95 percent. O dotáciu môžu žiadať len domácnosti, ktorých priemerný mesačný čistý príjem v roku 2020 nebol vyšší než 14 242 českých korún na osobu (588 eur). To znamená, že dotácia sa zameriava na sociálne slabšie domácnosti.

Paksi dodáva, že nie je správne, ak sa slovenská vláda rozhodne ísť iba cestou plynových kotlov. Čakovská zároveň upozorňuje, že plynový kotol je investícia na desaťročia. Tí, ktorí ju využijú, ho budú musieť využívať, pričom sa môže stať, že cena plynu pôjde v nasledujúcich rokoch hore. „Fázu kotlíkovej dotácie by sme mohli pokojne preskočiť,” uzavrela.

Začlenenie sektoru budov do systému obchodovania s emisnými povolenkami už funguje v Nemecku. Tona oxidu uhličitého tam stojí približne 25 eur, pričom do roku 2026 by mala stúpnuť až na 65 eur.

Nemecko sa výnosy z povoleniek snaží čiastočne vracať spotrebiteľom. Z výnosov investuje aj do verejnej dopravy a do renovácii domov. Iný návrh riešenia ponúka analytik Paksi. „Väčší zmysel vnímam v zmene jedného slova a to, že všetky výnosy z predaja emisných povoleniek už budú musieť byť použité na klimatické opatrenia. V súčasnosti by mali byť použité. Toto má z môjho pohľadu väčší potenciál než zaradenie budov a dopravy do podsystému EÚ ETS,“ navrhuje Paksi.

 

Partner