Čína prestane financovať uhoľné projekty v zahraničí

Čínsky prezident Si Ťin-pching vystúpil na 76. zasadnutí valného zhromaždenia OSN v New Yorku. [EPA-EFE/Spencer Platt]

Čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojom prejave na valnom zhromaždení OSN prisľúbil, že Peking v rámci boja proti klimatickej zmene prestane s podporou uhoľnej energie rozvojových krajinách a podporí ich prechod na obnoviteľné zdroje.

Čína je najväčším sponzorom uhoľných projektov v rozvojových krajinách ako je Indonézia, Vietnam či Bangladéš. Tieto projekty sú súčasťou rozsiahleho budovania infraštruktúry v rámci čínskej iniciatívy známej ako Nová hodvábna cesta.

„Čína zintenzívni svoju podporu pre iné rozvojové krajiny v oblasti vývoja zelenej a nízkouhlíkovej energie a nebude už budovať v zahraničí nové projekty využívajúce energiu zo spaľovania uhlia,” vyhlásil Si Ťin-pching vo vopred nahratom príhovore v rámci všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN.

Si Ťin-pching sa vo svojom prejave tiež zaviazal k zintenzívneniu úsilia v oblasti znižovania emisií tak, aby mohla Čína dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. „Vyžaduje si to obrovské pracovné úsilie a my urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme tieto ciele dosiahli,” zdôraznil čínsky prezident a šéf vládnucej komunistickej strany.

Čínsky prísľub prichádza v nadväznosti na novembrovú klimatickú konferenciu OSN v Glasgowe, ktorej cieľom je zvýšiť ambície Parížskej dohody.

Výroba elektriny z uhlia v Číne rastie

Krajiny skupiny G20 zaznamenali pokles v produkcii uhoľnej energie. Výnimkou je Čína, ktorej podiel na celosvetovej výrobe elektriny z uhlia vzrástol na 53 percent.

Domáce uhoľné elektrárne

Prísľub čínskeho prezidenta však oslabuje skutočnosť, že Peking stále pokračuje v domácich investíciách do uhoľného sektora.

V liste zo začiatku tohto roka koalícia mimovládnych skupín uviedla, že štátom riadená Čínska banka je najväčším samostatným investorom do uhoľných projektov. Od podpísania parížskej dohody o klíme v roku 2015 ich podporila sumou 35 miliárd dolárov.

Čína vlani uviedla do prevádzky 38,4 gigawattov novej uhoľnej energie, čo je viac ako trojnásobok toho, čo bolo uvedené do prevádzky na celom svete.

Americký splnomocnenec pre klímu John Kerry na návšteve Číny začiatkom tohto mesiaca uviedol, že Spojené štáty dali jasne najavo, že „pridanie ďalších uhoľných elektrární predstavuje významnú výzvu pre úsilie sveta vysporiadať sa s klimatickou krízou“.