Členské štáty a Európsky parlament sa dohodli na klimatickom „zákone zákonov”

Protest za klímu, ktorý sa uskutočnil na konci marca v Paríži. [EPA-EFE/Yoan Valat]

Klimatický zákon počíta so znížením emisií o 55 percent do roku 2030. Reálne zníženie však bude nižšie. Dohoda totiž napriek ústupku členských štátov počíta so zarátavaním prírodne zachyteného uhlíka do celkového cieľa. 

Európsky parlament a Rada Európskej únie, v ktorej sú zastúpené členské štáty, sa v stredu  (21. apríla) nadránom po náročných rokovaniach dohodli na podobe Európskeho klimatického zákona. Dvomi najdôležitejšími bodmi sú zakotvenie dosiahnutia uhlíkovej neutrality európskeho bloku do roku 2050 do legislatívy a zníženie emisií skleníkových plynov o najmenej 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Navýšenie emisného cieľa do roku 2030 o 55 percent navrhla Európska komisia ešte minulý rok. Parlament pôvodne hlasoval za prísnejší cieľ 60 percent. Napokon sa s členskými štátmi dohodol na kompromise. Europoslanci dostali od členských štátov na oplátku prísľub zastropovania zarátavania prírodných záchytov emisií oxidu uhličitého do celkového klimatického cieľa.

Práve o prírodných záchytoch sa medzi Komisiou, Parlamentom a Radou viedla pomerne búrlivá diskusia. Proti bola Európska strana zelených, ktorá zarátavanie zachyteného uhlíka označila za „účtovnícky trik”. Pozitívne sa k zarátavaniu nestavalo ani Slovensko a environmentálne organizácie.

V dohode však nie sú podstatné len percentá. Parlamentu sa takisto podarilo presadiť vytvorenie nezávislého vedeckého orgánu, ktorý bude radiť členským štátom a monitorovať ich pokrok. Európska komisia sa takisto zaviazalo vytvoriť sektorové mapy s cieľom pomôcť dekarbonizovať sektory priemyslu, ktoré o takúto pomoc požiadajú. Ďalšou novinkou je uhlíkový rozpočet. Ten stanoví celkový objem emisií, ktoré Únia môže vyprodukovať nad rámec záväzkov v Parížskej klimatickej dohode. Z neho by mal vzísť aj nový strednodobý cieľ zníženia emisíí do roku 2040.

„Európsky klimatický zákon je zákonom zákonov, ktorý bude formovať podobu klimatickej legislatívy ďalších 30 rokov,” povedal portugalský minister životného prostredia Joao Pedro Matos Fernandes. Portugalsko je tento rok predsedníckou krajinou Rady.

Dohodu budú ešte musieť v oficiálnych hlasovaniach potvrdiť europoslanci aj členské štáty.

Sporné zarátavanie

Zarátavanie zachyteného uhlíka sa objavilo už v pôvodnom návrhu Komisie. Rýchlo sa však proti nemu postavili európski zelení aj environmentálne organizácie, ktoré žiadali samostatný cieľ pre znižovanie emisií z fosílnych palív a samostatný cieľ pre prírodné záchyty CO2.

Podpredseda Európskej komisie pre zelenú dohodu Frans Timmermans naopak cieľ bránil s tým, že je v súlade s metódami, ktoré používa Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCC).

Proti bolo aj Slovensko. Vláda vtedajšieho premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) sa obávala o schopnosť slovenských lesov zachytávať CO2 z dôvodu jej nepriaznivej vekovej štruktúry.

Slovensko má výhrady voči zarátaniu zachyteného uhlíka do cieľa znižovania emisií

Z uniknutej pozície Slovenska pred európskym summitom vyplýva, že slovenská vláda má obavy z kondície slovenských lesov. Podľa nej v budúcnosti nebudú schopné efektívne zachytávať oxid uhličitý.

Z kompromisnej dohody vyplýva, že prírodné záchyty sa napokon do celkového cieľa zarátavať budú. Ich príspevok však bude zastropovaný na 225 megaton ekvivalentu CO2.

Zarátavanie zachyteného uhlíka znamená, že reálne zníženie emisií bude nižšie. Podľa dopadovej štúdie, ktorú si ešte minulý rok dala vypracovať Európska komisia, by nulový čistý cieľ zohľadňujúci prírodné záchyty CO2 priniesol len 50,5 percentné reálne zníženie emisií.

Súčasťou dohody je však aj novelizácia smernice o využívaní pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF). Komisia by jej návrh mala predstaviť v júni tohto roku. Cieľom je posilniť schopnosť pôdy a lesov pohlcovať pôdu tak, aby blok do roku 2030 dosiahol zníženie emisií o 57 percent, čo by znamenalo znamenalo 52,8 percentné reálne zníženie.

Parlament chcel byť ambicióznejší 

Za výhru pre europarlament sa dá označiť nový strednodobý cieľ zníženia emisií do roku 2040. Na konkrétne číslo si ešte budeme musieť počkať. Jeho návrh by mal prísť spolu s návrhom uhlíkového rozpočtu, ktorý sa očakáva v roku 2023.

Záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 už bude súčasťou európskej legislatívy. V druhej polovici tohto storočia by už európske emisie mali začať klesať.

Ďalšou požiadavkou parlamentu bolo, aby dosiahnutie uhlíkovej neutrality platilo nielen pre celú Úniu, ale aj pre každý členský štát samostatne. S týmto však Rada nesúhlasila. Niektoré štáty tak budú môcť uhlíkovú neutralitu dosiahnuť neskôr, ak sa to iným podarí skôr.

Predseda parlamentného výboru pre životné prostredie (ENVI) Pascal Canfin (Renew) skonštatoval, že europarlament bol pripravený na ambicióznejšie ciele. Portugalské predsedníctvo ich však odmietlo.

Budaj: Slovensko chce znížiť emisie o 55 percent

Slovensko podľa ministra podporí ambicióznejšie klimatické ciele, bude presadzovať právo na vlastný energetický mix a technologickú neutralitu. Premiér Igor Matovič však minulý týždeň tvrdil, že Slovensko sa zatiaľ ku konkrétnym percentám znižovania emisií oxidu uhličitého zaväzovať nebude.  

Slovenský europoslanec Martin Hojsík (PS/Renew) dohodu uvítal. „Považujem za dobré správy, že konečne prišlo k dohode medzi parlamentom, komisiou a členskými štátmi na tomto zákone,” uviedol. Zároveň však v podobnom duchu ako Canfin skonštatoval, že ciele mohli byť vyššie.

„Som ale aj mierne sklamaný, pretože prijatý záväzok znížiť emisie o 55% nie je podľa mňa, ale najmä podľa vedkýň a vedcov, dostatočný. Aj ľudia na Slovensku žiadali v masívnej petícii  zníženie emisií o aspoň 65 percent, ktorý aj ja dlhodobo presadzujem. O to viac budem dohliadať a pracovať na tom, aby sa aktuálny cieľ nielen dodržal, ale v skutočnosti sme emisie znížili ešte viac,” povedal.

Rovnako sklamaní boli aj zelení, ktorí kritizovali dohodu pre nedostatočnú ambicióznosť.

Odkaz Bidenovi

Predstavitelia Komisie sa kompromisu Parlamentu a Rady potešili.

„Náš politický záväzok stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050 je odteraz aj právnym záväzkom. Únia si klimatickým zákonom zvolila zelenú cestu na celú generáciu. Je to náš záväzný sľub našim deťom a vnúčatám,” uviedla predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen v tlačovej správe.

Timmermans zase dohodu nazval „míľnikom pre Európsku úniu”. Podobne ako Fernandes aj on zdôraznil, že legislatíva sa stane základom pre unijnú politiku na ďalšie desaťročia. Zároveň upozornil, že prišla necelý deň pred začiatkom klimatického summitu, ktorý inicioval nový americký prezident Joe Biden.

„Dnešná dohoda posilňuje našu pozíciu lídra v boji s klimatickou zmenou. Keď sa svetoví lídri zídu na Deň zeme (22. apríla), Únia príde k stolu s dobrými správami, ktoré, dúfam, inšpirujú aj našich medzinárodných partnerov,” povedal.

Bidenova administratíva by na summite mala predstaviť vlastné klimatické ciele. Tento týždeň sa k znižovaniu emisií prihlásilo aj Spojené kráľovstvo, ktoré chce do roku 2035 emisie skleníkových plynov znížiť o 78 percent.