Čo znamená uhlíková neutralita?

Experimentálny projekt merania emisií z dobytku v Nemecku. [TASR/DPA/Carsten Rehder]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena klímy 2019

V energetike bude musieť Európa využívať „zelené plyny“, v priemysle vyrábať „zelenú oceľ“. V doprave, vykurovaní a poľnohospodárstve treba uhlík ešte len naceniť.

Uhlíková neutralita, ktorú Európska komisia plánuje pre rok 2050, neznamená, že emisie skleníkových plynov budú nulové. „Aj v roku 2050 budú existovať emisie,“ vysvetľuje Artur Runge-Metzger na bratislavskej konferencii Zmena klímy. „Kravám napríklad nemôžete zakázať, aby robili to, čo musia,“ odkazuje na poľnohospodárske emisie metánu.

Nielen pre trávenie kráv, ale aj z iných dôvodov bude poľnohospodárstvo o 30 rokov jedným z hlavných zdrojov emisií. Vtedy budú emisie produkovať ešte aj priemysel a letectvo, myslí si Runge-Metzger, ktorý je v Komisii riaditeľom pre klimatickú stratégiu a emisie neobchodovaných sektorov.

Európsky úradník na štvrtkovej (14. novembra) časti podujatia vysvetlil, že pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality budú tieto emisie z atmosféry odstraňované. Jednak pomocou rastlinných porastov ako lesy a jednak vďaka zachytávaniu a skladovaniu uhlíka.

Celkové množstvo emisií Európskej únie by však dovtedy malo poklesnúť o vyše 90 percent. Ako sa ukázalo na konferencii, ktorú organizovali Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia, pre Rakúsko, Slovensko a Česko nebude najväčšou výzvou výroba elektriny, ale skôr doprava, budovy a priemysel.

Od obnovy budov k „zelenej oceli“

Z odhadov Komisie vychádza, že energetika bude v celej Únii dekarbonizovaná už v roku 2040. Dopomôcť majú tomu podľa Runge-Metzgera ako obnoviteľné zdroje, tak aj jadrová energia. Nutné bude aj zníženie spotreby energie prostredníctvom nástrojov energetickej efektívnosti.

Z európskej legislatívy vyplýva, že podiel obnoviteľných zdrojov by mal do roku 2030 stúpnuť na 32 percent, zatiaľ čo energetická efektívnosť by sa mala znížiť o 32,5 percenta. Do roku 2050 by mal druhý parameter dosiahnuť hodnotu 50 percent. „Nebude to ľahké,“ skonštatoval Runge-Metzger.

Podiel obnoviteľných zdrojov je Slovensko ochotné zvýšiť na maximálne 20 percent

Kapacity na výrobu energie z vetra by sa mali zvýšiť z 30 MW v roku 2021 na 500 MW v roku 2030. Výrobný potenciál energie zo slnka by sa mal takmer zdvojnásobiť.

Za veľkú výzvu označil budovy. V roku 2050 bude podľa neho stáť 70 percent dnešných budov. Budú preto potrebné investície do ich obnovy. Dnes sa obnovuje jedno percento budov ročne, pre splnenie klimatických cieľov bude potrebné toto tempo strojnásobiť.

Prispieť bude musieť aj sektor dopravy, ktorý prejde v najbližších desiatich rokoch inováciami. A priemysel by mal prejsť na „zelenú oceľ“.

„V tejto oblasti bude musieť Únia urobiť prelomové kroky,“ podotkol Runge-Metzger. V nemeckom Duisburgu sa podľa neho nedávno testovalo použitie vodíka namiesto uhlia pri výrobe ocele. „Keďže o tom neboli žiadne veľké správy, dopadlo to asi dobre,“ poznamenal.

Fiškálne opatrenia a fondy

Runge-Metzger spomenul niekoľko opatrení, ktoré chystá nastupujúca Európska komisia. Dôležitou legislatívou bude plynárenský balíček, ktorý má tento sektor pripraviť na využívanie „zelených“ plynov ako vodík a bioplyn, ale aj lepšie prepojiť s elektroenergetikou.

Európska exekutíva tiež navrhne opatrenia pre zníženie emisií v lodnej a leteckej doprave. Úradník prezradil, že problematické sektory cestnej dopravy a budov budú možno zaradené do Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS). Ten totiž naceňuje uhlík a tým aj investície do jeho znižovania, čo je však dnes prípad len časti energetických a priemyselných prevádzok v Únii.

Medzi očakávané fiškálne opatrenia patrí revízia smernice o zdaňovaní energií. Na priame financovanie klimatickej politiky by malo smerovať 25 percent celého rozpočtu EÚ pre roky 2021 až 2027. Na konečnom čísle sa však bude musieť Komisia dohodnúť s novým Európskym parlamentom, ktorý je ambicióznejší, a Radou EÚ, konzervatívnejšou inštitúciou zastupujúcou členské štáty.

Fond spravodlivej transformácie bude špeciálne financovať regióny, ktoré sú dnes závislé na fosílnych palivách. Komisia, ktorú by mal Európsky parlament schváliť 27. novembra, predstaví fond „v najbližších týždňoch“, avizoval Runge-Metzger.

Opatrenia by však nemali viesť k premiestneniu uhlíkovo náročných odvetví (carbon leakage) do iných ekonomík. „To by bola tá najhlúpejšia klimatická politika,“ povedal Runge-Metzger.

Rakúsky problém s dopravou

V Rakúsku sa klimatická zmena prejavuje tak, že z ôsmich posledných rokov je šesť „ďaleko“ za 30-ročným teplotným priemerom, uviedol na konferencii Helmut Hojesky z rakúskeho ministerstva životného prostredia.

Riaditeľ pre kvalitu ovzdušia a zmenu klímy spresnil, že Rakúsko má už niekoľko rokov právne záväzné ciele pre sektory mimo EÚ ETS. Za najväčší problém označil dopravu. Jedným z dôvodov sú príliš nízke dane na pohonné hmoty, ktoré potom v Rakúsku tankujú cudzinci zo susedných štátov. Tí podľa Hojeskeho vyvezú z krajiny množstvo predstavujúce až štvrtinu domácej spotreby pohonných hmôt.

Šéfka europarlamentného výboru pre dopravu: Lietanie by mali nahradiť nočné vlaky

Vo veľkoobjemnej doprave treba zaviesť vodíkový pohon, v existujúcich individuálnych vozidlách nahradiť spaľovacie motory elektrickými. Nafťáky by mali skončiť do roku 2030, hovorí francúzska zelená europoslankyňa KARIMA DELLI.

Do roku 2030 chce západný sused Slovenska dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov 45 až 50 percent na spotrebe energie a podiel až 100 percent na výrobe elektriny. Za týmto účelom sa budú podľa úradníka rozširovať najmä veterné elektrárne.

V sektore budov chce vláda do roku 2025 zakázať vykurovanie výhrevným olejom (na Slovensku sa vo veľkom nepoužíva) a zvýšiť tempo obnovy budov z jedného na dve percentá.

Spravodlivá transformácia sa bude podľa neho týkať zamestnancov a firiem závislých na rafinérii OMV neďaleko slovenských hraníc.

Slovenská nízkouhlíková stratégia

Kristína Mojzesová z Inštitútu environmentálnej politiky pri slovenskom ministerstve životného prostredia na konferencii informovala o štyroch scenároch dekarbonizácie analyzovaných v štúdii nízkouhlíkovej ekonomiky. Všetky štyri scenáre do roku 2030 počítajú s približne 40-percentným znížením emisií oproti roku 2005. Líšia sa dôrazom na obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť.

Envirorezort momentálne pripravuje stratégiu nízkouhlíkovej ekonomiky, ktorá by mala obsahovať aj konkrétne opatrenia na základe jedného zo scenárov. „V stratégii bude zobraný do úvahy scenár číslo dva,“ uviedla na konferencii Mojzesová.

Ten podľa zverejnenej štúdie znamená zníženie emisií medzi rokmi 2005 a 2030 o 40,8 percenta. V sektoroch EÚ ETS poklesnú o 53,5 percenta, mimo nich v energetike o 19,4 percenta.

Celkový podiel obnoviteľných zdrojov by sa mal zvýšiť na 18,9 percenta.

Ich podiel by mal rásť všade. K najväčšiemu nárastu by však malo dôjsť v budovách (vykurovanie a chladenie), a to o takmer sedem percentuálnych bodov zo 14,2 v roku 2015 na 20,7 percenta.

Miznúce české lesy

Česko ešte stále vyrába veľa elektriny z uhlia. Riaditeľ odboru energetiky a zmeny klímy na tamojšom envirorezorte Pavel Zámyslický však za problém na konferencii označil aj sektory mimo EÚ ETS, teda budovy, dopravu a poľnohospodárstvo.

„Chýba tam cena CO2, preto tam niektoré zdroje vykurovania odchádzajú. Rozdiel medzi 0 a 25 eurami (aktuálna cena emisných povoleniek v EÚ ETS) je obrovský,“ skonštatoval Zámyslický. Spresnil, že v Česku sa treba vysporiadať s 200-tisíc kotlami v domácnostiach, ktoré silne znečisťujú ovzdušie.

Oxidy síry klesli na takmer desatinu

Emisie oxidov síry klesli od roku 1990 na takmer desatinu, aj vďaka čistejšiemu priemyslu a doprave. Slovenský trend je podobný celoeurópskemu.

Skonštatoval, že zdanenie sektorov mimo EÚ ETS sa v Únii rieši desať rokov. „Chýba však politická vôľa. Nikto v EÚ nechce (náklady znečistenia) prenášať na občanov, v budúcnosti sa však tomu nevyhneme,“ myslí si český úradník.

Podčiarkol, že Česko môže v najbližších rokoch pre epidémiu kôrovca prísť o všetky smrekové lesy, ktoré predstavujú väčšinu českých lesov. Ich obnova si bude vyžadovať nemalé investície.

Z prieskumov podľa Hojeskeho a Zámyslického vyplýva, že väčšina obyvateľov Rakúska a Česka považuje klimatickú zmenu za problém. Len menšina je ochotná sa do boja proti nej aj zapojiť. Presne to však vyššie zdanenie uhlíka a potrebné investície predpokladajú.