COP24 priniesla pravidlá pre plnenie Parížskej dohody, spory o ambíciách ostávajú

Poľský predseda COP24 Michał Kurtyka sa teší po dosiahnutí dohody. [IISD/ENB/Kiara Worth]

Vedecká správa o katastrofických dopadoch klimatických zmien sa dočkala na klimatickej konferencii v Katoviciach chladného privítania. Krajiny sa nedohodli ani na globálnom trhu s uhlíkom.

Delegácie najskôr finálne plenárne zasadnutie klimatickej konferencie COP24 V Katoviciach šesťkrát odložili, aby sa napokon v sobotu večer dohodli na súbore pravidiel, ktorý by mal pomôcť krajinám pri implementovaní Parížskej klimatickej dohody.

Ťažko rodiaca sa dohoda znamená koniec napätých vyjednávaní 24. konferencie aktérov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC).

Sporné body

Aby sa krajiny vôbec vedeli na finálnom dokumente zhodnúť, museli odložiť rozhodnutie o ustanoveniach týkajúcich sa článku 6 Parížskej klimatickej dohody, o globálnom mechanizme trhu s uhlíkom, s ktorými mala problém Brazília.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky

V súvislosti s klimatickou konferenciou COP24, ktorá sa koná v decembri 2018 v Katoviciach, diskutujú európske inštitúcie a členské štáty o nových klimatických plánoch na ďalšie desaťročia.

Delegácie sa taktiež zhodli na „uznaní“ správy medzivládneho klimatického panelu OSN (IPCC) namiesto jej „privítaní“. Správa mala pôvodne slúžiť ako základ klimatických rokovaní.

Účastníci konferencie opäť zdôraznili, že vlády budú aktualizovať svoje klimatické plány najneskôr do roku 2020. Zhodli sa, že dobrou príležitosťou pre zvýšenie klimatických ambícií bude samit OSN o udržateľnom rozvoji, ktorý je naplánovaný na september 2019.

Pokračovanie v Čile

Padlo aj rozhodnutie o hostiteľskej krajine nasledujúceho klimatického samitu COP25. Bude sa konať v Čile. Predchádzať mu bude stretnutie vlád v Kostarike, na ktorom budú účastníci rokovať o agende konferencie a svojich cieľoch.

„Po prvý krát v histórii bude pod dohľadom celý svet, nielen jeho polovica, pokiaľ ide o boj proti klimatickým zmenám,“ povedala nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzeová (SPD) s odkazom na monitorovanie rozvojových krajín.

Francúzsky minister životného prostredia Francois de Rugy a štátna tajomníčka Brune Poirsonová sa nezúčastnili posledných dní rokovaní, ktoré sú zväčša považované za kľúčové v diplomatickom a politickom procese spojenom s klimatickými rokovaniami.

Národné záväzky

„Rokovania nie sú o stratégii, sú o taktike a kompromisoch,“ povedal jeden z vyjednávačov pod podmienkou anonymity. „Mohli sme byť ambicióznejší, ale dôležité je, že Parížska dohoda za týchto podmienok môže fungovať. Máme nastavený systém a to je úspech,“ dodal náš zdroj.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Jednou z prekážok účinného fungovania Parížskej dohody je jej samotná štruktúra. Primárnou, inovatívnou črtou je dôraz na národné príspevky (NDC), ktoré jednotlivé krajiny generujú na základe svojich domácich procesov.

Národne určené príspevky sú však zväčša heterogénne, čo znamená, že každá krajina by si mala vytvoriť vlastný akčný plán pre redukciu emisií CO2, podľa svojich geografických, ekonomických a sociálnych špecifík.

Monitorovanie príspevkov

Súbor pravidiel, ktorý delegácie odsúhlasili by do tohto procesu mal priniesť prvok homogénnosti. Krajinám prináša súbor pravidiel (rulebook), ako by mali monitorovať a nahlasovať emisie skleníkových plynov.

Od roku 2020 by mali krajiny svoje národné príspevky komunikovať každých päť rokov, aby tak pomohli zvýšiť transparentnosť a dôveru v procese. Pre tento účel by vlády mali každé dva roky vydávať správu o transparentnosti.

Dokument počíta takisto s vytvorením svetového hodnotiaceho mechanizmu (Global Stocktake Mechanism), v rámci ktorého si štáty budú môcť porovnávať pokrok za účelom vytvorenia špirály klimaticky pozitívnych rozhodnutí. Proces by mal fungovať v troch fázach, v ktorých štáty postupne predstavia informácie o svojom pokroku, nasledovať bude hodnotiaci proces, ktorého výsledkom bude záverečná správa.

Rozvojové krajiny

Schválený súbor pravidiel neobsahuje jasné rozdelenie medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Pre najzraniteľnejšie ekonomiky však ponúka ústupky pri implementácii jednotlivých bodov.

Líder WWF a exminister Peru: Klimatické opatrenia nemôžu znášať najchudobnejší

Klimatická konferencia COP24 nenaplnila očakávania, svet čakajú ďalšie rokovania. Najviac sa za ne zasadzujú Európska únia, Čína a Kanada vysvetľuje pre EURACTIV.sk predseda COP20 Manuel Pulgar-Vidal.

David Levaï, šéf úseku francúzskeho think-tanku IDDRI pre medzinárodnú kooperáciu v boji s klimatickými zmenami, označil COP24 za „podstatný pokrok vo financovaní boja proti klimatickým zmenám“.

Prospešný je podľa neho záväzok rozvinutých krajín zvýšiť príspevky do Zeleného klimatického fondu, Adaptačného fondu a Fondu pre rozvojové krajiny.

Viac dôvery

Levaï podotkol, že pozitívne sú aj signály ochoty rozvinutých krajín poskytnúť rozvojovým krajinám 100 miliárd eur ročne od roku 2020 ako pomoc pri adaptovaní sa na novú klimatickú realitu.

Pre rozvojové krajiny je kľúčovým bodom Parížskej dohody článok 8, ktorý hovorí o neodvratných škodách spojených s klimatickými zmenami ako napríklad extrémne počasie alebo dlhodobé následky zmeny klímy. V schválenom dokumente tento bod už nie je iba poznámkou pod čiarou, ale zaujíma v ňom plnohodnotnú pozíciu.

„Pomáha to budovať medzi krajinami dôveru. Sú to však stále iba prvé kroky správnym smerom. Rozvinuté krajiny musia robiť viac v pomoci rozvojovým krajinám pri transformácii na nízkouhlíkovú, odolnú ekonomiku,“ dodal Levaï.