Ďalšia finančná kríza môže súvisieť s klímou, boja sa investori

záplavy, zelená ekonomika

Februárové záplavy v Nemecku. FOTO-TASR/AP (Matthias Schrader)

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelená ekonomika

Predstavujú klimatické zmeny systémové riziko? Myslím si, že odpoveď je áno, povedala Annie Bersagelová, poradkyňa pre zodpovedné investovanie v penzijnom fonde a najväčšej nórskej poisťovni Kommunal Landspensjonskasse.

„Ale ešte nevieme, aké budú tieto riziká,“ uviedla Bersagelová na bratislavskej konferencii Transition to the Green Economy.

KLP podľa nej zvolil opatrný prístup, keď sa rozhodol zanechať investície v uhoľnom sektore a spustil investičný fond pre obnoviteľné energie v rozvojových krajinách.

Neriadený prechod bude drahý

„Nemyslím, že máme na výber,“ či sa vybrať smerom k zelenej ekonomike, povedal Frido Kraanen, riaditeľ pre firemnú zodpovednosť v PGGM, holandskom poskytovateľovi služieb v oblasti spravovania dôchodkových fondov.

„Prechod sa uskutoční. Ale ak bude neriadený, bude veľmi, veľmi drahý,“ varoval Kraanen delegátov konferencie.

Vystaviť sa katastrofám súvisiacim s klimatickými zmenami ako povodne, búrky alebo stúpajúca hladina morí môže mať dopad na nehnuteľnosti a infraštruktúru. Ich hodnota môže zo dňa na deň klesnúť a poistné sadzby stúpnuť.

Odchod investícií z fosílneho sektora

Rintaro Tamaki, zástupca generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), varoval, že klimatické zmeny nám nedajú druhú šancu.

„Na rozdiel od finančnej krízy nemáme žiadnu možnosť pre bailout,“ myslí si Tamaki. Veci sa podľa neho menia a manažéri portfólií sa čoraz viac obzerajú po firmách, ktoré ponúkajú bezpečnú úroveň návratnosti v dlhodobom horizonte.

„Dekarbonizácia (investičných) portfólií a sťahovanie investícií z aktív vo fosílnom sektore sa už deje,“ upozornil zástupca šéfa OECD.

„Až 544 inštitúcií s kombinovanou hodnotou 3,4 biliardy amerických dolárov sa zaviazalo k stiahnutiu investícií“ vo fosílnom sektore úplne alebo čiastočne, tvrdí Tamaki na základe údajov spred leta.

Transparentnosť finančných portfólií

Investorom však stále chýbajú spoľahlivé informácie pre rozhodnutia o najlepších firmách, na ktoré môžu staviť z dlhodobého hľadiska. Korporácie v súčasnosti nemajú povinnosť informovať o svojich zelených stratégiách ani o zraniteľnosti voči klimatickému riziku.

Pätnásť krajín OECD už podľa Tamakiho presadilo zoči-voči firmám „nejaký typ povinnosti zverejňovať finančné informácie, ktoré súvisia s klimatickými zmenami“.

Dúfa, že čoskoro sa z toho stane bežná prax.

Ale tieto schémy sú podľa neho veľmi rozdielne, čo vedie k „znásobovaniu oznamovacích povinností“ a nedostatku koherentnosti a kompatibility, uviedol Tamaki.

Bloombergova pracovná skupina

To by sa mohlo zmeniť už koncom roka.

Pracovná skupina pre finančné informácie, ktorú vedie Michael Bloomberg, vznikla vlani v decembri z podnetu G20.

Jej cieľom je vyvinúť taký spôsob zverejňovania finančných informácií súvisiacich s klimatickými zmenami, ktorý umožní firmám komunikovať ich veriteľom, poisťovniam, investorom a ďalším aktérom.

Pracovná skupina by mala vydať svoju záverečnú správu v decembri a zverejniť ju vo februári 2017.

Porazení a víťazi z pohľadu investorov

Kým firmy sa postupne približujú zverejňovaniu finančných informácií, najšpinavšie priemyselné odvetvia sa dostávajú pod čoraz väčší tlak investorov.

A niektoré už cítia, že je naozaj horúco.

Hneď, ako svetoví lídri uzatvorili Parížsku dohodu o klíme vlani v decembri, združenie uhoľného priemyslu vyjadrilo obavy, že „bude nenávidený a démonizovaný tak, ako boli kedysi nenávidení a démonizovaní otrokári.“

Kraanen z holandskej firmy PGGM si tento pocit všimol s tým, že investori už vnímajú tieto signály. „Investovanie je veľmi jednoduché. Je o tom, že treba zabrániť porazeným a podporiť víťazov. Ak sú spoločnosti s obmedzenou dobou trvanlivosti, nevidíme žiadny dôvod do nich investovať.“

Zložitý prípad hliníku

V iných sektoroch je však situácia zložitejšia.

Napríklad v hliníkovom priemysle. Aj keď emisné povolenky sú považované za najlepší nástroj pri riadení prechodu k zelenšej výrobe, producenti hliníka sa cítia nespravodlivo trestaní cenami CO2 sústredenými len na postupy v priemyselnej výrobe bez ohľadu na environmentálne výhody hliníka v neskoršej časti životného cyklu výrobkov.

„Áno, na výrobu hliníka treba zo začiatku veľa energie,“ priznal Arvid Moss, výkonný viceprezident Norsk Hydro, nórskej hliníkovej a hydroelektrickej spoločnosti.

Ohrozený sektor

„Ale po prvom raze je bilancia z pohľadu klímy čisto pozitívna,“ myslí si Moss. Poukázal na prípad ľahších áut, ktoré šetria palivo, a budov, ktoré sú energeticky efektívnejšie. „Hliník môžete recyklovať donekonečna bez toho, aby sa jeho vlastnosti stratili,“ podčiarkol Moss. Pre recykláciu treba podľa neho 20-krát menej energie ako pre výrobu z prvotnej suroviny.

Zdá sa, že inštitúcie nenačúvajú hliníkovému sektoru a zmierili sa s tým, že prechod k zelenej ekonomike bude nákladnejší pre najväčších znečisťovateľov.

Schémy pre naceňovanie CO2 môžu napríklad „zničiť niektoré odvetvia“ a predstavujú „náklady pre spotrebiteľov,“ vyhlásil Tamaki z OECD.

Napriek tomu sa zastal emisných povoleniek s tým, že „sú správnym spôsobom ako zvoliť budúcu štruktúru priemyslu.“

Vysoké dane na prácu, nízke na zdroje

Pokiaľ ide o investorov, nemajú istotu, že povolenky budú stačiť. „Sústrediť sa na uhlíkovú intenzitu ako na hlavný ukazovateľ (zelenej ekonomiky) je zvrátené,“ myslí si Bersagelová z nórskeho fondu KLP.

Bez toho, aby menovite spomenula hliník, povedala, že príkladom sú odvetvia, ktoré vypúšťajú veľa emisií na začiatku výrobného procesu, ale ktorého produkty znižujú emisie neskôr a inde v hospodárstve.

Podľa Kraanena z holandskej firmy PGGM regulátor môže zmeniť konvenčné uvažovanie tak, že bude firmy odrádzať od fosílnych palív ako východiskovej možnosti. „Regulátori stále dotujú lineárnu ekonomiku,“ povedal s tým, že práca je zdaňovaná veľa a nerastné suroviny málo.

„Zelená ekonomika je náročnejšia na pracovnú silu“, kým vyhadzovať je stále lacnejšie ako recyklovať, uviedol Kraanen. Vyzval na vyššie zdaňovanie surovín a nižšie zdaňovanie práce.

Kolísavé ceny komodít

Aby to bolo ešte horšie, regulátorom nepomáhajú kolísavé ceny komodít a pretrvávajúca nízka cena ropy. To uvoľňuje tlak na výrobcov, aby recyklovali.

„Niekedy je lacnejšie kúpiť si surový plast ako recyklované granule,“ priznal eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella. Ale ceny sa nakoniec zvýšia, verí Vella.

Moss z Norsk Hydro nevyhnutné výhody recyklovania s tým, že je to „vždy menej kapitálovo náročné“ ako vyrábať hliník z nerastnej suroviny.

Tlak environmentálnych regulácií

Do obehovej ekonomiky podľa neho viac investícií ako kedykoľvek predtým s tým, že 70 až 90 percent hliníka v Európe sa recykluje.

Napriek tomu sa Moss posťažoval na tlak environmentálnych regulácií typu Systém obchodovania s emisiami (ETS), ktorý privádza výrobcov hliníka na okraj priepasti.

„Toto je tá dilema: politici chcú na jednej strane podporiť priemysel cez výskum a vývoj, finančné opatrenia a inovácie. „Staršie“ klimatické nástroje ako ETS na druhej strane môžu zmeniť niektoré odvetvia na neziskové,“ uviedol Moss.

ETS podľa neho firmy tlačí k tomu, aby hľadali miesto pre svoje továrne mimo Európy.

Environmentalisti a investori sa potrebujú

Vella však tvrdí, že z dlhodobého pohľadu sa nálada u investorov zmenila a manažéri portfólií teraz vnímajú environmentálne výzvy ako ekonomické príležitosti.

„Boli časy, keď environmentalisti a investori nemohli spolupracovať. Dnes sa už nemusíme báť povedať, že jeden druhého potrebuje,“ povedal Vella.

Kraanen z holandskej firmy PGGM súhlasil. V začiatkoch zeleného financovania bolo nutné si vybrať medzi finančnou návratnosťou a ekologickými výhodami,“ povedal. „Už to tak nie je.“